streda 18. marca 2015

Adaptácia


Autor: Miroslava Varáčková
Počet strán: 264
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Slovart

Zoya mala všetko: domov, rodinu, kamarátov. A potom ľudstvo zdecimovali epidémie a vojny. Teraz nemá nikoho: ani rodinu, ani kamarátov, ani priateľa. Prišla aj o domov. No prispôsobila sa. Vpred ju poháňa len mapa a nádej, že ju dovedie do posledného útočiska na Zemi.
Ľudia skúšaní vojnou i chorobami sa tiež adaptovali na nový svet - bojujú o každú minútu života. A osamelé dievča putujúce neznámou krajinou predstavuje priľahkú korisť. Keď Zoyi pomôže neznámy Simon, poruší tým krehkú rovnováhu povojnového spoločenstva, za čo musí zaplatiť životom. A tak sa Zoya, Simon a jeho malá sestra vydávajú naprieč zdevastovanou krajinou s nádejou, že ich mapa po jej mŕtvom priateľovi naozaj dovedie pred brány mesta, kde ešte vládne ľudskosť. Teda, mala by...

Mirka Varáčková má na konte dosť kníh. Adaptácia je kniha, ktorá jej vyšla s číslom 10. Lenže toto nie je román pre dievčatá plná lásky a vecí podobných. Toto je kniha o boji o holý život v krutých podmienkach nášho sveta, ktorý zničili vojny a epidémie. Toto je druhá Mirkina dystópia. A verte mi, naozaj stojí za to.

Prvá časť knihy je o Zoyinom putovaní. Rozpráva o tom, čo stratila, čo sa stalo, prečo putuje a autorka nám poskytla dobrú predstavu o celom zničenom svete. O ľuďoch, ktorí už v podstate nie sú ľudia. A o Zoyinom osude, boji o život a dôvode mať stále nádej. Doteraz vždy zvyknutá na samotu, príde Zoya do jedného mesta a práve tam spozná Simona, jeho malú sestru a Tea. Ale naša milá Zoya nie je zvyknutá na kontakt s normálnymi ľuďmi, a tak sú jej myšlienky zmätené a sama nevie čo chce. A keďže osud je sviňa, tak to zariadi tak, aby sa Simon pridal k jej putovaniu. Lenže Simon je navonok ignorantský, bezcitný a zaujíma ho len mapa, ktorú Zoya nesie. A tak sa pekne spolu vyberú na cestičku plnú nástrah, spomínaného boja o život a pár ďalších problémov. A toľko k tomu, že prvá časť sa mi páčila viac, ako som očakávala. Nemám rada cesty a putovanie, ale tu ma to veľmi bavilo. Ale občas mi liezli na nervy ich hádky. Chovali sa ako malé deti.

Hrám sa na hrdinku, na sebestačnú tuláčku, ale rozhodne taká nie som. Ani neviem, koho chcem oklamať. Najskôr asi seba. Je jednoduché živiť v sebe ilúziu o vlastnej sile ako premýšľať nad slabosťami a podliehať ustavičnému strachu. 


Druhá časť bola tiež super, hlavne teda tá druhá polovica, kde som ani nedýchala a pomaly nemohla uveriť čo čítam. Ako autorka mohla?! Moje oči ani rozum tomu neverili, takže som si tú situáciu musela prečítať aspoň trikrát, aby som pochopila, že to naozaj spravila. No a tá tretia časť bola niečo ako epilóg, kde Zoyi zase trošku šibalo. Až na tie jej slabé chvíľky ju mám však ako hrdinku rada. Bola silná, plná odhodlania, nádeje a síce sa tiež chovala ako bezcitná a neprístupná, stále však mala aj citlivú stránku. Nuž, ale v takom svete nemôže byť ufňukaná.

Páčilo sa mi to. Naozaj veľmi. Vlastne asi tú knihu milujem. Bolo skvelé, že príbeh mal zmysluplnú zápletku, ktorá nie je taká, akú majú ostatné dystópie. Teda aspoň väčšina. Veď viete, ako to býva. Hlavný hrdina/ka sa proste jedného dňa rozhodne, že nie je spokojný/á so systémom v akom žijú a postupne sa začne vzbura. Žiadnej generácii predtým to nikdy nevadilo a zrazu to tomuto nášmu hrdinovi začne neskutočne vadiť a začne byť totálne nespokojný. Nebojte sa, nemám nič proti tomuto žánru. A páči sa mi. Len táto kniha bola takým novým osviežením zabehaného systému dystópií. Ako rozmýšľam - tak rozmýšľam, neviem čo by som tejto knižke vytkla. Nepostrehla som, že by som sa niekedy pri čítaní nudila, že by sa v knihe objavili nejaké hluché miesta.

Spolu s epidémiou sa medzi nás rozniesla i nákaza nedôvery a ustavičného strachu. Pochybujem, že niekto z preživších dokáže bez strachu spávať, bez strachu sa pohybovať, bez strachu jesť či robiť čokoľvek. A práve tá neistota, ten duševný mor je horší ako choroba či ničivá vojna. Epidémia pominula. Vojny utíchli. Ale strach ostal. A zostane v nás hlboko zakorenený už asi navždy. 

Páčilo sa mi, že sa príbeh čítal tak rýchlo a bol vykreslený naozaj realisticky. Dokážem si predstaviť, že toto by sa mohlo stať aj našou krutou realitou, ktorá nám o pár rokov alebo storočí zaklope na dvere. Je to kruté, ale tí ľudia v príbehu žili presne tak ako my teraz. A to je ďalšia vec, čo sa mi na tejto knihe páči. Nie sú tu žiadne hry o život, mesto rozdelené na päť frakcií alebo ľudia poslaní do Labyrintu bez akejkoľvek spomienky na život predtým. Páči sa mi, že to autorka využila práve takto a podala uveriteľne. Som rada, že som si mohla prečítať ďalšiu Mirkinu knihu a teším sa, keď zase niečo napíše. Bez váhania si kniha zaslúži 5/5 vločiek.



Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Vy sa môžete dozvedieť viac TU.


2 komentáre:

  1. Super recenzia! Ja túto knižku som síce ešte nečítal, no dúfam, že to bude už čoskoro! :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) Dúfam, že sa k nej dostaneš a bude sa ti páčiť :)

      Odstrániť