piatok 9. apríla 2021

Deti žltej hviezdy

 



Autor: Mario Escobar 
Originálny názov: Children of the Stars 
Počet strán: 352
Rok vydania: 2021
Vydavateľstvo: Lindeni

August 1942. Jacob a Moses Steinovci, mladí židovskí bratia, žijú so svojou tetou v Paríži uprostred nacistickej okupácie. Rodičia chlapcov, známi nemeckí dramatici, nechali chlapcov v starostlivosti tety, kým nenájdu bezpečný prístav pre svoju rodinu. Prv než sa však Steinovci stihnú opäť stretnúť, Paríž obsadia nacisti a francúzski žandári na ich príkaz zatknú chlapcov a odvedú ich na cyklistický štadión Vélodrome d´Hiver, ktorý slúžil ako koncentračný tábor, kde držali tisícky židov pred deportáciou do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime.
Jacob a Moses vedia, že musia utiecť, aby prežili, ale majú iba zopár listov z južného Francúzska, ktoré ich môžu priviesť k rodičom. Nebezpečenstvo striehne za každým rohom, keď chlapci, majúc iba jeden druhého, putujú naprieč okupovanou krajinou. Počas svojej pozoruhodnej cesty stretávajú cudzincov i statočné duše, ktoré riskujú vlastný život, aby ich ochránili. Niektorí z nich dokonca zaplatia najvyššiu cenu za pomoc mladým utečencom.

Príbehy z druhej svetovej vojny nie sú pre každého. Častokrát sršia beznádejou a trápením obyčajného ľudu. Ja som však ich veľkou fanúšičkou, pretože istým spôsobom sa z nich možno poučiť. Príbeh dvoch židovských chlapcov je takisto jedným z tých silnejších. Podarí sa im napokon nájsť rodičov, alebo skončia sami v koncentračnom tábore? 

Postavy v tejto knižke boli veľmi sympatické, a najmä prepracované. Nemala som problém sa do nich vžiť alebo s nimi súcitiť. Aj keď boli Jacob a Moses bratia, obaja mali vlastné charakterové črty, odlišné povahy a bolo veľmi ľahké ich od seba odlíšiť. Toto sa dá povedať o každej postave. Mihlo sa ich tam totiž veľmi veľa, či už chlapcom pomohli, alebo sa ich pokúšali chytiť a udať, každý z nich mal individuálnu osobnosť a povahové črty a vôbec sa na seba nepodobali. Trošku nereálne mi však pripadalo to ako chlapci, teda hlavne Jacob, veľmi dospelo premýšľali. Ani niektorí dospelí tak nepremýšľajú. Chápem, že kvôli vojne a všetkému, čo zažili, museli až príliš rýchlo dospieť, ale niekedy mi to prišlo až príliš prehnané a umelé. Vôbec sa miestami nesprávali na ich vek a to ma na knižke trošku sklamalo. 

Svet bol hore nohami, vojna akoby každého človeka zmenila na jeho groteskne spotvorený obraz. 

Treba konštatovať, že táto knižka rozhodne bola výnimočná. Sčasti vôbec neukazovala hrôzy vojny, ale autor sa sústredil skôr na dobro a ľudskosť. Samozrejme, bola tam smrť i utrpenie, ale prevažovala nádej. Nádej malých chlapcov, že ešte niekedy uvidia svojich rodičov, nádej na lepší život a šťastný koniec. Táto knižka nie je príbehom, ktorý vám vypovie niečo nové a období vojny. Cesta dvoch bratov taktiež nie je nejaká akčná jazda plná ukrývania sa a úteku. V centre diania totiž stojí krásna myšlienka - v pozadí síce zúri vojna, ale autor píše o ľuďoch. O obyčajných ľuďoch plných neuveriteľnej dobroty a láskavosti, ktorí kvôli pomoci prenasledovaným ľuďom riskovali svoje životy. V každej zlej situácii totiž vždy vyhráva ľudskosť a autor to krásne ukázala na tomto príbehu. Chlapci sa na svojej ceste veľmi veľa naučili, spoznali aj zlo, ktoré sa v ľuďoch ukrýva a museli prejsť niekoľko prekážok, ale išlo najmä o tom, aby oni sami nestratili nádej a odhodlanie a ďalej na svojej ceste bojovali. Veľkou prednosťou tejto knihy je autorov štýl písania, pretože je veľmi poetický, číta sa veľmi dobre a ponúka množstvo krásnych a silných myšlienok. Nemôže povedať, že bol tento príbeh jeden z najlepších, aké som kedy čítala, nebol však ani zlý. V skutočnosti v ňom nejde o dej samotný, ale skôr o tú myšlienku a ľudské charaktery, v ktorých autor neustále nachádzal dobro, aj keď by ste povedali, že tam už nie je. Práve táto krása v maličkostiach a obyčajných veciach vo vás niečo zanechá, a to robí Deti žltej hviezdy naozaj výnimočnou knihou. 

S rastúcim vekom pribúdajú veci, ktoré sa nám stanú naposledy. Čas sa nedá zastaviť a život plynie tak rýchlo, až sa človek začne báť dňa, keď sa zobudí a zistí, že mu nezostala nijaká budúcnosť. 

Nesiahajte po tejto knihe, ak hľadáte emotívny príbeh na typ Ruty Sepetys. Tento príbeh je totiž emotívny úplne iným spôsobom. Hovorí o láske, rodine, ľudskej dobrote a vďačnosti, ktorá vás bude neustále dojímať. Autor píše krásne a neustále vás bude zaujímať, či chlapcom dovolí nájsť svojich rodičov, alebo skončia niekde v pracovnom tábora. Knižka má trochu pochmúrnejšiu atmosféru, ale naproti tomu ponúka aj neuveriteľnú krásu v ľuďoch. Určite vám ju odporúčam, ak chcete nejaký jednoduchší a oddychovejší príbeh z obdobia vojny. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy sa môžete spolu s chlapcami vybrať na cestu TU

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára