pondelok 6. septembra 2021

Niekedy je lepšie odísť, aby ste sa našli (Holandsko)

Oirschot
Moju slabú aktivitu a neprítomnosť vysvetlím jedine tým, že som odcestovala. Po všetkom tom trápení s bakalárkou a pocitom, že neviem, čo chcem v živote ďalej a či sa vôbec vrátim do školy, som sa rozhodla, že vyskúšam prácu v zahraničí a uvidí sa. 
Pomohlo to? Niečomu áno, niečomu nie, ale bola to perfektná skúsenosť, ktorá mi dala nielen peniaze, ale hlavne možnosť po takmer dvoch rokoch znovu cestovať a vidieť niečo zo sveta. 
A tak sme 21. 6. 2021 sadli do lietala a leteli smer Eindhoven. Prvé tri týždne boli pre mňa veľkým utrpením. Bývali sme totiž úplne inde ako sme mali a pracovali sme taktiež úplne inde, ako sme pôvodne mali. Nasťahovali nás do nejakého kempového areálu pri mestečku Hoogerheide tesne vedľa belgických hraníc. Každý deň sme museli cestovať do práce 110 km do Eindhovenu (cca 1,5 - 2 hodiny autom), čo znamená, že sme vstávali o 3 ráno, pracovali 8 hodín buď od 5:30 alebo od 6 a domov sme sa vracali okolo 17:30-18:00. Neznie to ako zábava, však? Čerešničkou na torte bolo, že najbližšie potraviny boli 40 minút peši. Prvé týždne sme len spali, jedli a pracovali. Okamžite som sa chcela otočiť domov, ale napokon sme dostali očakávaný telefonát z nebies, že nás budú sťahovať 8 km od Eindhovenu. 

Eindhoven
Nočná mora tým, bohužiaľ, neskončila. Šofér nás vysadil pri našom novom ubytovaní, čo bola farma a ubytovanie vyzeralo ako malý intrák  pre 16 ľudí- na poschodí izby, spoločná kuchyňa, obývačka a kúpeľňa. Avšak, nikto nám nedal kľúč od izby či kód od skrinky, kde boli kľúče. Mal nám to dať šofér, ktorý okamžite odišiel, do agentúry sa nedalo dovolať a izba bola stále zamknutá. Mysleli sme, že budeme spať niekde na podlahe. Napokon ľudia pracujúci na farme zavolali majiteľovi a zistili potrebný kód. Konečne sme sa dostali do izby. Na moje najhoršie prekvapenie tá izba nemala okno. Ani periny. Druhé psychické zrútenie za 3...2...1.....
V ten deň sme už nemali silu kráčať do mestečka Oirschot, ktoré bolo 20 minút chôdze, a kupovať periny, keďže sme vstávali o 3 ráno, 2 hodiny cestovali, 8 hodín pracovali, 2 hodiny cestovali po kufre a 2 hodiny cestovali do nového ubytovania. Takže sme improvizovali a spali, ako sme mohli. Našťastie, týmto dňom sa nočná mora skončila, a konečne sme mali dobrý spánok, voľný čas, super kamošov a výlety. Hneď v ten prvý víkend sme sa vybrali do Eindhovenu, pretože sme chceli navštíviť Primark a naši poľskí kamaráti zase chceli vidieť múzeum Philips. Nebudem klamať, keď poviem, že Eindhoven ako mesto ma sklamalo. Nie je to veľmi turistické mesto, takže neponúkalo žiadne turistické atrakcie, len samé obchody a reštaurácie. Zatúlali sme sa do štvrte, ktorú dal vystavať nejaký bohatý pán pre svojich sluhov, tak aspoň niečo tam trošku dýchalo históriou a kultúrou a tie domčeky boli naozaj krásne. 

Amsterdam
Počas ďalšieho víkendu sme sa vybrali do Amsterdamu. Ja som síce v Amsterdame už bola, ale vtedy som nemala možnosť vidieť mesto a len tak sa prechádzať tými krásnymi ulicami. Amsterdam je veľmi živé mesto s úžasnou atmosférou, ktorú som si užívala plnými dúškami. Ľudia sú usmievaví a milí a proste šťastní vo všeobecnosti a to bolo tak úžasné. Domčeky nastavané tesne vedľa seba, prekrásne úzke uličky, farebnosť a úžasné dekorácie, do toho kanál s loďkami a milión mostov, kultúra a múzeá. Nehovoriac o tej fantastickej cyklokultúre v celom Holandsku. Amsterdam sa rozhodne oplatí navštíviť nielen kvôli turistickým atrakciám, ale aj kvôli obyčajným prechádzkam po meste. Žije svojím životom a vy to tam budete neuveriteľne cítiť. 
Ďalšie väčšie mestá sme už nenavštívili, keďže doprava v Holandsku nie je najlacnejšia a chceli sme si nejaké peniaze priniesť aj domov. Ešte dvakrát sme sa však vrátili do Eindhovenu - najprv do zábavného parku Hillaria, ktorý tam býva len počas letných mesiacov a neskôr na nákup suvenírov, ktoré sme, žiaľ, nikde nenašli, takže napokon som domov doniesla najmä oblečenie a sladkosti. Štve ma, že som nemohla nejakú maličkosť priniesť aj mojim kamarátom. Čas ubiehal veľmi rýchlo, pretože sme ho trávili s novými poľskými kamarátmi, mnohé večery sme trávili hraním rôznych kartových hier alebo pozeraním filmov, ochutnali sme niekoľko poľských jedál a napokon sme 20. 8. odleteli domov. 

Asi vás zaujíma, kde sme pracovali a čo sme vlastne robili. Pracovali sme v logistickej firme XPO Logistics (teraz sa premenovávali na GXO) a minimálne naša pobočka robila reklamácie pre Zalando. Takže sme po celý čas skladali oblečenie, ktoré ľudia reklamovali, kontrolovali, či nie je poškodené, či je to poškodenie spôsobené výrobcom alebo zákazníkom, a v prípade nepoškodených sme to znovu zabalili a poslali ďalej. Nebola to zlá robota, bola som s ňou dosť spokojná, avšak pre mňa to začalo byť veľmi stereotypné a neviem si predstaviť, že by som niečo také robila celý život. Ľudia v práci boli veľmi milí, vždy pomohli a poradili a celková atmosféra v robote bol taktiež veľmi príjemná. Navyše, takmer všetci boli Poliaci, takže sme viacmenej rozumeli bez nejakej veľkej potreby angličtiny. Ako letná brigáda, resp. sezónna práca to bolo skvelé, a ak by som mala možnosť, určite by som sa tam znovu vrátila. Dva mesiace v Holandsku boli pre mňa skvelou skúsenosťou, spoznala som nových ľudí, s ktorými som stále v kontakte, videla som ďalší kúsok zo sveta, zistila som, ako sa v Holandsku žije, čo sa oplatí a čo nie, ale hlavne som si oddýchla od všetkého na Slovensku a trošku aj premyslela, čo chcem a čo nechcem. Ľudia v Holandsku sú veľmi šťastní, dobre naladení a mne práve takáto vec dodávala energiu. Znovu som sa utvrdila v tom, že cestovať sa oplatí a spoznávať svet je vecou, ktorá ma napĺňa a v ktorej chcem pokračovať. Do Holandska sa ešte určite plánujem vrátiť, keďže som nevidela všetky miesta na mojom zozname. 

Odporúčania na záver: 
- vo veľmi málo obchodoch berú hotovosť a hovoria, že vôbec neberú Visu, len Mastercard, takže nebuďte prekvapení ak napr. v Lidli nebudete mať čím zaplatiť (moja fungovala úplne všade, ale kamoškina nie, pritom máme rovnaký účet a rovnakú banku, čiže ktovie, kde je pravda)

- ak sa chystáte pracovať, tak si pozisťujte veci o agentúre, cez ktorú pôjdete, pretože sme boli svedkami niekoľkých problémov s agentúrami

- zistite si aj ako sú vo vašej firme platené jednotlivé hodiny, pretože u nás sa to dosť líšilo pri ranných a poobedných hodinách (a dobre kontrolujte výplatné pásky a sumy, pretože som počula o prípadoch, kedy agentúry nevyplácali to, čo mali) 

- lístky do múzeí si treba vopred zarezervovať (čo som ja vedela, ale podaktorí nie a dosť sa okašlali)

- cestujte autobusmi a kupujte si celodenné lístky (ak platia v danej oblasti), pretože vlaky sú o dosť drahšie (najlepšia voľba je bicykel, ale my sme, žiaľ, tú možnosť nemali kvôli diaľke)

- ak máte vlastné auto, pricestujte vlastným autom, keďže Holandsko je malá krajina a všade sa dostanete autom za nejaké 2-3 hodinky (vyjde vás to lacnejšie ako celková doprava)

- zábavný park Efteling v blízkosti Tilburgu je fantastický zážitok, ak máte radi rôzne kolotoče, horské dráhy a pod., a najmä, ak na to máte žalúdok (čo ja nemám, ale poľskí kamaráti boli z tohto parku neuveriteľne nadšení)

- ak idete bývať cez agentúru, pripravte sa na ubytovania od ruky - kempy, farmy, odľahlé oblasti - a najmä na rôzne typy ľudí, ktorých rodičia nenaučili poriadku tak ako vás (pol života som stratila len nervami na neporiadnosť ostatných ľudí)

pondelok 12. júla 2021

Odporúčam 18: Klenoty posledných mesiacov

Malibu Rising - Taylor Jenkins Reid

Prečo? 
Pretože táto kniha vás zničí. Spraví z vás trosku, ktorá bude chcieť viac času s postavami, viac tohto príbehu. A donúti vás cítiť. Malibu Rising je napísaná štýlom akejsi rodinnej kroniky, ktorá sa odohráva v prítomnosti a vracia do minulosti, pretože všetko ovplyvnilo všetko. Spoznáte príbeh 4 súrodencov, ktorí sú odlišní, ale zároveň úplne rovnakí. Spoznáte aj krásny a tragický príbeh lásky ich rodičov. Ukáže vám strasti i slasti celej rodiny. Malibu Rising je príbeh o živote - reálnom, surovom, krutom a smutnom, ale zároveň je to kniha plná šťastných chvíľ, súrodeneckej lásky a vzájomnej podpory. Je to príbeh o ľudskosti, o chybách a ich naprávaní, o láske a obete, o správnych i nesprávnych rozhodnutiach, ktoré človeka formujú. Napokon i tom, že nech sa tomu akokoľvek bránime, napokon sme deti svojich rodičov a niekedy naozaj opakujeme ich chyby. Príbeh o slobode, o láske k športu i oceánu, o temných stránkach života a o tom, ako sa aj napriek všetkým problémom a ťažkým chvíľam ľudia nemusia stať zatrpknutými a môžu milovať život, aj keď ho nemali ľahký. Je to o deťoch, ktoré museli až príliš rýchlo dospieť a naučiť sa plávať v problémoch dospelého sveta. Budete sa smiať, budete chcieť plakať, ale v konečnom dôsledku budete spokojní, pretože knihy sú práve o tom, aby nás donútili niečo cítiť. A Taylor Jenkins Reid to s touto knihou dokázala neuveriteľne. 

House of Hollow - Krystal Sutherland

Prečo? 
Pretože atmosféra. House of Hollow totiž ponúka temnú a znepokojivú atmosféru, ktorá sa vám dostane pod kožu a nebude vám všetko jedno. House of Hollow rozpráva príbeh troch sestier, ktoré v detstve zmizli bez stopy, neskôr sa vrátili, ale nič si nepamätajú. Udalosti ich teraz dovedú k tomu, aby tieto pochované tajomstvá a udalosti rozlúštili. Autorka vás postupne vedie svetom, o ktorom nemáte absolútne žiadne tušenie, odhaľuje temné tajomstvá a rýpe hlboko do minulosti. Dej plynie pomaly, avšak pútavo, autorka vás drží v obrovskom napätí a postupne ponúka všetky svoje prekvapenia na zlatom podnose. Nakoniec dostanete niečo, čo absolútne nečakáte a musíte ešte dlho premýšľať, ako sa s tým napokon vyrovnať. Nebolo to akčné, ale zato veľmi napäté, atmosferické, temné, miestami nechutné, ale veľmi zaujímavé. Pravdepodobne to nebude najlepšia kniha, akú kedy budete čítať, ale rozhodne je výnimočná a stojí za vašu pozornosť, pretože na ňu tak ľahko nezabudnete. 

Všetky moje slzy - Holly Bourne

Prečo? 
Pretože Holly Bourne znovu zatína do živého. Pomocou retrospektívy a psychologizácie hlavnej postavy surovo rozpráva príbeh toxického vzťahu a lásky, ktorá spočiatku vyzerala ako najkrajšia vec na svete. Autorka sa sústredí na stratu vlastnej identity, stratu jedného človeka v inom, ospravedlnenia sa za veci, ktoré ani nespravil a každodenné prispôsobenie sa niekomu, len aby bol druhý človek šťastný, bez ohľadu na to, že to nerobí šťastnými vás. A potom surovo, kruto a odporne autorka ukáže obrovské prebudenie a uvedomenie si, čo sa vlastne deje. Uvedomenie si všetkých chýb a hlúpych rozhodnutí a vlastnej hodnoty. Toto nie je pekná kniha. Nedá vám pocit šťastia, ale ukáže krutú realitu naivnej mladosti, ktorá môže človeku veľmi ublížiť a zanechať v ňom psychické problémy naveky. Ale zároveň ukazuje mladým, že navštíviť odborníka nie je hanba a niekedy to môže naozaj pomôcť, pretože napokon aj psychické zdravie je rovnako dôležité, ako to fyzické. Túto kniha dajte prečítať mladým dievčatám, pretože im toho môže veľa ponúknuť. Bolo to silné a kruté a surové, a najmä teda reálne. 

pondelok 14. júna 2021

V tejto rodine kopte hlbšie


Autor: A. S. King
Originálny názov: Dig. 
Počet strán: 376
Rok vydania: 2021
Vydavateľstvo: CooBoo

Zrnko predsudkov a rasizmu je zasiate v každom z nás. A stačí málo, aby vyklíčilo.
Hemmingsovci sú presvedčení, že ich sa to netýka. Starí rodičia sú však touto burinou prelezení skrz-naskrz. Ich deti zhnitú úrodu zožali, aj keď od rodičov nič iné nedostali. A ich najmladšie potomstvo, piati tínedžeri, ktorí to s rodinou už nemôžu vydržať, padajú do tunela neistoty. Napriek tomu sa všetci chystajú na oslavu Veľkej noci, akoby ich veľkolepá výzdoba a varená šunka mohli zachrániť. Nik nerieši, že jedno z vnúčat je nezvestné. Nik neuvažuje, kam sa z tejto rodiny vytratila láska.
Keď však začnú kopať trochu hlbšie, dávno pochovaná pravda sa postupne odhaľuje. A najmladší prichádzajú na to, že sú tou generáciou, ktorá môže všetko zmeniť k lepšiemu.

Už všetci vieme, že A. S. King je autorka, ktorá sa nebojí zaťať do živého a priviesť čitateľa k zlomenému srdcu. Podarilo sa jej to aj s touto knihou? 

V tejto rodine kopte hlbšie je nezvyčajná kniha. Ak ju začnete čítať, musíte rátať s tým, že nedostanete jednoliaty a ucelený príbeh, ktorý bude plynúť dynamicky a na konci príde obrovské vysvetlenie. Nie, táto autorka takéto príbehy nepíše. Vyhýba sa stereotypu a pokúša sa pozrieť až na dno ľudskej duše spôsobmi, ktoré nie každému sadnú. A práve na tejto knihe to je vidno. Čitateľ nepozná postavy. Pozná len ich prezývku alebo charakteristickú vlastnosť, ktorá ich počas prvej polovice knihy reprezentuje. Neviete kto sú, ani či sa vôbec niekedy stretnú. Jednoducho len existujú a rozprávajú o svojich životoch a problémoch. Autorka im analyzuje dušu, odhaľuje ich pochybnosti, strasti i slasti. Kniha obsahuje veľké množstvo postáv, každý si však žije svoj život, rieši svoje každodenné problémy a hľadá zmysel života, pretože každý z nich je nejakým spôsobom stratený. Chvíľu trvá, kým si zvyknete a je to trošku chaotické, ale napokon vám so svojimi malými vojnami všetci prirastú k srdcu a budú vás zaujímať ich osudy. Budete s nimi súcitiť a v mnohých veciach sa s nimi stotožníte, pretože riešia to, čo bežný tínedžer. 

Všetko, čo kedy dostanete, je láskavosť od dievčaťa v okienku, ktorému do hlavy zavrčíte celú svoju povýšeneckú objednávku. Daj mi, daj mi, daj mi: bojový pokrik miliónov ľudí každý deň. Ľudí, ktorí niečo chcú. 

V tejto knihe nenájdete plynulý dej. Nájdete v nej útržky - zo života, z bežných situácií, z problémov jednej rodiny, z problémov v priateľstve. Autorka sa v knihe venuje viacerým problémom spoločnosti - rasizmu, predsudkom, domácemu násiliu, chudobe, strate identity, ale teda najmä problémom jednej dysfunkčnej rodiny, ktorej členovia so sebou nedokážu fungovať, pretože sú niekedy až príliš odlišní. Autorka kúsok po kúsočku odhaľuje rodinné tajomstvá, konflikty a dôvody, prečo sú títo ľudia voči sebe takí zatrpknutí. Pri každom však rieši malé osobné drámy odohrávajúce sa len v hlave jednotlivcov. Páčila sa mi táto celková myšlienky, že každý vedieme vlastné vojny a čo je pre nás veľké, môže byť pre iného malicherné, a práve preto, by sa ľudia mali navzájom akceptovať. Dôležité bolo aj to, že krv proste nie je voda, a aj keď sa tomu bránime, tak sme deti svojich rodičov a niekedy spravíme rovnaké chyby ako oni. Inokedy sa od nich však vzdialime na kilometre a zbavíme sa niektorých čŕt a predsa len ich chyby opakovať nemusíme. Páčilo sa mi, ako autorka ku koncu začala svoje hlavné postavy formovať. Posunula ich ďalej, zmenila im zmýšľanie aj prístup, ukázala, že niekedy sa vecí proste musíme vzdať, aby sme boli šťastnejší. Konečné rozuzlenie bolo rozhodne zaujímavé a možno aj dojímavé, ale musím povedať, že pre mňa veľmi predvídateľné. 
Nechcem vám povedať, že táto kniha bola zlá, ale mňa trochu sklamala. Čakala som niečo viac, niečo čo ma chytí za srdce aspoň tak, ako Vera Dietzová. Pri tejto som sa nudila, miestami mi prišla veľmi chaoticky napísaná, zo začiatku som mala veľký chaos v postavách a príbeh (ak sa to tak dá nazvať) bol pre mňa veľmi predvídateľný. Autorka sa mohla aj jednotlivým problémom povenovať viac do hĺbky, pripadali mi spracované veľmi povrchovo, akési náznaky všetkého. 

Možno takto premýšľajú všetky dievčatá - že by sme sa mali sústrediť len na to, aby sa do nás nejaký chalan zamiloval. Možno sme všetky istým spôsobom v tuneli. A možno žijeme so zlomenými srdcami, pretože chceme byť milované spôsobom,, ktorý ani len nie je možný. Pretože, buďme k sebe úprimné - chlapcov neučia to isté, čo nás. Neučia ich, aby boli rytiermi na bielom koni alebo boli slušní, teda aspoň väčšinou. 

Bola toto jedna z najlepších kníh, aké som čítala? Nie. Stojí za prečítanie? Rozhodne áno, pretože A. S. King vie. Vie písať silné príbehy, ktoré zničia dušu. Vie písať reálne postavy, odlíšiť ich od seba a každému do života natrepať toľko krutosti a reálnych problémov. Rozhodne vie písať na ťažké témy a kopnúť do vecí, o ktorých sa nehovorí a malo by sa hovoriť. Ponúkne vám príbeh, ktorý možno nebudete milovať, ale niečo vo vás zanechá. Niečo veľké a silné, pretože píše o živote a jeho najhorších stránkach a donúti vás cítiť. Vyvolá vo vás neuveriteľne silné pocity empatie, straty, smútku a sklamania, pretože kope do hĺbky ľudskej duše a je to brutálne a reálne. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy môžete niečo silné pocítiť TU

štvrtok 29. apríla 2021

Nevlastná sestra

Autor: Jennifer Donnelly 
Originálny názov: Stepsister 
Počet strán: 312
Rok vydania: 2021
Vydavateľstvo: CooBoo

Je nebezpečné zísť z cesty, no oveľa nebezpečnejšie je neurobiť to.
Isabelle mohla byť navždy šťastná – princovu lásku mala na dosah ruky. Lenže ona nie je tá krásavica, ktorá na plese stratila črievičku. Je škaredá nevlastná sestra, ktorá si odsekla prsty na nohe, aby jej do topánky vošla. Keď princ odhalí podvod, s hanbou ju vyženie.
Tam, kde sa končí príbeh Popolušky, začína sa príbeh nevlastnej sestry. Isabelle sa nevzdáva. Nechce skloniť hlavu pred svetom ceniacim si iba krásu. Rozhodne sa ukázať, že je v nej oveľa viac, než si všetci myslia. Musí čeliť vlastným démonom, zmeniť svoj osud a možno dokonca predefinovať samotnú predstavu o kráse.
Každý má právo dostať šancu. No môže škaredé dievča žiť šťastne až do smrti?

Zaujímalo vás niekedy, čo sa stalo s nevlastnými sestrami Popolušky? Nevlastná sestra ponúka jednu zaujímavú alternatívu s trochou temnoty a feminizmu. 

Isabelle je zaujímavá hlavná postava. Autorka sa počas celej knihy venuje vývoju jej charakteru. Podrobne analyzuje jej správanie, ukazuje jej dobré i zlé povahové vlastnosti, ukazuje pochybnosti a neistotu, nízke sebavedomie, strach, ale aj obrovskú odvahu a akúsi vnútornú vzburu proti sebe samej. Najväčším plusom je to, že Isabella je realistická. Isabella je obraz všetkých dievčat na svete, ktoré majú problémy so sebavedomím, sú zmätené, hľadajú samy seba a cítia sa škaredé a bezcenné. Autorka sa na nej pokúša mladým čitateľkám ukázať, že nie je všetko o kráse, pretože dôležitejšie sú činy a správanie. Práve toto sa mi na tejto knihe veľmi páčilo. Je to síce retelling Popolušky, ale takisto je metaforickým obrazom všetkých dievčat na svete, je akýmsi povzbudením, aby pochopili, že krása nie je všetko a nemali by v nej hľadať zmysel života. Ostatné postavy boli tiež fantasticky spracované, mali hĺbku a dokázali ste s nimi súcitiť aj ich nenávidieť. Nikto v knihe nebol navyše, všetci mali svoje úlohy a perfektne do príbehu zapadali. 

Často sú to tie najmenšie veci, ktoré bolia najviac - chladný pohľad, kruté slovo, smiech, ktorý prestane, len čo vojdete do miestnosti. 

Autorkin štýl písania bol výborný, svieži a miestami až poetický. Celý príbeh bol krásne ucelený, všetko do seba zapadalo. Nečakajte však, že to bude len o nevlastných sestrách a ich strastiach, pretože na pozadí sa odohráva ešte niečo väčšie, čo predpokladám, že pokračuje aj v autorkiných ďalších retellingoch. Táto knižka takisto nie je typické prerozprávanie príbehu, ale skôr pokračovanie toho, čo sa stalo. Autorka vám už na začiatku pomocou odsekávania častí nôh, ukáže, že rozhodne vie prekvapiť a k svojim postavám dokáže byť nemilosrdná. A že ešte má niekoľko trikov, ktorými prekvapí. Príbeh plynie pomaly, ale veľmi dynamicky, keďže autorka sa vo veľkej miere zameriava práve na psychologizáciu Isabelle. Avšak, postupne do príbehu pridáva akciu a nejaké menšie prekvapenia, v Isabelle sa postupne prebúdza rebelka a príbeh naberá grády, keďže sú ľudia, ktorí chcú Isabelle ublížiť a ľudia, ktorí jej chcú pomôcť, a záleží len na tom, kto sa k nej dostane prvý. Hra osudu je v tomto príbehu veľmi dôležitá a Isabelle bude veľakrát stáť pred rozhodnutiami, ktoré môžu ovplyvniť jej ďalekú budúcnosť. 
Svet, v ktorom sa príbeh odohráva je plný mágie a zázrakov a rozprávkových bytostí, takže sa tu strieda magická časť s krutosťou skutočného sveta plného predsudkov a krutosti. Autorka však využíva veľmi kvetnatý jazyk a všetko nádherne opisuje. Zároveň používa množstvo metafor a krásnych myšlienok, ktoré vôbec nekričia. Práve naopak, tieto myšlienky sú do príbehu vložené tak plynulo, že bez nich by to bola asi nuda. Krásne tam pasujú. 

Vlky v lese majú ostré zuby a dlhé pazúry, ale je to vlk vo vašom vnútri, ktorý vás roztrhá na franforce. 

Táto kniha môže pôsobiť chaoticky, keďže obsahuje viac dejových línií, avšak časom si zvyknete a dokážete ich sledovať. Autorka vytvorila vymyslený svet, ktorý je magický, ale zároveň v ňom spracováva témy reálneho sveta a ukazuje krutosť. Tento príbeh je temný, keďže Isabelle bolo ublížené a spočiatku vidí všetko len ako zlo, nedokáže sa zbaviť svojej zatrpknutosti, ale postupom času sa naučí, že nie je všetko len čierne a biele, a že aj ona sa môže zmeniť a naučiť sa odpúšťať. Musím povedať, že práve takto sa píše retelling, ktorý má aj hlbšiu myšlienku o živote. Pôsobilo to prirodzene a naozaj sa mi veľmi páčilo celé posolstvo o kráse. Ak chcete niečo nezvyčajné, ale veľmi kvalitné, rozhodne siahnite po Nevlastnej sestre, pretože ju určite neoľutujete. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy Isabellin príbeh môžete spoznať TU

piatok 9. apríla 2021

Deti žltej hviezdy

 



Autor: Mario Escobar 
Originálny názov: Children of the Stars 
Počet strán: 352
Rok vydania: 2021
Vydavateľstvo: Lindeni

August 1942. Jacob a Moses Steinovci, mladí židovskí bratia, žijú so svojou tetou v Paríži uprostred nacistickej okupácie. Rodičia chlapcov, známi nemeckí dramatici, nechali chlapcov v starostlivosti tety, kým nenájdu bezpečný prístav pre svoju rodinu. Prv než sa však Steinovci stihnú opäť stretnúť, Paríž obsadia nacisti a francúzski žandári na ich príkaz zatknú chlapcov a odvedú ich na cyklistický štadión Vélodrome d´Hiver, ktorý slúžil ako koncentračný tábor, kde držali tisícky židov pred deportáciou do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime.
Jacob a Moses vedia, že musia utiecť, aby prežili, ale majú iba zopár listov z južného Francúzska, ktoré ich môžu priviesť k rodičom. Nebezpečenstvo striehne za každým rohom, keď chlapci, majúc iba jeden druhého, putujú naprieč okupovanou krajinou. Počas svojej pozoruhodnej cesty stretávajú cudzincov i statočné duše, ktoré riskujú vlastný život, aby ich ochránili. Niektorí z nich dokonca zaplatia najvyššiu cenu za pomoc mladým utečencom.

Príbehy z druhej svetovej vojny nie sú pre každého. Častokrát sršia beznádejou a trápením obyčajného ľudu. Ja som však ich veľkou fanúšičkou, pretože istým spôsobom sa z nich možno poučiť. Príbeh dvoch židovských chlapcov je takisto jedným z tých silnejších. Podarí sa im napokon nájsť rodičov, alebo skončia sami v koncentračnom tábore? 

Postavy v tejto knižke boli veľmi sympatické, a najmä prepracované. Nemala som problém sa do nich vžiť alebo s nimi súcitiť. Aj keď boli Jacob a Moses bratia, obaja mali vlastné charakterové črty, odlišné povahy a bolo veľmi ľahké ich od seba odlíšiť. Toto sa dá povedať o každej postave. Mihlo sa ich tam totiž veľmi veľa, či už chlapcom pomohli, alebo sa ich pokúšali chytiť a udať, každý z nich mal individuálnu osobnosť a povahové črty a vôbec sa na seba nepodobali. Trošku nereálne mi však pripadalo to ako chlapci, teda hlavne Jacob, veľmi dospelo premýšľali. Ani niektorí dospelí tak nepremýšľajú. Chápem, že kvôli vojne a všetkému, čo zažili, museli až príliš rýchlo dospieť, ale niekedy mi to prišlo až príliš prehnané a umelé. Vôbec sa miestami nesprávali na ich vek a to ma na knižke trošku sklamalo. 

Svet bol hore nohami, vojna akoby každého človeka zmenila na jeho groteskne spotvorený obraz. 

Treba konštatovať, že táto knižka rozhodne bola výnimočná. Sčasti vôbec neukazovala hrôzy vojny, ale autor sa sústredil skôr na dobro a ľudskosť. Samozrejme, bola tam smrť i utrpenie, ale prevažovala nádej. Nádej malých chlapcov, že ešte niekedy uvidia svojich rodičov, nádej na lepší život a šťastný koniec. Táto knižka nie je príbehom, ktorý vám vypovie niečo nové a období vojny. Cesta dvoch bratov taktiež nie je nejaká akčná jazda plná ukrývania sa a úteku. V centre diania totiž stojí krásna myšlienka - v pozadí síce zúri vojna, ale autor píše o ľuďoch. O obyčajných ľuďoch plných neuveriteľnej dobroty a láskavosti, ktorí kvôli pomoci prenasledovaným ľuďom riskovali svoje životy. V každej zlej situácii totiž vždy vyhráva ľudskosť a autor to krásne ukázala na tomto príbehu. Chlapci sa na svojej ceste veľmi veľa naučili, spoznali aj zlo, ktoré sa v ľuďoch ukrýva a museli prejsť niekoľko prekážok, ale išlo najmä o tom, aby oni sami nestratili nádej a odhodlanie a ďalej na svojej ceste bojovali. Veľkou prednosťou tejto knihy je autorov štýl písania, pretože je veľmi poetický, číta sa veľmi dobre a ponúka množstvo krásnych a silných myšlienok. Nemôže povedať, že bol tento príbeh jeden z najlepších, aké som kedy čítala, nebol však ani zlý. V skutočnosti v ňom nejde o dej samotný, ale skôr o tú myšlienku a ľudské charaktery, v ktorých autor neustále nachádzal dobro, aj keď by ste povedali, že tam už nie je. Práve táto krása v maličkostiach a obyčajných veciach vo vás niečo zanechá, a to robí Deti žltej hviezdy naozaj výnimočnou knihou. 

S rastúcim vekom pribúdajú veci, ktoré sa nám stanú naposledy. Čas sa nedá zastaviť a život plynie tak rýchlo, až sa človek začne báť dňa, keď sa zobudí a zistí, že mu nezostala nijaká budúcnosť. 

Nesiahajte po tejto knihe, ak hľadáte emotívny príbeh na typ Ruty Sepetys. Tento príbeh je totiž emotívny úplne iným spôsobom. Hovorí o láske, rodine, ľudskej dobrote a vďačnosti, ktorá vás bude neustále dojímať. Autor píše krásne a neustále vás bude zaujímať, či chlapcom dovolí nájsť svojich rodičov, alebo skončia niekde v pracovnom tábora. Knižka má trochu pochmúrnejšiu atmosféru, ale naproti tomu ponúka aj neuveriteľnú krásu v ľuďoch. Určite vám ju odporúčam, ak chcete nejaký jednoduchší a oddychovejší príbeh z obdobia vojny. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy sa môžete spolu s chlapcami vybrať na cestu TU

pondelok 15. marca 2021

Krvavá dedička


Autor: Amélie Wen Zhao
Originálny názov: Blood Heir
Séria: Krvavá dedička
Diel: prvý
Počet strán: 440
Rok vydania: 2021
Vydavateľstvo: CooBoo

V Cyrilskej ríši je mágia považovaná za podradnú a nevítanú. Kto ňou vládne, je zotročený. Nik nesmie zistiť, že korunná princezná Ana ovláda krv v živých bytostiach. Ak sa chce pomstiť za vraždu otca a očistiť svoje meno, potrebuje mocného spojenca. A len jediný človek je dostatočne šialený, aby sa k nej pridal – pán podsvetia Ramson. Aj ten však hľadí najmä na svoje vlastné plány. Dokáže Ana odolať mámeniu temného podsvetia alebo v nej zvíťazí kráľovská krv, ktorá túži po spravodlivosti?

Kniha, ktorá spôsobila drámu v zahraničí ešte predtým, ako vyšla. Prvé ohlasy na Slovensku boli nadšené a čitatelia sa za ňou išli potrhať. Sľubovala príbeh pre fanúšikov Trónu zo skla, Vranej šestky a Červenej kráľovnej. Dostojí si Krvavá dedička svojho slova? Vyrovná sa klasickým YA fantasy knihám? Alebo je to ďalšia kniha, ktorú spopularizovala len dráma okolo nej, a nie príbeh, ktorý ponúka? 

Príbeh sa točí okolo Any, dedičky trónu, ktorá má magické schopnosti, a Ramsona, podvodníka a klamára, ktorý presne vie, čo v cyrilskom podsvetí robí. Ana je ako hlavná hrdinka neznesiteľná a hlúpa. Autorka sa z nej pokúšala spraviť drsňačku, ktorá nakopáva zadky, ale pôsobilo to neuveriteľne a umelo. Chýbala jej hĺbka, počas celej knihy sa nikam neposunula vo vývoji charakteru a neustále robila tie isté chyby dookola. Pri jednej akcii sa to pokazilo a mala sa poučiť, ale ona šla do druhej akcie s rovnako hlúpym plánom, ktorý sa znovu pokazil, pretože sa Ana nedokázala poučiť na vlastných chybách, alebo si nedala poradiť od skúsenejších. Hlavnej postave vo veľkej miere chýba akýkoľvek vývoj, akýkoľvek posun ďalej. Ana proste stojí na jednom a tom istom nultom bode a autorka jej rozhodnutia prezentuje ako dokonalé a bezchybné. Jediné, čo som Ane uverila boli tie jej vnútorné protichodné pocity o tom, čo je dobro a zlo, a či koná správne a jej Ana-príšera osobnosť, ktorá bola naozaj geniálna a zaujímavá. Čo sa týka Ramsona, tak s ním bola aspoň nejaká zábava. Aspoň trošku posúval príbeh dopredu, pretože keby je to na Ane, tak je mŕtva počas prvých 20 strán. Avšak nemôžem povedať, že by on mal nejakú hĺbku alebo prepracovanú osobnosť. Obaja mali minulosť a pozadie, ale autorka ho povedala totálne bez emócií, akoby písala učebnicu dejepisu, a nie postavy do knihy, s ktorými by sa mal čitateľ stotožniť. Všetky ostatné postavy vám ponúknu presne to isté. Žiadny vývoj ani hĺbka, len povrchové predstavenie človeka, ktorý vás už po pár odsekoch absolútne nebude zaujímať. Sú to len mená na papieri. Autorka však dosť dobre spracovala vzťah medzi Anou a Ramsonom. Mali medzi sebou úžasnú chémiu, počas celej knihy sa doťahovali, hádali, vrčali na seba, proste naozaj zaujímavý hate-love vzťah, ktorý knihe pridal trošku dynamiky. 

Možno ani príšery nikdy nikomu nechceli ublížiť. Možno príšery ani len nevedeli, že sú príšery. 

Vyzerá to tak, že autorka si pri písaní tejto knihy povedala, že dá dokopy najviac epické a najviac smutné aspekty populárnych YA a fantasy kníh a bude z toho obrovský trhák. Chyba. V knižke som našla dosť veľa vecí, ktoré boli "vykradnuté" napr. z Trónu zo skla alebo Hunger Games. Nechcem povedať, že jej chýbala originalita, pretože niektoré veci boli originálne, ale chýbalo jej dosť originality. Inšpirácia je jedno, ale skopírovať vec je už problém. Autorka takisto postavila svoj príbeh na tragickosti. Každá jedna postava mala smutnú či tragickú či krutú minulosť, každá akcia, na ktorú sa vybrali dopadla katastrofálne, a to ani nehovorím o totálne zbytočnom zabíjaní, ktoré tam bolo natlačené len preto, aby zahralo čitateľovi na city a v príbehu nemalo žiadny poriadny zmysel. Je pravda, že sa v živote všetko nedarí, ale toto bolo príliš veľa neuveriteľných náhod a vôbec to nepôsobilo autenticky. Samotný dej mal dosť hluchých miest. Napríklad akonáhle Ana spoznala Ramsona, tak zrazu videla všetko zlé v ríši. Pritom rok sama cestovala po rôznych miestach a dedinách a nikdy nevidela, ako sa ľudia správajú alebo ako sa správajú k spriazneným? To proste nedáva zmysel, keďže je opísané, ako je celá ríša, dokonca aj cisárske vojsko, totálne skazená a krutá. Ďalšou celkom nedomyslenou vecou je samotná spriaznenosť. Autorka čitateľovu neponúka nič o tom, kde sa vzala, ako vzniká, u koho sa objavuje, ako ju môže niekto získať pre svojho nenarodeného potomka, rodia sa spriaznení ľudia len náhodou? Všetko, čo som sa ako čitateľ o nej dozvedela je, že existuje a že človek môže byť spriaznený s hocičím. Ale to ešte nevzdávam, pretože všetko toto sa môže objaviť v pokračovaní. Čo sa však týka spriaznenosti, tak sa mi veľmi páčil ten nápad, že ľudia majú moc ovládať rozličné veci, elementy, čokoľvek. Páčilo sa mi, že to autorka využívala nielen na boje, ale aj na rozličnú pomoc iným. Celkovo sa mi veľmi páčila magická stránka tejto knihy a všetky akcie a boje. Ocenila som aj to, že autorka si stála za spracovaním záporných postáv. Neboli ľudia, ktorí zrazu prešli k dobrým. Keď raz niekoho ukázala ako zloducha, tak si to parádne obhájil svojou krutosťou, prefíkanosťou a bezohľadným zabíjaním. Záporáci mali šmrnc a som zvedavá, kam ich ešte autorka privedie. Takisto musím pochváliť svet. Na tom autorka naozaj zapracovala, vytvorila ho zaujímavý, dala mu nejakú históriu a vlastné magické bytosti, ktoré postupne predstavovala, keď sa naskytla príležitosť. Naozaj obdivuhodné. 

A v tom živote, láskavejšom živote, by zákony boli spravodlivé a vládli by tí dobrí a tí dobrí by vyhrávali. 

Nechcem povedať, že táto kniha patrí do koša, pretože nie, rozhodne nepatrí. Som síce neuveriteľne sklamaná, ale Krvavá dedička určite má čo ponúknuť. Autorkin štýl písania je skvelý, číta sa veľmi dobre a rýchlo, má dobrý humor a vie pracovať so slovami aj opismi. Píše stručne a dokáže vás vtiahnuť do prostredia i deja, aj keď sa vôbec nestotožníte s postavami, čo je pre mňa osobne dosť veľký problém. Svet je fascinujúci a ponúka nespočetne veľa možností. Príbeh je nepredvídateľný a som si istá, že autorka ešte ukrýva niekoľko es v rukáve, ktorými vás prekvapí. Ja len dúfam, že trošku zapracuje na postavách, pretože to rozhodne s touto sériou nevzdávam a som zvedavá, čo si pre nás pripraví v pokračovaní. Táto knižka rozhodne stojí za vašu pozornosť, len od nej nemajte prehnané očakávania, pretože potom budete veľmi sklamaní. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy môžete Cyrilskú ríšu a jej zvrátené zákutia navštíviť TU

streda 3. marca 2021

Wrap Up - január + február

 November a december bol veľmi náročný, preto som nestihla napísať zhrnutie za tieto dva mesiace. Absolvovala som dve karantény, končil semester, takže bol čas na odovzdávanie všetkých projektov a písanie záverečných testov, takže som klasicky zase nič nestíhala a tým pádom to tu trošku viac nežilo. V januári som prečítala len 2 knihy, a aj tie boli len povinné čítanie, tak som sa rozhodla zhrnutie spojiť aj s februárom, ktorý bol na knihy celkom bohatý. 


Majstri - Vincent Šikula, Južná pošta - Ladislav Ballek 
Majstri boli vskutku zaujímavým obrazom slovenskej dediny pred 1. svetovou vojnou s malým nádychom budovateľského románu, ktorý bol typický po roku 45. Šikula má trochu špecifický štýl písania a do príbehu vkladá svoje úvahy o rôznych veciach, a tým robí knižku celkom zaujímavou. Príbeh ma bavil, čítal sa dobre, bolo fascinujúce sledovať život na dedine s budovateľskou tematikou a riešiť každodenné problémy. Určite to nebola najhoršia klasika, akú som čítala. Južná pošta bola trošku tvrdším orieškom. Tieto poviedky sú akýmsi predstavením okolia Palánku, možno niektorých jeho obyvateľov, s ktorými sa čitateľ stretne v Pomocníkovi. Poviedky sa sústredili na chlapca, ktorý v rôznych dospelých hľadal otcovské figúry. Boli celkom nudné a niektoré mi vôbec nesadli, naopak iné ma aspoň niečím zaujali, ale Balleka už asi čítať nebudem. 

The Final Empire - Brandon Sanderson
Prečo som tomuto pánovi nedala šancu skôr? Mistborn bol na mojom wishliste asi odkedy som začali blogovať, ale tie české obálky.....no vieme, že Talpress sa s nimi veľmi nehrá. A v tom čase bolo pre mňa nepredstaviteľné čítať takúto fantasy v angličtine. Ale teraz prišiel ten čas (vďaka Nataška) a ani neviete, ako veľmi ľutuje, že som nezačala skôr. Tento chlapík je génius. Rozbeh síce trošku pomalší, ale svet neuveriteľne zaujímavý a prepracovaný so skvelou históriou a mytológiu. Hlavné postavy som si absolútne zamilovala, je to taká úžasná partičku na typ Kaza Brekkera a jeho crew, lenže títo majú aj magické schopnosti, s ktorými parádne nakopávajú zadky. Akčné, premyslené, úžasné! Koniec mi úplne zlomil srdce a veľmi sa teším na pokračovanie. 

Čierny lev - Michal Hvorecký 
Novembrová novinka známeho slovenského autora sa dostala ku mne, ale tak úplne nesplnila moje očakávania. Je to zbierka satirických a ironických fantasy/dystopických poviedok, ktoré zobrazujú problémy súčasnej spoločnosti a sveta s dávkou futuristických vynálezov. Autor toto všetko prezentuje s obrovským nadhľadom a niektoré príbehy boli veľmi vtipné. Avšak, niektoré ma vôbec nebavili a hlavne chýbala im nejaká väčšia originalita. Príbehy boli dosť plytké a postavy nezaujímavé. Viac vám o tejto knižke poviem v recenzii, ale myslím si, že každý si v nej niečo dokáže nájsť. 


Stalking Jack the Ripper - Kerri Maniscalco
Veľmi príjemná detektívka z Londýna, ktorá nie je najdokonalejšie čítanie, ale rozhodne vám pobaví. Zaujímavá hlavná hrdinka, skvelá chémia medzi hlavnou dvojicou a celkom schopná zápletka, aj keď veľmi predvídateľná. Vraha uhádnete hneď na začiatku, ale autorka píše veľmi dobre, číta sa to rýchlo a nikdy nie je na škodu ponoriť sa do historického Londýna. Malo to svoje muchy a bolo ich celkom dosť, ale mne knižka veľmi sadla a teším sa na pokračovania. 

Kde sa les dotýka hviezd - Glendy Vanderah 
Ďalší skvost od Tatranu, ktorý je oslavou čistej prírody a sveta. Táto kniha bola veľmi nezvyčajná, ale aj tak nehorázne zaujímavá. Je dôležité povedať, že je veľmi jednoduchá, čo sa týka príbehu, ale ak nemáte radi opisy prostredia alebo pár detailov z biológie či ornitológie, tak do nej určite nechoďte. Dá sa povedať, že bola o živote. O jeho krutej stránke, o tom, čo sa deje vo svete, ale aj v systéme, ktorý riadi krajinu. To však nebolo tak úplne najpodstatnejšie. Dôležitým aspektom v ňom boli práve maličkosti života: pomoc druhým, ľudská dobrota, malé prejavy lásky nielen k partnerovi, ale ku všetkým ľuďom a zvieratám, bola akýmsi obrazom nevinného detského sveta a čistej lásky dospelých, krásneho priateľstva. Zároveň však ukazovala veci, ktoré môže spôsobiť trauma, rôzne problémy ako depresia alebo sebaláska, vyrovnanie sa so stratou. Neviem, čo viac o tomto povedať. Niečo veľké to vo mne zanechalo, ale neviem to úplne vyjadriť slovami.

Červená sestra - Mark Lawrence 
Asi najväčšie sklamanie za posledný rok. Mark Lawrence mi totálne zlomil srdce tým, že dokázal napísať niečo takéto....zbytočné? Príbeh totálna nuda, mal presne 3 momenty, ktoré sa mi páčili, inak to bolo úplne o ničom. Slabo spracované postavy, ktoré boli len panáčikmi, nedokázala som sa do nich vžiť a vôbec ma nezaujímalo, že umrú. Zbytočné filozofické úvahy o živote uprostred akčných scén, opisy absolútnych detailov, každých raňajok, obeda a večere. Keby bola táto knižka o 300 strán tenšia a vyškrtala by sa tá vata a všetky zbytočné informácie, tak to mohla byť skvelá a divoká jazda. Takto to bolo len fiasko. 

Watch Over Me - Nina LaCour
Nina LaCour vie písať o ťažkých témach a vie ich podať naozaj reálne. Toto bolo o ranách. O ľuďoch, ktorí sa museli prebíjať životom, ktorý im hádzal polená pod nohy. O "poškodených ľuďoch", ktorí sa snažili prekonať niečo, čo zažili. O vyrovnávaní sa s minulosťou. O pokuse posunúť sa ďalej v živote s temného miesta. Ale aj o túžbe niekam patriť, o ľudskej dobrote a láskavosti. Bolo to reálne a surové, miestami trošku temné a kruté, veľmi smutné až melancholické. Celú túto knižku treba brať trošku metaforicky. A bola príliš krátka. Chcela by som vedieť viac. Neviem, čo viac povedať. Nina LaCour je autorka, ktorú musíte zažiť na vlastnej koži, pretože je ťažké vysvetľovať jej knihy.

Nedokončené príbehy - J. R. R. Tolkien 
Tento geniálny pán ma nikdy neprestane udivovať, pretože keď už čakáte, že ten svet nemôže ešte viac rozviť, tak to spraví aj s dávkou mytológie a histórie a povie vám veľa o postavách z pôvodnej trilógie, ale aj postavách z legiend Stredozeme. Táto knižka ponúka zbierku príbehov a z rôznych období a o rôznych ľuďoch, avšak, všetky tieto informácie z pozadia vám pridajú na vedomostiach, ktoré už máte z iných jeho kníh. Zbožňujem ho a celý tento jeho parádny svet a dúfam, že sa čo najskôr dostanem aj k jeho ostatným knihám.