pondelok 31. decembra 2018

O živote, vysokej škole a čítaní

Obrázok, ktorý veľmi sedí na Vianoce, čo poviete? Chcem to vziať všetko pekne od začiatku a začalo to na jeseň, takže preto. A čo vám chcem vlastne povedať? Možno ste si všimli (alebo aj nie), že od septembra tu nepribudlo nič okrem recenzií. Hneď vám všetko vysvetlím. Takto pre rokom som vám tu písala, ako sa blížila maturita a ako som sa na ňu vôbec neučila. A za ten rok sa toho toľko veľa zmenilo. V septembri som totiž začala chodiť na vysokú školu. A ja, ako pravý nezodpovedný študent som tam išla s tým, že to bude len taká pohoda, klídek, tabáček a že sa budem učiť len na skúšky, ako mi to moje okolie hovorilo. Prvý obrovský omyl bol veriť im. Neviem, či na ich škole to tak je, ale tu to rozhodne tak nebolo a moje ružové okuliare padli okamžite. Prišla som tam a zistila som, že vlastne na prekladateľstve budem študovať samú slovenčinu a minimum angličtiny. A ja som tam šla najmä kvôli tej angličtine. A tak sa zrútili všetky moje sny o sladkom študentskom živote, pretože som zrazu nemala žiaden voľný čas - nebol čas poriadne čítať, nebol čas ani objavovať Nitru, pretože som sa musela vkuse len učiť, učiť a učiť. Mala som sen, že aspoň prídem na víkend domov a budem mať voľno. Mala som sen. Pretože aj doma, cez víkendy som sa musela učiť. Jediné, čo som za víkend stihla bolo, že som mohla tráviť aspoň večery s kamarátmi. Takže po 10 rokoch toho, ako som sa neučila a prechádzala na pamäť, som zrazu mala pred sebou tonu kníh a materiálov a neskutočne málo času. Asi tak mesiac som rozmýšľala, čo urobím, lebo tá škola ma nebavila, nedostávala som, čo som chcela a očakávala a reálne som zvažovala, že skončím, lebo načo stratiť 3 až 5 rokov štúdiom niečoho, čo ma proste nenapĺňa?

A chcete vedieť, čo ma tam udržalo? V prvom rade to bola istota, že prekladanie bude práca, ktorá ma bude baviť. A ja som zástancom toho, aby ľudia robili, čo ich baví, pretože inak to nemá zmysel. Druhá vec bolo to, že som si potom už našla nejaký systém v tom učení, vedela som mať aj trochu voľného času medzitým a takisto to boli tí ľudia, ktorých som tam spoznala. A takisto kamarát z vedľajšej dediny, ktorý tam tiež začal študovať, takže sme šli do nového spolu a veľmi ma podporoval počas toho, ako som pochybovala, kam sa uberať. Nitra je veľmi pekné mesto a som rada, že som si vybrala školu práve tam. Navyše, obe univerzity sú veľmi aktívne a usporadúvajú zaujímavé udalosti - napr. hokej alebo študentský ples - z ktorých som si odniesla skvelé zážitky. Pravdupovediac, stále neviem, či je toto smer, ktorým sa chcem uberať a či mi to stojí za to, ale teraz som tomu oveľa viac naklonená, keďže letný semester vyzerá omnoho zaujímavejšie a už sa tam objaví aj nejaký preklad, tak som zvedavá. A hlavne teda musím prejsť skúškami, takže tie rozhodnú, čo ďalej. Čo sa týka môjho čítania, tak to nebolo také, ako to bývalo kedysi, pretože častokrát som na to nemala čas, ale pritom mi to veľmi chýbalo. Nemôžem povedať, že som neprečítala nič, lebo čo-to tam bolo, aj keď to boli najmä recenzáky alebo e-knihy po ceste domov vo vlaku - aj to len keď som cestovala sama. Moja hlava bola neskutočne vyťažená a ja som nevedela, čo skôr. Ale za zmienku určite stojí Sadie od Courtney Summers alebo Verity od Colleen Hoover. O oboch vám poviem viac v odporúčaniach, ktoré chystám, žiaľ, neviem kedy, pretože sa musím už čoskoro začať znovu učiť. Ale keďže boli sviatky, tak som si povedala, že si zaslúžim aj nejaký ten oddych, konečne som si po veeeľmi dlhom čase upratala knižnicu a hlavne, konečne si môžem užívať čítanie tak, ako sa patrí bez toho, aby som mala nejaké iné povinnosti do školy a musela v najlepšom prestať. Teraz už len dúfam, že ste prežili Vianoce so svojimi blízkymi, užili si sviatočnú atmosféru, aj keď bez snehu a teraz je pravý čas sa pripraviť na Silvestra - takže vopred Šťastný Nový rok. Taktiež neviem, aká aktívna budem v januári, ale chcem to tu znovu postaviť na nohy a spestrovať aj inými článkami, lebo mám pár nápadov, žiaľ nie sú zrealizované.

4 komentáre:

  1. Haha, v niektorých častiach sa úplne vidím! Tiež som mala o výške úplne iné predstavy - rozvrh max. štyri dni v týždni, učenie prevažne v skúškovom... Uhuum. Tiež som skončila zavalená neustálym učením a úlohami. :D Takže nám pekne obom držím palce, aby sme zvládli skúškové a aby tá škola za to v konečnom dôsledku stála. :D Plus sa teším na všetky prípadné články a prajem ti šťastný nový rok 2019. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne tak, ono keď tam naozaj prídeš, tak ti tie ružové okuliare trošku spadnú :D
      Ale dáme to, neboj. Ty už vieš ako to chodí a ja sa nechám prekvapiť. Ďakujem, aj tebe šťastný nový rok :)

      Odstrániť
  2. Mňa maturita čaká ešte len tento rok. Od septembra si stále hovorím, že by som sa už mala začať učiť, ale stále sa k tomu neviem donútiť:) Teraz je január a stále neviem zhola nič:D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Maturita nie je taká zlá, ako ľudia strašia :D ja som sa neučila vôbec a úplne v pohodičke som to dala :D

      Odstrániť