nedeľa 22. septembra 2019

Leto končí a život ide ďalej...

Vo vzduchu cítiť jeseň, listy hrajú všetkými odtieňmi farieb, rána sú chladné a počas jasnej a chladnej noci je krásny pohľad na hviezdy. Na jednej strane sa neuveriteľne teším, že sme v tomto období, prichádza zima a dlhé večery v deke s horúcim nápojom a dobrým filmom alebo knihou a prechádzky po vonku, pri ktorých nám príroda znovu ukáže svoju krásu. Na druhej strane sa mi po lete vôbec nechce prehupnúť do tohto obdobia, pretože spolu s ním prichádzajú aj povinnosti a škola. Sčasti sa teším - na nové skúsenosti, nové zážitky, nové i staré priateľstvá, snáď aj nové zaujímavé predmety, ale s tým všetkým prichádzajú nekonečné povinnosti, ktoré ma od toho ťahajú. Na druhý ročník som však veľmi zvedavá, pretože rozvrhovo vyzerá pestrejšie ako ten prvý. Rozhodla som sa, že sa stanem viac organizovaným človekom. Totiž, ja som ten typ študenta, a vlastne aj človeka, ktorý si zámerne necháva veci na poslednú chvíľu, potom nestíha a má toho neskutočne veľa naraz. Práve toto som sa rozhodla zmeniť, naučiť sa zorganizovať si čas a rozdeliť povinnosti na viac častí. Založila som si teda bullet journal, ktorý je v posledných rokoch dosť veľkým fenoménom a môžete tam písať čokoľvek chcete. Veľmi dúfam, že mi to pomôže a nájdem vo svojom neporiadku nejaký systém a snáď ma to neprestane baviť. Zatiaľ ma však tá kreativita baví.

Počas leta som mala pocit, akoby sa zastavil čas. Želala som si, aby sa nepohol a navždy som zostala v náruči bezstarostných dní. Užívala som si teplé dni, užívala som si prázdniny, čítala som veľa a často, trávila nekonečný čas s kamarátmi, čo nás naplnilo úžasnými zážitkami, znovu som cestovala a videla ďalší kúsok sveta. Uvedomila som si, že čím viac cestujem, tým viac sa zamilovávam do sveta a do života. Znovu som sa presvedčila o tom, že svet je jedno krásne a magické miesto, z ktorého sa oplatí vidieť čo najviac, pretože na mnohých miestach narazíte na nezvyčajné a krásne veci. Celkovo som toto leto veľa premýšľala a uvedomila si viacero vecí, ktoré mi dali určitú lekciu. Takisto som na chvíľu začala písať, ale potom som znovu stratila múzu a teraz sa ju zase snažím nájsť. Stretla som niekoľko ľudí, ktorí mi ukázali iný pohľad....asi na všetko a takisto som o niekoľkých ľudí prišla. Neberiem to však tragicky, pretože očividne mali byť v mojom živote len chvíľu. A taktiež som si na vlastne koži vyskúšala, čo znamená toxické kamarátstvo. Pretože práve v takom som sa ocitala už dlhší čas a nikdy som si to nepripustila. Až keď ten človek odišiel z môjho života a dlho sme neboli v kontakte, som si uvedomila, koľko negativity odišlo spolu s ním a ako veľmi som sa nechala ovplyvniť. V lete sme sa znovu skontaktovali a stále sme kamaráti, ale teraz je to také iné. Akoby nádych čerstvého vzduchu na mieste, ktoré ste dlho nenavštívili, ale stále ho máte radi.

Iní ľudia mi zas ukázali, prečo si ich tak veľmi vážim a prečo sú pre mňa takí dôležití. Práve o tom sú tie večery, keď vám kamarátka napíše, aby ste prišli ochutnať jej karamelový cheesecake a potom máte dlhé konverzácie o všetkom a o ničom, alebo keď s niekým kráčate domov počas chladnej septembrovej noci s hviezdami nad hlavou a môžete prezradiť všetko, pretože tá noc je na to stavaná a máte radosť, že ste do vášho života vpustili ďalšieho človeka, ktorý vám rozumie. Priatelia boli pre mňa vždy neskutočne dôležití a práve títo mi dokazujú, že za to naozaj stoja. Celkovo som si viac začala všímať maličkosti a našla v nich pocit uspokojenia. Stačí, keď sa v jesenné ráno pozriem z okna na hory a hneď mi deň začne inak ako doteraz. Občas vám samota ponúkne viac, ako by ste čakali a naučíte sa viac o sebe aj o svete, keď nie ste stále obklopení ľuďmi. Hlavne sa naučíte odpúšťať. Nie kvôli tomu, že sa vám niekto prišiel ospravedlniť, ale preto, že vám padne obrovský kameň zo srdca, keď si dovolíte človeku odpustiť a dať druhú šancu. Zistila som, že je zbytočné niekoho nenávidieť, ak vám v minulosti ublížil, pretože tým viac škodíte sebe ako jemu. Zakopte vojnovú sekeru a skontaktujte sa s tými ľuďmi, pretože ľudia sa menia a môžu vám toho dosť ponúknuť. A ak nie, minimálne im odpustite a zbavte sa toho závažia, lebo vás neustále ťahá naspäť do minulosti.

Sama vlastne neviem, čo vám chcem týmto článkom povedať, len som sa chcela nejako vyjadriť, možno zamyslieť a zhrnúť to všetko nie len pre vás, ale aj pre seba. Čoskoro sa však znovu vraciam do Nitry, tak uvidíme, čo to štúdium napokon prinesie. Aké bolo to vaše leto? Tešíte sa do školy?

2 komentáre:

  1. Veľmi pekný článok :)! V podstate s tebou cítim, pretože po jednej stránke milujem jeseň a niekedy, keď už je v plnom prúde, mám pocit akoby som len žila pre tie dni. Ale áno... k tomu všetkému peknému sa pripájajú povinnosti, starosti, škola. Má to svoje dve stránky, ale nie je to tak v živote so všetkým?
    Nedávno som videla veľmi pekné video, ktoré popisovalo tento stav... Že leto je také živé. Trávime množstvo času s priateľmi, prežívame kopu zážitkov a sme veľmi aktívni a spoločenskejší... Na jeseň, ako sú dni kratšie, skorej sa stmieva a všetko akosi utíchne - tento čas akoby slúži viac na vyhľadávanie samoty, no v pozitívnom slova zmysle. Že máme možnosť sa do seba viac zahĺbiť a spoznať seba samého. Nájsť sa.
    Pokojne takto píš častejšie... Aj keď nevieš, čo tým chceš povedať, niečo tým hovoríš. Držím ti palce a maj sa krásne :)!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) Presne tak, jeseň je krásne obdobie, ale má to aj tie horšie veci, ale na to si človek musí už len nejako zvyknúť.
      Áno, leto je také skvelé spestrenie, kedy človek stretne aj ľudí, s ktorými sa počas roka nevidel, nemal čas, jednoducho v lete sa dávajú dokopy aj tie staré partie, ktoré sú počas roka vo všetkých kútoch sveta/Slovenska. Jeseň je taká na zamýšľanie sa..
      Určite budem, ak ma niečo napadne alebo bude o čom, pretože v istom zmysle je to akási úľava sa podeliť o myšlienky :) Ďakuje krásne, aj ty sa maj pekne :)

      Odstrániť