štvrtok 5. januára 2017

The Memory of Light


Autor: Francisco X. Stork
Počet strán: 325
Rok vydania: 2016
Vydavateľstvo: Scholastic

When Vicky Cruz wakes up in the Lakeview Hospital Mental Disorders ward, she knows one thing: She can't even commit suicide right. But for once, a mistake works out well for her, as she meets Mona, the live wire; Gabriel, the saint; E.M., always angry; and Dr. Desai, a quiet force. With stories and honesty, kindness and hard work, they push her to reconsider her life before Lakeview, and offer her an acceptance she's never had.
But Vicky's newfound peace is as fragile as the roses that grow around the hospital. And when a crisis forces the group to split up, sending her back to the life that drove her to suicide, Vicky must try to find the strength to carry on. She may not have it. She doesn't know.


"Whether someone finds you or you change your mind, in both cases you want people to feel sorry for you. You're being cowardly, running away from your problems. That's weak. I takes courage to keep going when life is rough."


Francisco X. Stork u nás patrí medzi menej známych autorov. Mňa však už od začiatku jeho knihy lákaly. Po skvelých Irises som sa dostala aj k jeho najnovšej knihe The Memory of Light, ktorá bola ešte lepšia. Páči sa mi, že on sa zaoberá vážnejšími témami a jeho knihy sú veľmi inšpiratívne.

Vicky Cruz sa pokúsila spáchať samovraždu. Povedali by ste, že nemala dôvod. Pochádza z bohatej rodiny, chodí na dobrú školu, jej život by mohol byť absolútne jednoduchý a šťastný. Lenže tu nastupujú psychické problémy, ktoré nevyriešia tie peniaze. Vicky bola hrdinka, s ktorou sa mnohí stotožníte. Alebo si spomeniete, že aj vy ste mali podobné chvíľky v puberte. Gabriel, Mona a E.M. sa mi tiež veľmi páčili. Najmä teda Gabriel, ktorý bol hrozne milý a láskavý a inteligentný. Mona bola taká rebelka, ktorej však až príliš záležalo na svojej sestre a nedokázala pochopiť, že možno je šťastná aj bez nej.  E.M. bol neskutočne svojský, ale mal úprimné a pravdivé názory, ktoré by si človek niekedy mohol pomýliť s urážkou, inak bol však takisto milý a dobrý. Postava, ktorá ma však otravovala už od začiatku a liezla mi na nervy bol Vickyn otec. On bol tak neskutočne hrozný, namyslený, sebecký a vyvyšoval sa nad všetko a nad všetkých a prišlo mi, že Vickyno zdravie je pre neho absolútne nepodstatné. Ešte doktorku Desai som si celkom obľúbila, ale ostatní sa tam len mihli a objavovali len občas, takže k nim som nemala nejak žiadny vzťah.

There they were. The words I didn't know I longed to hear until I heard them. People need me. Despite all the darkness and uglies and the little elves delivering inaccurate messages. I have not felt needed since the days I sat next to my mother's bed and read poetry to her. 


Zamilovala som sa do tejto knihy. Francisco sa vie tak neuveriteľne hrať so slovami. Nielenže je kniha plná krásnych myšlienok, ale celý príbeh sa točí okolo hľadania a spoznávania samého seba. Vicky mala možnosť začať odznova s novými ľuďmi a prostredím a postupne sa dostávať naspäť do jej každodennej rutiny. Lenže táto partia ľudí spolu zažila prekrásne chvíle, či už v nemocnici alebo na ranči. Medzi nimi neboli žiadne predsudky, žiadna závisť, jednoducho si boli seberovní. Všetci štyria našli nové priateľstvá, a tie boli neuveriteľne silné. A Vicky hľadala aj dôvod, prečo žiť, nádej na svetlú budúcnosť, ktorá jej vždy pripadala cudzia. A už vôbec sa nechcela vrátiť domov, kde bol jej otec so všetkými jeho hroznými vlastnosťami. Ani sama nevedela, či vôbec chce žiť. Páčilo sa mi, ako prirodzene sa všetko vyvíjalo. Ako pomaly a postupne vznikalo to priateľstvo, ako sa Vicky postupne menila a prestala byť tou vzornou dcérou, ktorá poslúchne ocka na prvé slovo, ako v nej postupne rástol ten vzdor a ako veľmi jej záležalo na ľuďoch, o ktorých by sa jej ani nesnívalo, že raz budú jej priateľmi. Taktiež sem autor zbytočne nenatlačil žiadnu lásku, žiadne ľúbostné trojuholníky. Do tejto knihy sa také veci proste nehodia. To by bola viac rozprávka ako realistický príbeh, ktorý vás chytí za srdce. Postavy taktiež uvažovali úplne realisticky. Presne tak, ako by ste sa v ich situácii zachovali aj vy. Žiadne hrdinstvá ani podobné veci. Francisco vie krásne písať, do každej jeho knihy vždy vloží nejakú časť seba a dá tomu príbehu aj postavám neuveriteľný život. V jeho knihách nie je nikdy nič dokonalé, hrdinovia sa musia vysporiadať s mnohými prekážkami a problémami každodenného života. Jeho príbehy sú také smutno-krásne a precítené.

There were moments of light in the past three weeks when I could see a future, moments of laugter and belonging and courage. But all I can feel right now is that someone turned on a light just long enough for me to see what I could never have, so that it would hurt me even more if I had never seen it. 

Túto knihu si skutočne prečítajte. Ak chcete niečo krásne a realistické a smutné, tak siahnite práve po tejto knihe. Neuveriteľne silný príbeh. Táto kniha sa určite zaradila medzi najlepšie, aké som tento rok čítala a vlastne aj aké som celkovo čítala. Francisco X. Stork sa určite zaradil medzi mojich najobľúbenejších autorov a som si istá, že jeho ďalšie knihy ma znovu prekvapia niečím neskutočným.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára