utorok 22. septembra 2015

Taliansko - ako som nechcela ísť a ako sa mi nakoniec páčilo

Viete, mali sme možnosť ísť zo školy do Talianska. Povinný kurz, niečo ako lyžiarsky, len s tým rozdielom, že sa budeme vyvaľovať na pláži. Môj pôvodný plán bol neísť a ten týždeň zostať doma, lenže všetci na mňa tlačili, že nech idem, že to bude super a podobne. Nakoniec som sa teda rozhodla ísť, najmä kvôli kamarátovi a dvom kamarátkam. Nie, nebola som nadšená, ale zmierila som sa tým. Pár dní som aj v Taliansku frflala, že načo tu som, ale potom to začala byť vážne sranda. Nemám rada výlety s triedou, pretože väčšina ľudí mi tam lezie na nervy. Ale tu to nakoniec dopadlo fakt super a som rada, že som nakoniec išla. Prvý deň nebol nič moc. Vyrazili sme v piatok večer a cestovali v noci (znovu vás varujem: nikdy nespite v autobuse). Ráno sme sa dolámaní dostali na chatky, v ktorých sme mali byť ubytovaní. Potom však nastali problémy, pretože sa niekto sťažoval či čo, takže sme sa museli vysťahovať, sedieť tri hodiny pred takým škaredým hotelom, v ktorom sme mali bývať, kým profesori s agentúrou hľadali lepší hotel alebo ubytovňu. Takže áno, v sobotu som neustále frflala a sťažovala sa spolu s kamarátkou, ktorá takisto moc ísť nechcela zo začiatku.

Po úspešnom nájdení celkom pekného hotela, sme sa s babami vybrali pozrieť na pláž, ktorá bola zo začiatku fascinujúca, aj to more. Samozrejme, po pár dňoch som sa na tej pláži strašne nudila a modlila sa nech sú 4 hodiny poobede a môžeme vypadnúť. Naopak všetky tie večery na izbe boli absolútne super. Ubytovali nás tak super, že nad nami bývali chalani z inej triedy, v ktorej mám kamaráta a nad nimi chalani od nás z triedy, takže to bola vcelku dosť sranda. Prvý večer sme si užívali s babami na balkóne a sledovali tzv. tieňové divadlo (chápte ako: tiene spolužiakov, ktorí boli nad nami na izbe a mali "párty") a pekne sme sa na tom nasmiali. A potom všetky dni boli také, že sme ráno išli na pláž, o pol 1 nás pustili variť obed a potom až o 4 sme zase mohli odísť z pláže. A zopárkrát sme si dali prechádzky po okolí a na maják, kde boli dosť veľké vlny, takže bolo treba skúsiť vodu. Aspoň namočiť nohy. V nedeľu večer za nami mali prísť chalani, ale vyskytol sa u nich menší problém, na ktorom sa ešte stále smejem.  A tak sme znovu zostali pri kartách a pri sledovaní kamarátkinho tancovania (a plazenia sa pod stolom, keď si myslela, že ju ide chalan nad nami opľuť). Ďalšie večery sa niesli v duchu hrania twisteru o 9 večer na balkóne a malého porušovania večierky. A dôležitý dodatok: pozerali sme SUPERNATURAL! Áno, áno, pekne som ich na to nahovorila a babám sa to páčilo, takže mám v triede dvoch spoluzávislákov. V utorok večer to bola výnimka a profesori nás vzali na špagety párty, na ktorú sme pôvodne vôbec nechceli ísť, ale nakoniec sme si tak dobre zatancovali, že by sme zostali aj dlhšie.

Vo štvrtok sme sa konečne rozhodli ísť do mesta a nakúpiť nejaké suveníry. Ale tak viete, trochu sme sa pristavili pri automatoch na hračky a spolužiačka (tá v strede) si povedala, že chce niečo pre brata a že mu skúsi vytiahnuť obrovského psa. Pes nevyšiel, ale nakoniec vytiahla toho úžasného veľkého dinosaura, ktorý bol proste úžasný. A viete si predstaviť tú radosť. Potom sme to skúšali znovu, ale nič ďalšie sa nepodarilo. Ale tá radosť z toho dinosaura fakt stála za to. Všetci nám ho obdivovali. Tak nám teda pribudol piaty človek na izbu. A keďže to bol aj posledný večer, tak sa znovu konala stretávka na našej izbe, tentokrát bez twisteru. Roztiahli sme gauč, ležali, rozprávali sa a niekto inteligentný (chápte ako môj spolusediaci) nás začal natierať nutelou po ksichtoch, ktorú som ešte v sobotu doma mala za okuliarmi. Po umytí a rozídení sa do izieb a po dohode, že po kontrole izieb sa chalani ešte vrátia sme teda len čakali na tú kontrolu profesoriek. Keď nám zrazu niekto zaklopal na balkónové dvere. Viete, keď vám trošku pripitý chalan z 3.E. vylezie na balkón v noci, tak to je celkom sranda. A tak sme ako najväčší rebeli porušovali večierku tým, že sme kecali na balkóne s pripitým chlapcom. Bola to sranda, hlavne keď začal v noci zametať. Samozrejme, že nás chytili a poslali ho preč, ale stálo to za to.

Neskôr potichu došli aj spolužiaci, ale rýchlo odišli, pretože bola obrovská šanca, že ich chytia, keďže profky mali kľúče od našej izby a mohli prísť hocikedy. Piatok bol posledný deň a fakt sa nikomu moc nechcelo domov. A prekvapivo, ani mne. Tešila som sa strašne domov, ale aj tak by som tam stále zostala. No a cesta domov bola lepšia, pretože sa mi vôbec nechcelo spať a tak sme s kamarátom počítali tunely a asi do tej tretej rána sme sa rozprávali. Len pre zaujímavosť, bolo to 37 alebo 38 tunelov. Sobotu som plánovala celú prespať, ale trochu mi to nevyšlo.
Každopádne, keby sa ma niekto opýta, že či chcem ísť znovu s touto istou partiou, tak tentokrát neváham a určite poviem áno. Po dlhej dobe to bol fakt skvelý výlet plný zážitkov, srandy a skvelých spomienok. Pokecala som aj s človekom, ktorého som v škole nikdy moc nemala rada a fakt som bola prekvapená, že je tak normálny. A po dlhej dobe som si niečo fakt užila a mala pocit, že konečne niekam patrím. Ak budete mať možnosť, určite dajte takémuto výletu šancu, pretože tí ľudia vás naozaj môžu prekvapiť a skvelo sa zabavíte. Hneď by som išla naspäť. A hej, mala som so sebou aj knihy, až tri dokonca, ale prečítala som len polovicu S láskou Rosie (na ktorú bude recenzia, keď sa mi ju bude chcieť v najbližších dňoch napísať).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára