sobota, 20. júna 2015

Lebo slovenské neznamená zlé

Keby sa ma pred dvoma rokmi opýtate, či čítam slovenských autorov, povedala by som vám nie, pretože mám voči ním obrovskú averziu. Prečo som ju mala? Pretože som si myslela, že všetky slovenské knihy sa točia okolo jedného a toho istého. Okolo tínedžerskej lásky a sladkých románikov, ktoré nečítam. Takže áno, bezcharakterne som sa vyhýbala knihám našich autorov. A potom som objavila Marju Holecyovú s jej sériou Mariotovi dediči. A túto sériu som si tak zamilovala, že som nemohla uveriť, že to naozaj napísala naša slovenská autorka, pretože by sa to kľudne dalo porovnávať so zahraničnou tvorbou. A tak som vlastne zistila, že nepíšu všetky len sladké romániky. Neskôr mi do hľadáčiku padla Mirka Varáčková, ktorej práve v tej dobe vychádzala kniha Tri kroky do pekla a kedže tí, čo už ju mali prečítanú ju chválili, tak som si povedala, že aj ja skúsim napísať tejto autorke, či mi knihu nepošle na recenziu. A po prečítaní tej knižky som bola ohromená a nadšená. Tak sa stalo to, že som sa začala viac obzerať aj po slovenskej tvorbe a Mirka Varáčková sa stala autorkou, od ktorej by som prečítala čokoľvek. Zároveň sa aj slovenská tvorba stala niečím, čo vyhľadávam, ak ma daná kniha zaujme, pretože naozaj nepíšu všetci autori to isté.

Poviem vám, že teraz mám prečítaných omnoho viac slovenských kníh, dokonca aj takých, ktoré nevyšli a ktoré napísali blogerky a poviem vám, že naozaj stoja za to. Ako aj u nás, tak aj v zahraničí majú dobrých aj zlých autorov a my čitatelia to vieme posúdiť, pretože určite ste už čítali knihu od zahraničného autora, ktorá bola zlá a boli by ste radšej keby ste ju vôbec nečítali. Aj naši autori dokážu písať o čarodejníkoch, dokážu písať dystopie a fantasy. Len si musíte dať tú námahu a nájsť toho autora, pretože on nepríde a nezaklope vám na dvere že "Ahoj, ja som niekto, kto píše to, čo ty čítaš." Siahnite po úplne neznámej knihe alebo sérii, ktorú nájdete v kníhkupectve v zľave. Možno práve tento náhodný výber vám nájde novú obľúbenú sériu, ktorú budete milovať a chcieť čítať stále dookola. Na druhej strane, ak sa vám nebude páčiť, tak sa svet nezrúti. Jednoducho vám nesadla a stále máte možnosť posunúť ju niekomu ďalej. Neodsudzujte slovenskú tvorbu pri prvom nevydarenom pokuse. Aj u nás je mnoho autorov, ktorí si zaslúžia aby ich knihy boli čítané. Aj oni do tých kníh vkladajú kúsok seba a pri slovách a príbehu majú možnosť vyjadriť sa. Netreba hádzať všetkých do jedného vreca, pretože naozaj nepíšu všetci rovnaké príbehy a možno vás jeden naozaj osloví.
Neviem, či to bude pochopiteľné, ale dúfam, že áno a že pochopíte, čo som tým chcela povedať. Tento článok je výplodom mojej unudenej mysle v nepriaznivom počasí a v dobe, kedy by som mala písať recenziu, ale vôbec sa mi nechce. Užívajte si sladké nič nerobenie a tešte sa na blížiace prázdniny. Ja idem čítať Scarlet, síce mi moje svedomie hovorí, že by som naozaj mala napísať tú recenziu na Vodopád.

2 komentáre:

  1. Mariotovi dediči prekvapili aj mňa. Bolo to chum, chrum, mňam, mňam :3 A každému, kto má averziu voči slovenským knihám by som to dala prečítať. Nech vidí!
    Je mi normálne smutno, že niektorí slovenskí autori nie sú dostatočne spropagovaní a musíme ich ťahať zo zadných radov poličiek ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dediči sú absolútne úžasní! Teš sa na štvorku :3 Ja tiež.
      Hej je to celkom smutné, ale čo narobíme..

      Odstrániť