pondelok 25. apríla 2016

Nevypovedané


Autor: Abbie Rushton
Originálny názov: Unspeakable
Počet strán: 272 
Rok vydania: 2016
Vydavateľstvo: Yoli/Ikar

Megan nerozpráva.
Vlastne neprehovorila už niekoľko mesiacov.
Odháňa od seba ľudí, aj tých, na ktorých jej záleží. V hlave má uväznené niečo, čo nemôže, či skôr nesmie prezradiť.
Potom do školy nastúpi nová spolužiačka. Jasmine je veselá, krásna a nesmierne utáraná dievčina.
Megan si to nevie vysvetliť, ale život jej odrazu pripadá krajší a zaujímavejší. Rada by zasa rozprávala a zdá sa, že Jasmine je ten správny dôvod, prečo začať.
No čo ak nájde svoj hlas a zároveň stratí všetko ostatné?


Predstavte si, že by sa vo vašom živote stalo niečo, kvôli čomu by ste proste prestali rozprávať. A nerozprávali by ste dobrých pár mesiacov. Megan sa stalo presne toto. Kvôli jednému tajomstvu proste zostala nemá a s nikým nedokáže prehovoriť ani slovko. Na prvý pohľad vám môže táto kniha pripadať ako ďalší tuctový tínedžerský príbeh plný klišé. V podstate to taký príbeh aj je, ale nie úplne. 

Prvá polovica knihy sa niesla v neskutočne monotónnom duchu. Išla do školy, prišla domov, niekedy šla von, inokedy sa zavrela do izby. Jej myseľ však neustále pracovala a rozmýšľala a to bolo také menšie spestrenie. Ale už som si bola istá, že ak to takto pôjde ďalej, tak tá kniha nedostane viac ako 2 hviezdičky. Postavy boli podľa mňa vyjadrené dosť čiernobielo a nedalo sa do nich vôbec vžiť. A do Megan už vôbec nie. Nech mala akékoľvek silné pocity, tak ja som necítila vôbec nič. Jednoducho mi bolo jedno, či sa trápi alebo je až príliš šťastná. Takisto ma žiadna z postáv nejak extra neočarila, takže o chvíľu ani nebudem vedieť, že kto bol kto. Ale v každom prípade mal tento príbeh niečo, čo ma donútilo čítať ďalej. Zrejme to, ako nás autorka držala v napätí s tým tajomstvom. Ja osobne som naň bola strašne zvedavá. A taktiež bola kniha veľmi dobre napísaná a rýchlo sa čítala. Fakt, prečítala som ju za pár hodín.

Nikto lepšie neuchová tajomstvo než nemý človek. 


V druhej polovici sa však všetko rapidne zlepšilo a celý dej sa otočil o 180°. Kniha začala naberať omnoho rýchlejší spád. Takisto sa do popredia dostali intrigy medzi Megan a jej spolužiačkami a tie tzv. kráľovné školy im začali robiť menšie problémy. Veď viete, ako to chodí. Jasmine to všetko pekne spestrovala svojou ukecanosťou a historkami z  jej starého domova. Páčilo sa mi, že aj vedľajšie postavy mali priestor sa rozvíjať a čitateľ sa o nich mohol čo-to dozvedieť. Autorka takisto ešte viac zámerne pletie to tajomstvo a vy už fakt neviete, čo si myslieť, pretože ste vyčerpali všetky teórie. Na príbehu bolo vidno, že autorka ho mala premyslený a vyhrala sa s ním. Aj keď to mohlo byť aj o niečo lepšie. Podľa mňa je toto však vskutku pekný príbeh o láske, priateľstve, problémoch tínedžerov a jednom hrozivom tajomstve, ktoré ovplyvnilo život obyčajného dievčaťa a zmenilo ho na nepoznanie. Treba povedať, že aj napriek tomu, že som sa nedokázala vžiť do hlavnej postavy, príbeh pôsobil veľmi realisticky a ja som si dokázala všetky situácie živo predstaviť. A na to Rushtonová nepotrebovala nijaké obrovské opisy. A na konci proste prišiel obrovský šok, pretože som naozaj nečakala to, čo sa tam stalo.  Autorka nás jednoducho držala v napätí a keď prišlo k rozuzleniu,  podala nám ho totálne nečakane a ja som jej to zhltla aj s navijakom. Rushtonová na mňa skutočne zapôsobila, aj keď to spočiatku vyzeralo, že toto nebude moja šálka kávy.

Potrebujem to urobiť aj kvôli sebe. Pán Harwell má pravdu. Musím zničiť tú priehradu, aj za cenu, že stratím sama seba. Že možno stratím aj Jasmine. 

Nevypovedané možno nie je majstrovské dielo, ale je to veľmi príjemný a oddychový príbeh s dosť veľkou dávkou napätia. Ešte stále si nie som istá, čo si mám o tejto knihe myslieť. Áno, zo začiatku to vyzeralo ako ďalších 30 podobných príbehov, ale na konci sa to totálne zmenilo a ja som sa nestíhala čudovať. Bavilo ma to. Aj napriek všetkým chybičkám, ma Meganin príbeh bavilo čítať a bavilo ma vidieť, čo sa jej preháňa hlavou. A páčili sa mi aj niektoré jej poznámky, ktoré si pre seba hovorila, keď sa jej ľudia na niečo pýtali. Taktiež to bolo veľmi príjemným spestrením. Každopádne, ak ste zvedaví, tak si knihu prečítajte a sami posúďte, či Nevypovedané naozaj stojí za to.


Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar
Vy môžete odhaliť Meganine tajomstvo TU


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára