piatok 4. decembra 2015

Ako sme sa učili (ulievali) vo Walese

Naty je domáá! (neznie to tak nadšene ako to vyzerá). Ale po úžasných troch týždňoch pobytu a študovania vo Wrexhame (mesto/dedina vo Walese) som zase tu. Ako vidíte, domov som sa vôbec netešila, ale čo už. Zoberiem to pekne od začiatku no.
V škole sme mali možnosť ísť na tri týždne do Walesu, ak prejdeme testom + dobrý priemer a také veci. A keďže milujem UK, tak som to musela skúsiť a možno sa tam znovu pozrieť. A tak som tu. Po výlete a nadmieru spokojná. Na začiatku som síce trochu stresovala, keď som mala prvýkrát nastúpiť do tej škaredej kovovej veci zvanej lietadlo a potom som stresovala ešte celú cestu, ale to je pre mňa teraz absolútne nepodstatný detail. A tak sme v nedeľu 8.11. niekedy okolo 1 v noci prišli na intrák a mohol sa začať náš skvelý pobyt. Po tom, čo sme sa ako tak vyspali, sme išli poobzerať mesto a nájsť Primark (a ja kníhkupectvá), čo sme aj úspešne našli a hneď čosi pokúpili. V pondelok začala škola, ktorá bola celkom prekvapivo dosť nudná, jedlo nebolo nič moc a museli sme tam byť do 4 poobedia, takže žiadna výhra.

Prvý týždeň ubehol strašne pomaličky, asi preto, že sme si len zvykali. Škola nás moc nebavila  a jednoducho sme len prežívali, ako tu u nás. Jedine tie večery boli naozaj riadne super. To sme pekne porušovali večierku a spávali celkom málo. Kamaráti sa rozhodli dve noci nespať, takže fungovali totálne nonstop a nespali dokopy 40 hodín. Trochu retardácia, ale bol na nich pekný pohľad. Nejdem sa vyjadrovať k jedlu, keďže ja som strašne vyberavý človek a fakt som to tam skúmala a preberala a sťažovala sa na to. Prvú sobotu sme mali výlet do Liverpoolu, kde sme navštívili nejakú katedrálu, futbalový štadión, ktorý sme nevideli, lebo sme mohli ísť len do obchodíkov pre turistov, takže nič moc. Potom sme už mali rozchod a to sme okamžite išli hľadať Primark, pretože tam bol o dosť väčší ako v Wrexhame a bolo tam omnoho viac vecí s Harrym. Ehm, hej teraz ich mám celkom dosť dokopy. V nedeľu sme mali voľné dni, takže to sa nieslo v dlhom spaní, nakupovaní a večer...no veď asi si to domyslíte.
Druhý týždeň už ubehol ako voda.  V škole sme už robili aj nejaké tie aktivity v skupinkách a podobné veci a to bola naozaj sranda. Už sme si zvykli aj na intrák, na nepríjemne mäkké postele, steny, ktoré doslova majú uši, na upršané počasie aj polotovary, ktoré sme pravidelne večerali. Takisto sme sa lepšie spoznali aj s dievčatami z druhého ročníka a už sme boli viacmenej aj rozdelení na skupinky. Vo štvrtok sme začali pracovať na našom "filme" o tomto pobyte a niečo málo aj o sebe a v sobotu sme mali ďalší výlet. Tentokrát to bolo do mesta Llandudno, kde bol neskutočne krásny výhľad (tá prvá fotka), pláž a more (na druhej fotke som s dobrým kamarátom) a naozaj krásne celé prostredie a mesto. Toto naozaj stálo za to. Ešte nám aj vyšlo celkom pekné počasie (až na ten vietor).

Tretí a zároveň posledný týždeň ma už začala chytať depka z toho, že sa musím vrátiť domov. Ja viem, mala som sa tešiť, lebo väčšina by sa tešila, ale ja som sa netešila vôbec. Nechcela som odísť z toho miesta, pretože Británia je celá úžasná a proste som sa znovu zamilovala. Posledný týždeň sme mali prvé tri dni menšie výlety po Wrexhame a jeho okolí. Poriadne sme si pozreli mesto, navštívili katedrálu vo Wrexhame, takisto sme si pozreli nejaký starý farmársky domček a previezli sme sa na loďke. Vo štvrtok sme dokončovali náš "film" a v piatok sme ráno robili takú super aktivitu v tímoch a pozerali film. Keďže to bol posledný večer, tak sa tolerovalo asi všetko a mohli sme byť hore aj do rána, čo sa, samozrejme, nestalo. Noci predtým väčšina až tak veľmi nespávala, takže som asi o štvrť na 1 odišla od kamaráta a pozerala som Pána prsteňov. Ako skvelý sobotňajší rozlúčkový budíček nám o pol 5 ráno začal hučať alarm, takže sme sa museli všetci vytrepať von pred intrák a mrznúť tam v pyžamách a podaktorí aj bosí. No vážne, kto si o pol 5 ráno robí jesť a spustí pri tom alarm?! Akože, WTF?! Pekný začiatok dňa. V sobotu sme sa už len balili, išli sme sa najesť do čínskej a hurá na letisko (nie, také hurá to nebolo). Let bol celkom fajn, až na to, že keď sme pristávali, tak ma neskutočne moc boleli uši. Čo vám viac poviem? Výlet to bol parádny, viac som spoznala spolužiakov, s ktorými som sa v škole nikdy moc nebavila, strávila som čas s kamarátmi a zistila som, že nemám až tak hroznú triedu, ako som si doteraz myslela. Vlastne som dospela k názoru, že moja trieda je celkom fajn. Ale áno, tento skvelý pobyt sa mi páčil, nakúpila som knihy, trávila čas s kamarátmi a spoznala som ďalší kus sveta. A samozrejme, získala som nejaké nové skúsenosti a uistila sa v tom, že sa do Británie raz určite vrátim. Takisto som sa vrátila s kopou skvelých spomienok, pri ktorých sa niekedy aj teraz zasmejem.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára