pondelok 15. marca 2021

Krvavá dedička


Autor: Amélie Wen Zhao
Originálny názov: Blood Heir
Séria: Krvavá dedička
Diel: prvý
Počet strán: 440
Rok vydania: 2021
Vydavateľstvo: CooBoo

V Cyrilskej ríši je mágia považovaná za podradnú a nevítanú. Kto ňou vládne, je zotročený. Nik nesmie zistiť, že korunná princezná Ana ovláda krv v živých bytostiach. Ak sa chce pomstiť za vraždu otca a očistiť svoje meno, potrebuje mocného spojenca. A len jediný človek je dostatočne šialený, aby sa k nej pridal – pán podsvetia Ramson. Aj ten však hľadí najmä na svoje vlastné plány. Dokáže Ana odolať mámeniu temného podsvetia alebo v nej zvíťazí kráľovská krv, ktorá túži po spravodlivosti?

Kniha, ktorá spôsobila drámu v zahraničí ešte predtým, ako vyšla. Prvé ohlasy na Slovensku boli nadšené a čitatelia sa za ňou išli potrhať. Sľubovala príbeh pre fanúšikov Trónu zo skla, Vranej šestky a Červenej kráľovnej. Dostojí si Krvavá dedička svojho slova? Vyrovná sa klasickým YA fantasy knihám? Alebo je to ďalšia kniha, ktorú spopularizovala len dráma okolo nej, a nie príbeh, ktorý ponúka? 

Príbeh sa točí okolo Any, dedičky trónu, ktorá má magické schopnosti, a Ramsona, podvodníka a klamára, ktorý presne vie, čo v cyrilskom podsvetí robí. Ana je ako hlavná hrdinka neznesiteľná a hlúpa. Autorka sa z nej pokúšala spraviť drsňačku, ktorá nakopáva zadky, ale pôsobilo to neuveriteľne a umelo. Chýbala jej hĺbka, počas celej knihy sa nikam neposunula vo vývoji charakteru a neustále robila tie isté chyby dookola. Pri jednej akcii sa to pokazilo a mala sa poučiť, ale ona šla do druhej akcie s rovnako hlúpym plánom, ktorý sa znovu pokazil, pretože sa Ana nedokázala poučiť na vlastných chybách, alebo si nedala poradiť od skúsenejších. Hlavnej postave vo veľkej miere chýba akýkoľvek vývoj, akýkoľvek posun ďalej. Ana proste stojí na jednom a tom istom nultom bode a autorka jej rozhodnutia prezentuje ako dokonalé a bezchybné. Jediné, čo som Ane uverila boli tie jej vnútorné protichodné pocity o tom, čo je dobro a zlo, a či koná správne a jej Ana-príšera osobnosť, ktorá bola naozaj geniálna a zaujímavá. Čo sa týka Ramsona, tak s ním bola aspoň nejaká zábava. Aspoň trošku posúval príbeh dopredu, pretože keby je to na Ane, tak je mŕtva počas prvých 20 strán. Avšak nemôžem povedať, že by on mal nejakú hĺbku alebo prepracovanú osobnosť. Obaja mali minulosť a pozadie, ale autorka ho povedala totálne bez emócií, akoby písala učebnicu dejepisu, a nie postavy do knihy, s ktorými by sa mal čitateľ stotožniť. Všetky ostatné postavy vám ponúknu presne to isté. Žiadny vývoj ani hĺbka, len povrchové predstavenie človeka, ktorý vás už po pár odsekoch absolútne nebude zaujímať. Sú to len mená na papieri. Autorka však dosť dobre spracovala vzťah medzi Anou a Ramsonom. Mali medzi sebou úžasnú chémiu, počas celej knihy sa doťahovali, hádali, vrčali na seba, proste naozaj zaujímavý hate-love vzťah, ktorý knihe pridal trošku dynamiky. 

Možno ani príšery nikdy nikomu nechceli ublížiť. Možno príšery ani len nevedeli, že sú príšery. 

Vyzerá to tak, že autorka si pri písaní tejto knihy povedala, že dá dokopy najviac epické a najviac smutné aspekty populárnych YA a fantasy kníh a bude z toho obrovský trhák. Chyba. V knižke som našla dosť veľa vecí, ktoré boli "vykradnuté" napr. z Trónu zo skla alebo Hunger Games. Nechcem povedať, že jej chýbala originalita, pretože niektoré veci boli originálne, ale chýbalo jej dosť originality. Inšpirácia je jedno, ale skopírovať vec je už problém. Autorka takisto postavila svoj príbeh na tragickosti. Každá jedna postava mala smutnú či tragickú či krutú minulosť, každá akcia, na ktorú sa vybrali dopadla katastrofálne, a to ani nehovorím o totálne zbytočnom zabíjaní, ktoré tam bolo natlačené len preto, aby zahralo čitateľovi na city a v príbehu nemalo žiadny poriadny zmysel. Je pravda, že sa v živote všetko nedarí, ale toto bolo príliš veľa neuveriteľných náhod a vôbec to nepôsobilo autenticky. Samotný dej mal dosť hluchých miest. Napríklad akonáhle Ana spoznala Ramsona, tak zrazu videla všetko zlé v ríši. Pritom rok sama cestovala po rôznych miestach a dedinách a nikdy nevidela, ako sa ľudia správajú alebo ako sa správajú k spriazneným? To proste nedáva zmysel, keďže je opísané, ako je celá ríša, dokonca aj cisárske vojsko, totálne skazená a krutá. Ďalšou celkom nedomyslenou vecou je samotná spriaznenosť. Autorka čitateľovu neponúka nič o tom, kde sa vzala, ako vzniká, u koho sa objavuje, ako ju môže niekto získať pre svojho nenarodeného potomka, rodia sa spriaznení ľudia len náhodou? Všetko, čo som sa ako čitateľ o nej dozvedela je, že existuje a že človek môže byť spriaznený s hocičím. Ale to ešte nevzdávam, pretože všetko toto sa môže objaviť v pokračovaní. Čo sa však týka spriaznenosti, tak sa mi veľmi páčil ten nápad, že ľudia majú moc ovládať rozličné veci, elementy, čokoľvek. Páčilo sa mi, že to autorka využívala nielen na boje, ale aj na rozličnú pomoc iným. Celkovo sa mi veľmi páčila magická stránka tejto knihy a všetky akcie a boje. Ocenila som aj to, že autorka si stála za spracovaním záporných postáv. Neboli ľudia, ktorí zrazu prešli k dobrým. Keď raz niekoho ukázala ako zloducha, tak si to parádne obhájil svojou krutosťou, prefíkanosťou a bezohľadným zabíjaním. Záporáci mali šmrnc a som zvedavá, kam ich ešte autorka privedie. Takisto musím pochváliť svet. Na tom autorka naozaj zapracovala, vytvorila ho zaujímavý, dala mu nejakú históriu a vlastné magické bytosti, ktoré postupne predstavovala, keď sa naskytla príležitosť. Naozaj obdivuhodné. 

A v tom živote, láskavejšom živote, by zákony boli spravodlivé a vládli by tí dobrí a tí dobrí by vyhrávali. 

Nechcem povedať, že táto kniha patrí do koša, pretože nie, rozhodne nepatrí. Som síce neuveriteľne sklamaná, ale Krvavá dedička určite má čo ponúknuť. Autorkin štýl písania je skvelý, číta sa veľmi dobre a rýchlo, má dobrý humor a vie pracovať so slovami aj opismi. Píše stručne a dokáže vás vtiahnuť do prostredia i deja, aj keď sa vôbec nestotožníte s postavami, čo je pre mňa osobne dosť veľký problém. Svet je fascinujúci a ponúka nespočetne veľa možností. Príbeh je nepredvídateľný a som si istá, že autorka ešte ukrýva niekoľko es v rukáve, ktorými vás prekvapí. Ja len dúfam, že trošku zapracuje na postavách, pretože to rozhodne s touto sériou nevzdávam a som zvedavá, čo si pre nás pripraví v pokračovaní. Táto knižka rozhodne stojí za vašu pozornosť, len od nej nemajte prehnané očakávania, pretože potom budete veľmi sklamaní. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy môžete Cyrilskú ríšu a jej zvrátené zákutia navštíviť TU

2 komentáre:

  1. Už som čítala aj inde, že hl. postava je o ničom :D
    Ale ak má autor prepracovaný magický svet, tak sa s tým väčšinou zmierim. Hlavne nech fičí predstavivosť. A že zlú stránku zvládla dobre? Tak to ma nalákalo :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V dvojke sa hlavná postava zlepšila, čiže aspoň nejaká nádej :D
      Pre mňa je spracovanie postáv dosť dôležité, keďže v podstate ťahajú dej, ale čítala som aj horšie knihy ako toto, takže rozhodne to nie je na zahodenie a možno ťa to napokon uchváti :)

      Odstrániť