pondelok 6. septembra 2021

Niekedy je lepšie odísť, aby ste sa našli (Holandsko)

Oirschot
Moju slabú aktivitu a neprítomnosť vysvetlím jedine tým, že som odcestovala. Po všetkom tom trápení s bakalárkou a pocitom, že neviem, čo chcem v živote ďalej a či sa vôbec vrátim do školy, som sa rozhodla, že vyskúšam prácu v zahraničí a uvidí sa. 
Pomohlo to? Niečomu áno, niečomu nie, ale bola to perfektná skúsenosť, ktorá mi dala nielen peniaze, ale hlavne možnosť po takmer dvoch rokoch znovu cestovať a vidieť niečo zo sveta. 
A tak sme 21. 6. 2021 sadli do lietala a leteli smer Eindhoven. Prvé tri týždne boli pre mňa veľkým utrpením. Bývali sme totiž úplne inde ako sme mali a pracovali sme taktiež úplne inde, ako sme pôvodne mali. Nasťahovali nás do nejakého kempového areálu pri mestečku Hoogerheide tesne vedľa belgických hraníc. Každý deň sme museli cestovať do práce 110 km do Eindhovenu (cca 1,5 - 2 hodiny autom), čo znamená, že sme vstávali o 3 ráno, pracovali 8 hodín buď od 5:30 alebo od 6 a domov sme sa vracali okolo 17:30-18:00. Neznie to ako zábava, však? Čerešničkou na torte bolo, že najbližšie potraviny boli 40 minút peši. Prvé týždne sme len spali, jedli a pracovali. Okamžite som sa chcela otočiť domov, ale napokon sme dostali očakávaný telefonát z nebies, že nás budú sťahovať 8 km od Eindhovenu. 

Eindhoven
Nočná mora tým, bohužiaľ, neskončila. Šofér nás vysadil pri našom novom ubytovaní, čo bola farma a ubytovanie vyzeralo ako malý intrák  pre 16 ľudí- na poschodí izby, spoločná kuchyňa, obývačka a kúpeľňa. Avšak, nikto nám nedal kľúč od izby či kód od skrinky, kde boli kľúče. Mal nám to dať šofér, ktorý okamžite odišiel, do agentúry sa nedalo dovolať a izba bola stále zamknutá. Mysleli sme, že budeme spať niekde na podlahe. Napokon ľudia pracujúci na farme zavolali majiteľovi a zistili potrebný kód. Konečne sme sa dostali do izby. Na moje najhoršie prekvapenie tá izba nemala okno. Ani periny. Druhé psychické zrútenie za 3...2...1.....
V ten deň sme už nemali silu kráčať do mestečka Oirschot, ktoré bolo 20 minút chôdze, a kupovať periny, keďže sme vstávali o 3 ráno, 2 hodiny cestovali, 8 hodín pracovali, 2 hodiny cestovali po kufre a 2 hodiny cestovali do nového ubytovania. Takže sme improvizovali a spali, ako sme mohli. Našťastie, týmto dňom sa nočná mora skončila, a konečne sme mali dobrý spánok, voľný čas, super kamošov a výlety. Hneď v ten prvý víkend sme sa vybrali do Eindhovenu, pretože sme chceli navštíviť Primark a naši poľskí kamaráti zase chceli vidieť múzeum Philips. Nebudem klamať, keď poviem, že Eindhoven ako mesto ma sklamalo. Nie je to veľmi turistické mesto, takže neponúkalo žiadne turistické atrakcie, len samé obchody a reštaurácie. Zatúlali sme sa do štvrte, ktorú dal vystavať nejaký bohatý pán pre svojich sluhov, tak aspoň niečo tam trošku dýchalo históriou a kultúrou a tie domčeky boli naozaj krásne. 

Amsterdam
Počas ďalšieho víkendu sme sa vybrali do Amsterdamu. Ja som síce v Amsterdame už bola, ale vtedy som nemala možnosť vidieť mesto a len tak sa prechádzať tými krásnymi ulicami. Amsterdam je veľmi živé mesto s úžasnou atmosférou, ktorú som si užívala plnými dúškami. Ľudia sú usmievaví a milí a proste šťastní vo všeobecnosti a to bolo tak úžasné. Domčeky nastavané tesne vedľa seba, prekrásne úzke uličky, farebnosť a úžasné dekorácie, do toho kanál s loďkami a milión mostov, kultúra a múzeá. Nehovoriac o tej fantastickej cyklokultúre v celom Holandsku. Amsterdam sa rozhodne oplatí navštíviť nielen kvôli turistickým atrakciám, ale aj kvôli obyčajným prechádzkam po meste. Žije svojím životom a vy to tam budete neuveriteľne cítiť. 
Ďalšie väčšie mestá sme už nenavštívili, keďže doprava v Holandsku nie je najlacnejšia a chceli sme si nejaké peniaze priniesť aj domov. Ešte dvakrát sme sa však vrátili do Eindhovenu - najprv do zábavného parku Hillaria, ktorý tam býva len počas letných mesiacov a neskôr na nákup suvenírov, ktoré sme, žiaľ, nikde nenašli, takže napokon som domov doniesla najmä oblečenie a sladkosti. Štve ma, že som nemohla nejakú maličkosť priniesť aj mojim kamarátom. Čas ubiehal veľmi rýchlo, pretože sme ho trávili s novými poľskými kamarátmi, mnohé večery sme trávili hraním rôznych kartových hier alebo pozeraním filmov, ochutnali sme niekoľko poľských jedál a napokon sme 20. 8. odleteli domov. 

Asi vás zaujíma, kde sme pracovali a čo sme vlastne robili. Pracovali sme v logistickej firme XPO Logistics (teraz sa premenovávali na GXO) a minimálne naša pobočka robila reklamácie pre Zalando. Takže sme po celý čas skladali oblečenie, ktoré ľudia reklamovali, kontrolovali, či nie je poškodené, či je to poškodenie spôsobené výrobcom alebo zákazníkom, a v prípade nepoškodených sme to znovu zabalili a poslali ďalej. Nebola to zlá robota, bola som s ňou dosť spokojná, avšak pre mňa to začalo byť veľmi stereotypné a neviem si predstaviť, že by som niečo také robila celý život. Ľudia v práci boli veľmi milí, vždy pomohli a poradili a celková atmosféra v robote bol taktiež veľmi príjemná. Navyše, takmer všetci boli Poliaci, takže sme viacmenej rozumeli bez nejakej veľkej potreby angličtiny. Ako letná brigáda, resp. sezónna práca to bolo skvelé, a ak by som mala možnosť, určite by som sa tam znovu vrátila. Dva mesiace v Holandsku boli pre mňa skvelou skúsenosťou, spoznala som nových ľudí, s ktorými som stále v kontakte, videla som ďalší kúsok zo sveta, zistila som, ako sa v Holandsku žije, čo sa oplatí a čo nie, ale hlavne som si oddýchla od všetkého na Slovensku a trošku aj premyslela, čo chcem a čo nechcem. Ľudia v Holandsku sú veľmi šťastní, dobre naladení a mne práve takáto vec dodávala energiu. Znovu som sa utvrdila v tom, že cestovať sa oplatí a spoznávať svet je vecou, ktorá ma napĺňa a v ktorej chcem pokračovať. Do Holandska sa ešte určite plánujem vrátiť, keďže som nevidela všetky miesta na mojom zozname. 

Odporúčania na záver: 
- vo veľmi málo obchodoch berú hotovosť a hovoria, že vôbec neberú Visu, len Mastercard, takže nebuďte prekvapení ak napr. v Lidli nebudete mať čím zaplatiť (moja fungovala úplne všade, ale kamoškina nie, pritom máme rovnaký účet a rovnakú banku, čiže ktovie, kde je pravda)

- ak sa chystáte pracovať, tak si pozisťujte veci o agentúre, cez ktorú pôjdete, pretože sme boli svedkami niekoľkých problémov s agentúrami

- zistite si aj ako sú vo vašej firme platené jednotlivé hodiny, pretože u nás sa to dosť líšilo pri ranných a poobedných hodinách (a dobre kontrolujte výplatné pásky a sumy, pretože som počula o prípadoch, kedy agentúry nevyplácali to, čo mali) 

- lístky do múzeí si treba vopred zarezervovať (čo som ja vedela, ale podaktorí nie a dosť sa okašlali)

- cestujte autobusmi a kupujte si celodenné lístky (ak platia v danej oblasti), pretože vlaky sú o dosť drahšie (najlepšia voľba je bicykel, ale my sme, žiaľ, tú možnosť nemali kvôli diaľke)

- ak máte vlastné auto, pricestujte vlastným autom, keďže Holandsko je malá krajina a všade sa dostanete autom za nejaké 2-3 hodinky (vyjde vás to lacnejšie ako celková doprava)

- zábavný park Efteling v blízkosti Tilburgu je fantastický zážitok, ak máte radi rôzne kolotoče, horské dráhy a pod., a najmä, ak na to máte žalúdok (čo ja nemám, ale poľskí kamaráti boli z tohto parku neuveriteľne nadšení)

- ak idete bývať cez agentúru, pripravte sa na ubytovania od ruky - kempy, farmy, odľahlé oblasti - a najmä na rôzne typy ľudí, ktorých rodičia nenaučili poriadku tak ako vás (pol života som stratila len nervami na neporiadnosť ostatných ľudí)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára