piatok 25. marca 2016

Nezabíjajte vtáčika


Autor: Harper Lee
Originálny názov: To kill a mockingbird
Počet strán: 344
Rok vydania: 1968/dotlač 2016
Vydavateľstvo: Ikar (edícia Odeon)

V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia zasiahne Spojené štáty hospodárska kríza, hoci ospalého provinčného mestečka Maycomb v Alabame sa dotkne len okrajovo. V tom období je najväčšou starosťou dvoch súrodencov Scout a Jema a ich priateľa Dilla to, ako vylákať z domu miestneho čudáka a čím si skrátiť dlhé chvíle. Keď však obvinia mladého černocha zo znásilnenia bieleho dievčaťa, udalosti naberú rýchly spád. Obhajoby sa ujme Scoutin otec Attikus Finch. Ten považuje právnickú pomoc za svoju morálnu povinnosť. Čaká ho však márny boj s predsudkami, strachom a nevraživosťou. Od obyvateľov mestečka poznačeného rasovou nenávisťou dostáva hanlivú nálepku obhajca negrov, čo sa negatívne dotkne aj jeho detí.

Do rúk sa mi konečne dostala táto klasika. Určite ste o nej už počuli, či už z filmov, iných kníh alebo od vašich profesorov, starých rodičov a ktoviekoho ešte. Tým chcem povedať, že o tejto knihe sa neustále hovorí aj keď je stará ako svet. 

Poviem pravdu, nečakala by som, že by ma klasika dokázala baviť, ale aj napriek tomu som jej chcela dať šancu (a konečne prečítať aj niečo veeeľmi staré). A čuduj sa svete, mne sa to páčilo a očarilo ma to. Spočiatku som mala obavy a čítanie hrozne dlho odkladala, pretože sa mi do nej nechcelo a nechcela som písať ďalšiu negatívnu recenziu a tak mi to trvalo celkom dlho. Teraz však vôbec neľutujem, že som sa do knihy pustila, lebo je to jedna veľmi pekná kniha, ktorá vás očarí svojim silným a krásnym príbehom.
Celý príbeh sa odohráva v Amerike, v 20. storočí v období hospodárskej krízy a veľkých predsudkov voči černochom. Príbeh rozpráva šesťročná Jean Louise Finchová, inak známa aj ako Scout. Jej život je jednoduchý a bezstarostný a jediné, čo musí ona, jej starší brat Jem a ich kamarát Dill spraviť, je nájsť si nejakú zábavu na leto, ktoré sa práve začína. A tak začnú plánovať a skúšať, ako vylákajú von Bu Radleyho, ktorého už roky nikto nevidela vyjsť z domu, povrávajú sa o ňom čudné a strašidelné veci a niektorí dokonca tvrdia, že zomrel. Ale našim malým zvedavcom to nedá pokoj. Leto končí, Dill sa vracia domov a malá Scout nastupuje do školy, kde to nie je také ružové, ako si myslela. 

Odniekiaľ som získala dojem, že ušľachtilí ľudia sú tí, čo dokážu najlepšie využiť svoje schopnosti. 

Zhruba prvá polovica knihy bola sústredená najmä na Scout, Jema a Dilla a ich šibalstvá, na školu a obyčajné problémy malých detí.V druhej polovici knihy sa všetko začalo viac sústreďovať okolo prípadu ich otca, ktorý obhajoval Toma Robinsona, černocha, ktorý údajne znásilnil biele dievča. Scout, už ako osemročná, sa začala vypytovať, jej a Jemove šibalstvá teraz záviseli od toho zistiť viac o otcovom prípade, pomôcť mu a brániť ho pred nadávkami a urážkami niektorých susedov a spolužiakov a všetko sa zmenilo. Jem začal dospievať, Dill už tak často neprišiel a Scout sa musela so všetkým vysporiadať sama. Do toho prišla teta Alexandra, ktorá neschvaľovala, že Scout nosí nohavice, takže sa z nej snažila spraviť dámu. Poviem vám, bolo vskutku zaujímavé sledovať Scoutine myšlienky, pocity a názory. Vidieť to, ako dospieva, ako nad všetkým viac premýšľa a vytvára si na všetko svoj vlastný názor. A Jem takisto. Začal byť rozumnejší, menej detský, Bu Radley už nebol hlavnou obeťou jeho záujmu a domček na strome zostal prázdny. A koniec knihy bol....no dosť nečakaný a zaujímavý. Tento príbeh vám ponúka skvelý náhľad do minulosti, ako sa žilo, akí boli ľudia odporní a krutí (niežeby sa to nejak veľmi zmenilo že), ako deti trávili svoj čas a snažili sa pochopiť svet a ľudí. 

"Chcel som, aby si ju lepšie poznal - chcel som ti ukázať, čo je opravdivá odvaha, a nie ťa utvrdiť v presvedčení, že odvaha znamená človek s puškou v ruke. Odvaha je: pustiť sa do boja, aj keď je vopred vieš, že si porazený, a napriek tomu vytrvať v tom boji až do konca." 

Nezabíjajte vtáčika je naozaj taký skvelý a kultový príbeh ako sa hovorí. Možno to nie je akčné ani bojovné, ale je to plné detského šťastia a radosti, šibalstiev a zvedavých otázok a názorov na svet z pohľadu detí. Scoutine myšlienky boli mnohokrát veľmi zaujímavé, inokedy inteligentné a inokedy absolútne nevyspelé a detské, ale o tom to predsa je. Páčil sa mi Dill aj Jem aj Scout, všetky susedy, ich tatko a všetky ostatné postavy, ktoré boli obdivuhodne spracované a vykreslené. Táto kniha má síce vážnu tému, ale netočí sa všetko len okolo toho a mnohokrát sa pri čítaní pousmejete. Takže áno, ak nad tým premýšľate, tak Nezabíjajte vtáčika si určite prečítajte. Aj keď je to staré ako svet.


Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar
Vy si ju môžete kúpiť TU.

2 komentáre:

  1. Krásná recenze na mou oblíbenou knihu :) Souhlasím - není to sice akční, ale je to prostě boží. A Atikus je moje nejoblíbenější postava vůbec.

    OdpovedaťOdstrániť