nedeľa 26. apríla 2015

Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín


Autor: John Green
Originálny názov: An Abundance of Katherines
Počet strán: 264
Rok vydania: 2014
Vydavateľstvo: Ikar

Colin Singleton má vo vzťahu k nežnému pohlaviu svoj jasný typ - dievčatá, ktoré sa volajú Katherine. Má to však chybu - zakaždým od nich dostane kopačky. Stalo sa mu to už presne devätnásťkrát. Tento veľký fanúšik prešmyčiek má odrazu strach, že je odpísaný, lebo zo zázračného dieťaťa zrejme nikdy nevyrastie dospelý génius, a tak sa vyberie na road trip. Vo vrecku má desaťtisíc dolárov, za pätami krvilačného diviaka a na sedadle spolujazdca najlepšieho kamaráta s nadváhou a s nehynúcou láskou k Sudkyni Judy, ale chýba mu Katherine. Colin má jasný cieľ: dokázať platnosť Poučky o podstate predvídateľnosti Katherín. Dúfa pritom, že pomocou nej získa možnosť predpovedať budúcnosť akéhokoľvek vzťahu a tak pomstí všetkých nešťastných zberačov kopačiek. Čo sa však v skutočnosti vďaka poučke stane? Svoju úlohu v premene citového života hrdinov zohrá láska, priateľstvo aj mŕtvy rakúsko-uhorský arcivojvoda. 

Viete, že nie som nejakou veľkou obľúbenkyňou Johna Greena. Ale tejto knihe som musela dať šancu, pretože vyzerala tak dobre, tak lákavo a ja som dúfala, že na nej nájdem konečne "to niečo", čo všetci vidia na Greenových knihách. Tak veľmi som chcela, aby som to našla. Ale zase som bola len sklamaná.

Nie, neberte to tak, že celá kniha je totálne zle a že sa neoplatí. Postavy boli svojské a odlišné a naozaj sympatické. Colin mi síce liezol na nervy tými jeho nepodstatnými a zbytočnými informáciami, ktoré rozprával alebo sa mu vírili hlavou, ale občas mal aj svetlé chvíľky, pri ktorých rozmýšľal ako normálny chalan. Hassan bol naopak vtipný a úplne v pohode. A Lindsey bola tiež celkom fajn. Ale všetky postavy boli zase tak greenovsky divné. Na Greenových knihách sa mi ale páči, že všetky postavy majú svoje typické charakterové črty, ktoré priam bijú do očí.

Určite budete súhlasiť, že nápad tejto knihy je tiež absolútne šialený a originálny. Nemôžete tvrdiť, že nie. Koho by napadlo písať o takýchto veciach? A Greenov štýl písania je tiež veľmi dobrý a číta sa dosť rýchlo. A samozrejme, jeho humor je tiež jeden z tých, pri ktorých sa dosť nasmejete. Pri tejto knihe určite, pretože títo dvaja chlapci zažili naozaj mnoho vtipných situácií. Nechýbajú tu ani pekné a pravdivé myšlienky, s ktorými sa čitateľ občas úplne stotožňuje.

"Človek viní prírodu a osud, ale osud je väčšinou iba ozvenou jeho vlastného charakteru a vášní, chýb a slabostí." 


A teraz k tomu, čo sa mi na knihe nepáčilo. Táto knižka by bola určite o niečo lepšia, nebyť toho hlúpeho slangu, ktorý sem autor úplne zbytočne napchal (slová ako jeblino, vyjebliniť). Do niektorých kníh sa nadávky hodia, ale tie od Johna Greena to určite nie sú. Ten slang mi fakt liezol na nervy. Ďalej tu bola jedna vec, pri ktorej som sa dosť pozastavila. Na jednej strane sa objavila veta: "Nie je to ktoviečo, ale je to domov." Nepripomína vám to náhodou Harryho Pottera 2? Konkrétne scénu keď Ron doviedol Harryho do Brlohu a povedal túto vetu? Lebo mne áno. John, toto moc originálne nebolo.
Podľa mňa sem Green napchal aj zbytočne veľa matiky a totálne nepodstatných informácii o dejinách a možno to bolo dôvodom, že som pri knihe pomaly zaspávala. Koho trápi nejaký František Ferdinand? Dobre, Colin bol proste týmito vecami posadnutý, ale čitateľov to proste baviť nebude. A tiež, koho bude trápiť o tom, kedy má kikiríkať kohút? Chápem, že to chcel autor nejako oživiť, ale takéto veci tomu naozaj nepomohli. Takže ja som sa pri knihe neskutočne veľmi nudila.

"A tých máš naozaj rád. Ľudí, pred ktorými môžeš nahlas uvažovať." 

Nehovorím, že tá kniha bola zlá. Mne sa nepáčila a nesadla mi. Možno nejakých nadšencov dejepisu a matematiky baviť bude. Ale mne tam tie grafy, rovnice a všetko ostatné totálne nedávalo zmysel. Matika proste nie je moja parketa. Možno keby na to autor išiel z iného uhlu pohľadu a napísal ten príbeh trochu inak, možno by ma naozaj uchvátil. Naozaj to vyzeralo sľubne a ja som dosť veľmi dúfala, že sa mi kniha bude páčiť. Je mi to ľúto. Ale Green sa zrejme nikdy nestane jedným s mojich obľúbených autorov. Zrejme mi proste nesadnú jeho podania tých príbehov. Ale ak sa vám aspoň jedna Johnova kniha páčila, tak siahnite aj po tejto, pretože aj táto vás očarí úplne rovnako. Je to ten typický greenovský príbeh, ktorý milujú všetci okrem mňa. U mňa, bohužiaľ, len 2 vločky.


Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Vy si ju môžete kúpiť TU (hardback) a TU (paperback). 

8 komentárov:

  1. Knihu jsem před pár dny dočetla. A sice to nebyla klasická Greenova tvorba, ale nic se nezměnilo na tom, že Green je buˇgénius, nebo alespoň byl v dětství zázračné dítě :)
    Jinak rozhodně děkuji za krásně napsanou recenzi :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, až taký génius mi nepríde, keď ma tak neočaril :) Ale tak 100 ľudí 100 chutí že :)

      Odstrániť
  2. Za mňa zbytočná kritika tých výrazov- v angličtine mi vadilo že som si musela tak jedine vygoogliť čo asi "dingleberies" bude a áno občas tam bolo veľa nadávok, každopádne v angličtine znejú inak, nie tak drsne a preklad mi prišiel blbý už priu papierovych mestách kde ma vytáčalo napr "brate"... je hlúpe ked prekladateľ nevie nájsť nejaké hlúpe aktuálne a bežne použivané slangové slovičko v domácom jazyku a vymyslí si nejaký vlastný pratvar ale to greenova chyba nie je .... tak ako aj " nie je to ktoviečo ale je to domov" áno harry potter asi utkvel v pamäti aj prekladateľovi , tá veta sa dá preložiť na 100 spôsobov :ň preklad je proste tak trochu mágia a pokýum sa človek vyzná trošku do jazykov vie preloženú knihu pochopiť približne tak ako to myslel samotný autor ( lebo predsalen 100 ľudí, 100 chutí a to isté je aj pri prekladoch ... prečo slovenský preklad je poučka o predvídateľnosti... a český príliž veľa katarín ked najpresnejší preklad je nadbytok Katarín? Nuž... správne môžu byť oba keďže aj slovenský preklad správne vystihuje podstatu diela :) ) A to že sa Colin zaoberal faktami ? Podľa mňa skvelé ak bol génius čo mal v hlave wikipediu a zároveň rozprávač bola to dôležitá charakterová črta, ja môžem za seba povedať že ako maturnt z dejepisu spájam všetko s nejakými historickými udalosťami fyzikári všade vidia prírodné zákony atď :) je to charakterová črta ktorej sa nikto nevyhne a hlavne je reálna :) tak ako knihomoľ všade vidí príbehy a postavy z kníh ktoré čítal ... vidí nejakú dvojicu a povie si to je ako z tej knihy!! preto si myslím že green tento detail dotiahol parádne :) toť všetko , taký nesubjektívny pohľad na knihu :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak v angličtine sú tie nadávky vždy lepšie ale tak tuto ten slang mi proste išiel na nervy :D Možno to bude prekladom, ale v originálne sa to nechystám čítať takže :D Green ma ani predtým neočaril Hviezdami a Papierovými mestami, takže končím :D Mne osobne sa slovenský názov naozaj páči a možno preto som bola na tú knihu aj zvedavá a mala som dosť veľké očakávania no :) Vieš, keby ma nejak dejepis alebo veci podobné bavili a zaujímali tak by ma to určite tiež bavilo, ale aj tak mi tam tie fakty proste prišli zbytočné..a typy ľudí "chodiaca wikipédia" tiež nejak nemusím :D Ale tak postavy sa mi fakt páčili, lebo neboli ako cez kopírku ale každý mal svoje charakterové črty :) Na toto je Green majster, to musím uznať :D Ja som si proste s Greenom nesadla a hotovo :D Chcela som, naozaj som chcela, ale keď to proste nejde. Nezapôsobil na mňa proste tak, ako na ostaných :)

      Odstrániť
    2. Tak ja som zacala aljaskou a som rada ze som nou zacala ale ked to citam spatne mam tej babe chut pritat za jej prehnany feminizmus napr inak bolo fajn citat ho este pred tym boomom takze som nemala od johna ziadne ocakavania a to spravilo vela :)

      Odstrániť
    3. Možno ak by som tie očakávania nemala, tak by ma to očarilo :D Aspoň trochu :D Ale tak čo už :D radšej zostanem pri tom, čo viem, že sa mi páčiť bude :)

      Odstrániť
  3. Hm, zvláštna kritika. Podľa mňa obyčajných príbehov je už toľko, že práve to, že to Green ozvláštnil tým všetkým (dejepis, matika, prešmyčky a blbosti) z knihy robí niečo výnimočné. Ale 100 ľudí, 100 chutí

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neviem no. Mne to prišlo skôr nudné, ale tak ako hovoríš :) 100 ľudí, 100 chutí :)

      Odstrániť