pondelok, 1. februára 2016

Měsíční zahrady


Autor: Steven Erikson
Originálny názov: Gardens of the moon
Séria: Malazská kniha padlých
Diel: prvý
Počet strán: 576
Rok vydania: 2008
Vydavateľstvo: Talpress

V rozlehlé Malazské říši to vře, podrobené státy téměř vykrvácely během dlouhých let nekonečných válek, čistek a bratrovražedných bojů, a také při srážkách s pánem Měsíčního Kamene. Císařovna Laseen však dál vládne tvrdou rukou s pomocí svých obávaných asasínů.
Nyní svůj nenasytný zrak upřela na Darúdžistán, poslední ze Svobodných měst Genabakis, starobylou a ušlechtilou baštu nezávislosti, která ještě vzdoruje. Nicméně říše není jediným hráčem v této hře. Svůj první tah ze stínů učinila ještě zlověstnější síla...


Nepochybujem, že ste o tejto sérii už počuli. Jedna z najlepších fantasy, ktorá existuje, neskutočne premyslená zápletka a obrovská dávka mágie. Znie to strašne super a lákavo. Mala som obrovské očakávania, ale bola som vcelku sklamaná. Začnem tým zlým.

Kniha plynie strašne pomaličky, pretože má asi 30 stranové kapitoly. A takýto ťažký príbeh by ich fakt nemal mať, pretože je to strašne zdĺhavé a ťažké na zapamätanie. Ja som si mnohokrát musela nejaký odsek prečítať aj trikrát, aby som pochopila, čo sa udialo. Ďalšou, nie dobrou vecou je, že autor podáva čitateľovi niekedy absolútne nepodstatné informácie, bez ktorých by sa čitateľ určite zaobišiel. Postavy. Je tu neskutočne mnoho postáv a zo začiatku v nich máte trochu chaos a musíte si pomáhať tým zoznamom vpredu. Ale tak či tak, postavy sú strašne bezduché a ploché, neskutočne slabo vykreslené a preto sa s nimi absolútne nedá stotožniť. Celá knižka je dosť mätúca a chaotická a vy sa mnohokrát ani neviete zorientovať, čo a ako sa vlastne stalo. A je tu strašne málo vysvetlení. Neviem, či má autor pocit, že sme všetci v jeho hlave a vieme, ako ten svet funguje, ale mohol to aspoň nejako priblížiť a nie nás hodiť okamžite do stredu deja. Takto je to strašne ťažké na pochopenie. A autor taktiež nie je bohvieaký dobrý rozprávač. Ten príbeh pôsobí strašne nudne a nezaujímavo, ale ako dobrý rozprávač by to mal zvládnuť podať záživne a zaujímavo. Autor si hneď na začiatok nasadil strašne vysokú latku, ktorú sám nezvládol. Mnohokrát som sa pri knihe nudila a očakávajte, že vy sa budete tiež. 

Paran se s námahou narovnal. Řekl pobočnici, že jeho mládí je pryč. Řekl jí i jiné věci, neohroženě, neuváženě, beze vší opatrnosti, kterou mu vštípil otec, když přišlo na mnoho tváří říše.

A teraz k tým pozitívnym veciam. Mytológia. Autor vytvoril neskutočnú mytológiu, ktorá je totálne nová a neokukaná a absolútne originálna. A podľa nej to tam autor všetko pekne riadi a prispôsobuje. Aj napriek tomu, aké je to chaotické a nevysvetlené, tak autor to má absolútne premyslené do najmenšieho detailu a vy vôbec neviete, čo vás čaká na ďalšej strane. A takisto je krásne premyslený aj ten svet, ktorý je naozaj fascinujúci. Autor sa so svojimi postavami nehrá. Proste na jednej strane je niekto v plnej sile, obľúbenec alebo hlavnejšia postava a na ďalšej strane ho proste len tak zabije. A je jedno, kto to bol. Nájdete tu mnoho mýtických bytostí. Démoni, draci, bohovia, mágovia....je to poprepletané a každá z tých bytostí má svoju úlohu. Autor nás hádže do vojny medzi ríšami, kontinentami alebo kľudne aj nejakej občianskej vojny - tie intrigy a túžba po moci tam hrajú obrovskú a dôležitú rolu a vďaka nim sú tam tie boje a samozrejme, akcia. Erikson má takisto neskutočnú fantáziu, množstvo skvelých a unikátnych nápadov a dokáže vytvoriť tak obrovský príbeh, aký sa len tak niekde nevidí. Len keby ich vedel aj zaujímavo podať. 

Město - jeho uspěchaní, strkající se občané dál žili své životy, bezvýznamné i důležité, zbabělé i odvážné - bylo jen hrací deskou a hra se hrála čistě ve prospěch ostatních. On si všechno naplánoval jakoby sám neměl co dát v sázku. A přesto by mohli zemřít jeho přátelé - tak, konečně je označil za to, čím byli - a mohli by zemřít i přátelé jiných, synové, dcery, rodiče. Seznam zničených životů vypadal nekonečný. 

Aj napriek tým negatívam ma však Erikson niečim dostal a ja som zvedavá na pokračovania. Nemôžem povedať, že to bolo úplne zlé, lebo nebolo. Autorovi patrí obrovský obdiv za to, že dokázal vymyslieť tak geniálny svet, ale aj tak má ešte čo zlepšovať. Ak toto porovnám s ostatnými fantasy, ktoré som čítala, napr. Píseň krve, Meno vetra, Trnový princ alebo Sabriel, tak oproti nim, je toto naozaj neskutočne slabé a určite to nepatrí medzi najlepšie fantasy. Ale ja autorovi ešte šancu dám, pretože verím, že v pokračovaniach sa zlepší a bude to jedna z najlepších fantasy, aké som kedy čítala. Ale toto.....toto je proste len priemer. A aj to nie ten dobrý priemer, ale ten horší priemer. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára