pondelok, 30. januára 2017

Knihomoľ vs. spoločnosť

Všetci ste sa už určite stretli s tým, že keď ste povedali, že radi čítate, ľudia na vás pozerali, ako keby ste spáchali nejaký zločin. Nemám pravdu? Ja viem, že mám. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, že prečo? No preto, že žijeme v spoločnosti plnej pokrytcov. Poviete mi, čo je zlé na čítaní kníh? Okrem toho, že si zlepšujeme gramatiku, slovnú zásobu, vyjadrovanie, predstavivosť, nám knihy dávajú možnosť oddýchnuť si a relaxovať. Povedzme si pravdu: keď niekomu poviete, že čítate knihy, okamžite si vás daný človek zaškatuľkuje ako niekoho, kto celé dni len sedí/leží doma, nič nerobí a celý čas má len nos zaborený v knihe, nemá kamarátov, nemá sociálny život, je bifľoš, je nudný, nevie sa zabávať a nedajbože aby ešte taký knihomoľ išiel na nejakú párty. Veď čo by tam robil? CHYBA!
Toto ma na ľuďoch vytáča. Škatuľkovanie. Ale neskutočne. To, že čítame knihy, máme chorobnú potrebu ich nakupovať a občas sa vyjadrujeme tak, že nám rozumejú len ostatní knihomoli, stále neznamená, že si nás majú automaticky zaškatuľkovať ako domaseda. Haló,ľudia, preberte sa! Nežijeme predsa v spoločnosti, kde človek potrebuje mať len jedno miesto, ktoré ho bude celého vystihovať. Tak čítam knihy. A čo? Chodím aj na diskotéky, zabávam sa s kamarátmi, prekvapivo (pre vás) vlastne MÁM kamarátov, snowboardujem a robím ďalších tristo činností, ako všetci ostatní. A vo voľnom čase si prečítam knihu. Je to snáď trestné robiť všetko toto dokopy? Tak ako aj hudobníci, športovci....aj my máme normálny život, ale zároveň sa venujeme aj našim koníčkom.

A viete, čo je ešte čerešnička na torte? Keď niekomu poviete, že čítate fikciu alebo fantasy, sci-fi. Otázky typu: "Prečo nečítaš niečo, čo využiješ v živote?", "Čo ti dá fantasy do života?" ma vedia vytočiť omnoho viac. Prečo by som mala čítať niečo čo ma nebaví? Ja nečítam knihy preto, aby som z nich niečo mala. Čítam ich pre zábavu. Keď raz budem chcieť byť filozofom alebo vedcom alebo matematikom (not gonna happen), potom si prečítam knihy, ktoré mi "dajú niečo do života". Smutné je, že toto dnešná idiotská spoločnosť ľudí, ktorí si myslia, že zožrali všetku múdrosť sveta, nepochopí. Ale to, že ich život závidí od ťukania do mobilov je, samozrejme, v poriadku. Veď mobil vám toho toľko dá - napríklad možno prvýkrát za život navštívite očného z toľkého čumenia na ten displej. Preboha veď nežijeme v primitívnej spoločnosti, aby sme sa navzájom odsudzovali pre takéto banality. To, že hlavný cieľ dnešnej mládeže (česť výnimkám) je prepiť celý víkend a nič si z toho nepamätať, neznamená, že takí musíme byť úplne všetci. Verte či nie, aj knihomoli sa totiž chodia zabávať. Netreba mať vždy všetkých zaškatuľkovaných len preto, že robia niečo, čo ich baví.

Vlastne ani neviem, prečo som sa rozhodla toto napísať. Berte to ako taký výkrik do tmy. Povedala by som, že som tým nechcela nikoho uraziť, ale vlastne miestami aj chcela. Skôr sa snažím otvoriť ľuďom oči, pretože tieto veci sa mi (a vlastne väčšine knihomoľov) reálne stávajú a neskutočne ma to dokáže vytočiť. V týchto prípadoch by som vraždila pohľadom, keby to je možné. Určite tu už bolo niekoľko podobných článkov a ak som niekomu vzala nápad, tak sa ospravedlňujem, ale dúfam teda, že nie. Majte sa pekne!

4 komentáre:

  1. Myslím, že by si k článku mala ešte pripojiť nejaký zoznam, na ktorý by sa dalo podpísať. Bez zaváhania by som tak urobila. :)

    Ale teraz trochu vážnejšie. Rada by som vedela, kto ťa takto vytočil. Nikdy som si nemyslela, že by si mohla byť takto pasívne agresívna. Ale tak život je plný prekvapení, všakže.
    Osobne som tiež písala článok v podobnom duchu, takže to veľmi dobre chápem. Dokonca aj v súčasnej, kvázi modernej, spoločnosti sa čítanie kníh vníma ako čosi výstredné, čo niektorí odsudzujú, hoci na to nemajú dôvod. Je to rovnako skostnatené ako tvrdenie, že ten, kto číta, nemá žiadny sociálny život. Možno by tých kritikov zaskočilo, že máme omnoho bohatší život ako oni sami, a teraz nehovorím o tom vymyslenom, ktorý žijeme vo vymyslených svetoch.
    Verím však tomu, že ak by sme narážali do stĺpov kvôli tomu, že pozeráme do mobilov častejšie ako pod nohy, všetko by bolo v poriadku. Mávli by rukou, zasmiali sa a akceptovali by to. My ľudia sme naozaj zvláštne stvorenia.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To ma tak všeobecne občas podaktorí jedinci vytočia, tak som z toho vyťažila aspoň tento článok :D
      Veď práve, ľudia o tom vedia veľký prd makový a aj tak budú mudrovať, ako je čítanie kníh totálne zbytočné, nezáživné a nudné. Tým som si istá, že mám pestrešjí život, ako niektorí jedinci z tých nemenovaných osôb.

      Odstrániť
  2. Ja teda neviem, na jednej strane píšeš, že neznášaš na ľuďoch škatuľkovanie, na druhej strane presne to isté sama robíš. Škatuľkuješ určitú skupinu ľudí, ktorá nečíta a nemá pochopenie pre čitateľov. Niekto má vo svojom okolí takých ľudí viac, ako zrejme v tvojom prípade, niekto nenarazí na žiadneho. Asi záleží, koho si do svojho života púšťame.

    Ja mám skôr opačné skúsenosti. Veľa ľudí v mojom okolí číta, aj keď len príležitostne. Na čitateľov, i tých vášnivých, nepozerajú zvrchu, nemajú blbé reči. A to aj absolútny nečitatelia. Naopak. Akonáhle sa blížia Vianoce, radi si nechajú poradiť s knihami pre známych. Knihy im prídu svojim spôsobom cool, hoci ich to až tak neláka čítať.
    V živote som sa nestretla s tým, že by ma niekto zaradil medzi nudných bifľošov bez spoločenského života len preto, lebo veľa čítam. Možno preto, lebo moje známky boli síce fajn, ale nie najlepšie, že som naozaj von chodila, bavila sa s ľuďmi, keď som s nimi bola a neschovávala sa za stránky kníh, športovala som atď.

    Viac mi príde, že vo väčšine prípadov na teba ľudia pozerajú tak, ako vlastne sama chceš. Ak chceš, aby ťa škatuľkovali do určitého stereotypu, tak budú, lebo ty sama to tak dávaš najavo. A naopak ak sa prezentuješ ako čitateľ, ktorého naviac baví život, šport, cestovanie, kultúra... tak si ťa budú pamätať ako človeka, ktorý sa nikdy nenudil a ešte mal čas aj čítať.

    Týmto sa ťa samozrejme nechcem nijako dotknúť, nie je to myslené proti tebe.
    Len ma mrzí, že niektorí knihmoľovia to berú tak nešťastne namiesto toho, aby ukázali, že čítanie je sexi a dá sa skĺbiť aj s viacerými koníčkami. Aspoň také mám ja skúsenosti. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To si zle pochopila, môj zámer nebol škatuľkovať nečitateľov. Môj zámer bol poukázať na nečitateľov, ktorí pchajú nos do knihomoľov len preto, že sa nudia a potrebujú niekoho uraziť. Proti tým, čo nečítajú a akceptujú knihomoľov nemám totálne nič.

      Pri mne sa tiež nájdu ľudia, ktorí čítajú, niektorí viac, iní menej, poprípade takí, ktorí pre to čítanie majú pochopenie. Ale v mojom okolí je práve veľké množstvo ľudí, ktorí majú názor na knihomoľov takí, ako som predostrela v tomto článku.

      Ja som tam kvôli knihám zaraďovaná vždy, pritom moje známky tiež nie sú najlepšie, tiež sa pohybujú v tom fajn, takisto chodím aj von, športujem a neviem čo ešte. Ale podaktorí tu majú fakt neustálu potrebu navážať sa do niekoho, kto číta.

      Práveže všetci v okolí vedia, že mám ďalšie koníčky, nesedím doma, ale fakt že sa venujem a iným veciam a stále zostávam len knihomoľom, nech sa deje, čo sa deje. To ma na tom zaráža najviac a práve preto, som napísala tento článok. Normálne trávim čas s ľuďmi, ktorí knihu nikdy v živote nedržali, ale chápu, že ma to baví a neberú mi to, pretože aj oni napríklad hrajú na gitare, chodia na dramatický, teda rozumejú tomu, čo je mať také vážnejšie hobby.
      Často som sa však stretla s ľuďmi, resp. stretávam ľudí, ktorí nemajú ani to pochopenie a hneď, ako povieš, že čítaš, tak si domased so žiadnym sociálnym životom, bez kamarátov a nič iné nerobíš, len sa doma učíš.

      Viacej ľudí, ktorí v živote nedržali knihu, nakoniec pochopili, že čítanie nie je tak zlé. Len potrebujú nájsť knihu, ktorá ich bude baviť. Nakoniec mi dali za pravdu a teraz dokonca vyhľadávajú knihu. Stále sú tu však tie výnimky, ktoré to nepochopia, aj keby sa na hlavu postavíš.

      Odstrániť