piatok 25. decembra 2015

Kečupové oblaky


Autor: Annabel Pitcher
Originálny názov: Ketchup clouds
Počet strán: 288
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Slovart

Pätnásťročná Zoe má netradičného priateľa – pána Stuarta Harrisa v cele smrti v jednej texaskej väznici. Zoe ale potrebuje niekomu vyrozprávať svoj netradičný príbeh. O tom, ako sa zaľúbila do dvoch chalanov, oboch zradila a ako má na svedomí smrť jedného z nich. Zoe sa uprostred noci vykráda do kôlne za domom, kde si vylieva svoje zlomené srdce na stránky papiera. Píše pánovi Harrisovi listy o všetkom, čo sa stalo od momentu, keď sa zaľúbila, až po náhlu smrť, ktorú vraj spôsobila. Dlhé mesiace mlčala, všetko sa jej akosi prepieklo. Ale jej život je v troskách a tajne dúfa, že keď niekomu vyrozpráva, čo sa vlastne stalo, konečne sa jej uľaví a bude sa môcť vrátiť do normálu. Pán Stuart Harris jej možno nikdy neodpíše, ale aspoň niekto pochopí, čo ju trápi, lebo aj on môže za smrť svojho blízkeho.


Vy ste zabili človeka, ktorého ste mali milovať, a ja som tiež zabila človeka, ktorého som mala milovať. Obaja poznáme bolesť a strach a zármutok a pocit viny a kopec iných pocitov, na ktoré ani nemáme výraz. 

Na začiatok taká otázka: Prečo sa mi páči každá kniha od Slovartu? Alebo prečo Slovart vydáva len také pecky, ktoré ma proste očaria? Naozaj, na žiadnu knihu od Slovartu nemám negatívnu recenziu. Ako je to možné? Každopádne, Kečupové oblaky takisto patria ku knihám, ktoré ma veľmi milo prekvapili a viacmenej som z nej ako sa hovorí "padla na zadok". 

Wow. Moja reakcia po prečítaní bola asi takáto. Pretože táto knižka bola tak pekná a milá a realistická. Ale pekne po poriadku. Kniha je písaná v listoch. Mám rada také knihy, pretože v sebe majú čosi...iné. Zoe píše listy väzňovi odsúdenému na smrť, v ktorých mu rozpráva jej príbeh. O tom, ako sa zaľúbila, o rodine, o všetkom. Spočiatku kniha pôsobila strašne detinsky a bola písaná takým štýlom, ale neskôr sa to zmenilo a Zoe postupne dospievala a vyjadrovala sa úplne inak. A ešte jedno, bola šialená. Viete ako to myslím. Proste tínedžerka, ktorá rozpráva a rozpráva a rozpráva o všetkom a zároveň o ničom a nevie, čo povedať skôr. Takže ako vidíte, štýl písania bol veľmi svieži, totálne tínedžerský a absolútne skvelý, pretože sa čítal strašne rýchlo a ja som mala polovicu knihy prečítanú tak za 2 hodiny. A ďalšia vec, kniha vyzerá naživo totálne úžasne. A na boku tie vtáky, to je totálne perfektné a ja som sa na to nemohla vynadívať. 

Nechce sa mi rozprávať o daždi, o stromoch, o miznúcej ruke a modrých sirénach a nárekoch a klamstvách a o rakve, o pocite viny, viny vinovatej, ktorý ma kvári každú Božiu minútu, každý Boží deň. 

Autorka veľmi dobre vedela, o čom píše. Vie, ako to chodí u tínedžerov a všetko opísala úplne pravdivo a realisticky. Zoe začína od úplného začiatku. Začína pri obyčajných žúroch, škole, kamarátoch. Rozpráva ako sa zaľúbila, ako si k sebe hľadali cestu, ako prišiel ten druhý chalan a ako to všetko nakoniec dopadlo. Zároveň tam mieša aj typické rodinné problémy, s ktorými sa musela potýkať, rozpráva o rodičoch, o sestrách, o spomienkach. Ešte taká vec, že jej mamka mi pekne išla na nervy. Držala ju hrozne nakrátko, nútila ju robiť veci, ktoré ju nebavili a chcela z nej spraviť seba. Čiže Zoe mala hrozne malú voľnosť a to nie je dobré. Páčilo sa mi však, ako písala o maličkostiach, napr. o pavúkovi, ktorého sledovala. A potom je tu to tajomstvo. Tá jedna smrť, ktorá bola tak bolestivá a Zoe sa nemôže zbaviť tej viny. A dúfa, že bude pochopená. Povedali by ste, že táto kniha nebude ničím zaujímavá a bude nudná. Ale to vôbec. Zaujímavá je práve tým, že je taká divnejšie (v dobrom slova zmysle) a tým pádom vás, dúfam, očarí presne tak, ako očarila mňa. Pravdupovediac, nemala som nejaké veľké očakávania. Čakala som priemerný príbeh, na ktorý si po čase ani nespomeniem, ale verte mi, že to vôbec tak nie je. Aspoň u mňa. Mňa si Annabel Pitcher získala už od prvej strany. 

Cez červenú oblohu sa k nám prihnali lastovičky, vrátili sa zo svojho dobrodružstva a my sme sa tam spolu držali pod kečupovými oblakmi, ochotní na chvíľku zastaviť čas a nechať celý svet, nech na nás aspoň na krátky okamih zabudne. 

Kečupové oblaky sú jeden skvelý príbeh o všetkom. O prvých žúroch, o prvých kvapkách alkoholu, o prvých láskach a prvých sklamaniach, o problémoch v rodine, o vtákoch, o tajomstvách, o dospievaní a o živote nás, tínedžerov. Toto je jeden krásne úprimný príbeh o jednej šialenej babe a väzňovi odsúdenému na smrť. Takže za toto dielko palec hore a snáď sa bude aj vám páčiť tak, ako sa páčilo mne. A ešte jedna, cítila som sa tak citovo vyšťavená, že to sa mi už dlho nestalo. Áno, možno si aj poplačete, čo zas nie je môj prípad, ale cítila som sa ako bez duše alebo čo. Akoby mi tá kniha zobrala všetko. Teraz len pevne dúfam, že vydavateľstvo Slovart vydá aj ďalšie autorkine knihy, pretože som na ne extrémne zvedavá. 


Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart
Vy sa k nej dostanete TU

1 komentár:

  1. Túto knihu si proste musím prečítať :D. Tá obálka je úžasná! A tie vtáčiky po bokoch... Nedá sa na ňu vynadívať :D. Super recenzia :)!

    OdpovedaťOdstrániť