utorok 7. augusta 2018

Si ty normálna?!?


Autor: Holly Bourne
Originálny názov: Am I Normal Yet? 
Séria: Klub okašlaných báb
Diel: prvý
Počet strán: 416
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: Slovart

Známa autorka romantických románov Holly Bourne prichádza so sériou o dievčatách z klubu, v ktorom nik nie je dobrovoľne, z Klubu okašlaných báb.
V prvej časti si jedna z nich – Evie – nehovorí nič iné, len: „Buď už konečne normálna!“ Snaží sa vysadiť antidepresíva a odchádza na strednú. Tu nikto nevie, že jej preskočilo. Chodí z jednej párty na druhú a spoznáva nových ľudí. Na zozname jej už treba odfajknúť len jednu vec – dokonalého frajera. Vzťahy s chalanmi však pomotajú hlavu hocikomu. Eviene nové kamošky Amber a Lottie o tom tiež vedia svoje. Ona sa však so svojimi tajomstvami nedokáže zdôveriť ani priateľkám. Ako sa s nimi chce potom zveriť tomu pravému, ak sa konečne zjaví? Ako jej vôbec môže niekto pomôcť, ak nikto netuší, čo má za sebou?


Ľudia, ktorí majú sami problémy, dokážu problémy ostatných vycítiť na kilometre. 

Kým túto knihu nevydal Slovart, tak som o nej asi nikdy nepočula. Pri Slovarte ma však niečím neskutočne zaujala a ťahala ma k sebe. Nakoniec som dala na svoj inštinkt a povedala si, že to skúsim. A bolo to jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla urobiť. 

Evie bola neskutočne sympatická hrdinka. Bola parádne prepracovaná a čitateľ si ju veľmi ľahko obľúbi, ale nie z ľútosti, ale z toho, aká reálne bola. Pretože bola múdra, miestami divná, ale v dobrom slova zmysle, neskutočne statočná, silná a odvážna. Nemala to v živote jednoduché, ale aj tak autorka poukázala na to, ako sa dá užívať život. Vytvorila akoby dve osobnosti, ktoré navzájom so sebou bojovali, pretože jedna bola choroba a druhá Evie a jej túžba byť "normálnou". Bolo vidno, ako veľmi sa snaží, ako veľmi chce zapadnúť a žiť normálny život. Jej kamarátky, Lottie a Amber  sa mi tiež páčili. Lottie bola taká prirodzene šialená a bláznivá a Amber trochu tichšia, ale za to mala veľmi zaujímavé názory a postrehy. Za to Jane som nemala vôbec rada a nechápem, načo sa s ňou vôbec bavili. A ten hrozný chlapec, ktorého meno ani neviem, lebo si to nezaslúžil, ten bol absolútne otrasný a vôbec som nechápala tú jeho obľúbenosť. 

Psychické ochorenie vás schmatne za nohu, a darmo kričíte o radu, celé vás pohltí. Urobí z vás sebca. Urobí z vás niekoho, kto neuvažuje racionálne. Urobí z vás niekoho, kto je pohltený sám sebou. Urobí z vás požadovačného človeka. Urobí z vás kohosi, kto ruší plány v poslednej minúte. Niekoho, s kým nie je žiadna sranda. Urobí z vás človeka, ktorého prítomnosť je každému na obtiaž. 

Poviem vám pravdu, že nemám moc v láske knihy s mentálnymi poruchami a chorobami. Teraz nemyslím depresie, lebo to ma baví čítať, ale myslím niečo ako schizofrénia alebo OCD alebo úzkosť. Ale toto bolo niečo neskutočné a wow a ja som to absolútne nečakala. Nikdy som sa nestretla s tým, aby bola choroba vykreslená až takto. Vždy tam bola nejako okrajovo spomenutá, pár vecí súviselo s ňou, ale pri Evie to bolo totálne zamerané na tú chorobu, na boj s ňou a príznaky a všetky situácie, kde to Evie nečakane prepadlo. A bolo to veľmi zaujímavé. Páčili sa mi aj tie feministické prídavky, ktoré tam autorka nahádzala. Ako dievčatá riešili všetko, za čo sú ženy podceňované a diskriminované a ako si z toho všetkého spravili koníčka, ktorý možno raz prerastie do niečoho väčšieho. Autorka chcela jednoznačne týmto príbehom poslať do sveta jeden veľký a múdry odkaz. Samotný dej bol viacmenej o normálnych tínedžerských problémoch ako je prvá láska, strata panenstva, šikana, škola, chalani, priateľstvo a všetky takéto na prvý pohľad nepodstatné veci. Lenže do toho zakomponovaná mentálna porucha a feminizmus to spravili niečím wow. Taktiež sa mi páčilo, ako autorka realisticky zobrazila ten život tínedžerov. Neurobila z nich slušné detičky, ktoré vždy poslúchajú - práve naopak, ukázala to, čo mladí naozaj robia. Párty, alkohol, tráva, cigarety, nadržaní chlapci v puberte. Mnohokrát sa práve toto v knihách nevyskytuje, lebo je to považované za niečo, čo do slušnej spoločnosti nepatrí, ale aj tak to vždy všetci skúšali a naďalej skúšať budú, či sa to spoločnosti páči alebo nie. Navyše všetky tie situácie, aj napriek vážnejšej téme, boli ohromne vtipné. Celé to bolo vlastne napísané takým vtipným, sviežim a zábavným štýlom, jazykom mladých so slangom a to bolo obrovským plusom. 

Keď stratíte sami seba, stratíte toho veľa. Nielen svoju hrdosť a nádej, ale horšie veci - veci, ktoré ovplyvňujú ostatných. Napríklad schopnosť pomôcť im, keď vás potrebujú, všímať si, keď im niekto ubližuje. Ste príliš zaneprázdnení vlastnou bolesťou, vlastnými problémami. 

Takže áno. Ak ste na vážkach, povedzte tejto knihe jednoznačné áno, pretože naozaj stojí za prečítanie. Uvidíte, čím si hlavná hrdinka a vlastne všetci s takouto mentálnou poruchou musia preskákať, ich každodenné strasti a problémy. A taktiež sa dozviete pár rád o chalanoch a ostatných tínedžerských témach a problémoch. Pre mňa to bol veľký zážitok a dokonca som v niektorých situáciách aj slzičku uronila. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Vy sa môžete do Klubu okašlaných báb pridať TU




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára