streda 29. októbra 2014

Labyrint: Útěk


Autor: James Dashner
Originálny názov: The Maze Runner
Séria: Labyrint
Diel: prvý
Počet strán: 360
Rok vydania: 2014
Vydavateľstvo: Yoli CZ

Thomas se probudí ve výtahu a nepamatuje si nic kromě vlastního jména. Vynoří se do světa, kde žije asi šedesát dospívajících chlapců, kteří se naučili přežít v naprosto uzavřeném prostrědí. Každých třicet dní se objeví nový chlapec. Původní skupina je už na míste asi dva roky a marně se snaží uniknout labyrintem, který obklopuje jejich životní prostor. Už se vzdávají naděje. Pak se ale objeví dívka v bezvědomí a jejich svět se začne měnit...

Za stavu, kdy nasytil žaludek, doplnil energii a v duchu byl vděčný za několik chvil ticha, dospěl k rozhodnutí, že od tohoto okmažiku přestane fňukat a pořád něco řešit.


Určite ste už všetci počuli o tejto novinke, ktorá uchvátila mnoho čitateľov. Samozrejme, ja som medzi nimi tiež, pretože toto bolo jednoducho tak akčné, napínavé a jednoducho úžasné, že som po prečítaní proste nemala slov.

Charaktery tejto knihy boli rôznorodé a bolo vidno, ako krásne sa s nimi autor vyhral, pretože toľko chlapcov a aby bol každý odlišný, sa niekomu len tak nepodarí. Thomas, Newt a Minho boli naozaj skvelí a ja som si ich neskutočne obľúbila. Všetci boli statoční, odvážni a samozrejme aj zvedaví a aj citliví. Nestáva sa často, že v takejto knihe by mohol hlavný hrdina (chlapec) plakať, takže tomu som sa trochu čudovala, ale bolo to fajn. Albyho a Gallyho som nemala rada vôbec, pretože boli proste hnusní, príliš panovační a mysleli si o sebe, že sú neviem čo. Samozrejme, Newt a Minho ich vedeli fantasticky schladiť. Malý Chuck bol také zlatíčko, trochu otravný, ale tiež skvelý. A Teresu som zo začiatku nemala rada, ale neskôr som si ju obľúbila, pretože je naozaj skvelá.

Páčilo sa mi ich rozdelenie v Labyrint. Kápovia, bežci a podobne. Bolo vidno, ako sa tí chalani naučili žiť aj v takých dosť krutých podmienkach. Autor nám predstavil každú jednu prácu a o čo v nej vlastne ide, zoznámil nás s jednotlivými kapitánmi a krásne ukázal, ako to vlastne v Labyrinte chodí. Bolo úžasné čítať tento príbeh a ja som si ho naozaj užívala, pretože je jednoducho fantastický.

Thomas se zachvěl strachem - všichni vypadali jako duchové. Zlostná, vyhladovělá, hrozivá zjevení lidí, kteří nebyli šťastní, ani když žili, natožpak po smrti.

Autor mal premyslený celý príbeh absolútne do detailov. Rozriešenie Labyrintu bolo zaujímavé a nečakané a nemyslela som si, že by mohla taká alternatíva vôbec existovať, takže to bolo pre mňa menšie prekvapenie. Páčili sa mi aj stvorenia, ktoré žili v Labyrinte, takzvaní rmuti (neviem ako to je slovensky), ktorí robili hrdinom život ešte ťažším. A v Labyrinte nikto nikdy neprežil noc. Bežci to vôbec nemali ľahké, pretože ak by sa nevrátili, tak by zomreli. Na jednu stranu by bolo lákavé stať sa bežcom, ale na druhú stranu to bolo absolútne riskantné a nebezpečné.

Labyrint bol sám o sebe veľmi zaujímavé a nebezpečné miesto a ja som bola strašne zvedavá, ako a či vôbec sa odtiaľ nejako dostanú. Keď prišla Teresa a začali sa diať tie čudné veci a ona mala aspoň hŕstku tých informácii, ktoré sme sa dozvedali po častiach, tak som sa nemohla dočkať konca. A dosť ma zaujímal aj život pred Labyrintom, ale škoda, že sme sa toho až tak moc nedozvedeli. Dúfam, že vydajú aj The Kill Order v Česku, keďže je to niečo pred Labyrintom a dozvieme sa možno dosť zaujímavé veci.

V Thomasovi se něco stalo. Hluboko v hrudi mu vyklíčilo semínko vzteku. Pomsty. Nenávisti. Cosi temného a strašlivého. A pak to explodovalo, prorazilo si to cestu do jeho plic, do krku, do rukou a nohou. Do jeho hlavy.

Musím povedať, že obdivujem autorovu fantáziu. Nie veľa autorov dokáže vymyslieť novú a originálnu dystópiu, keď už je na scéne Hunger Games a Divergencia. James Dashner to však dokázal. Jeho štýl písania je rýchlo čitateľný, dobre pochopiteľný a už dlho som nečítala knihu, do ktorej som sa dokázala tak fantasticky vžiť. Je napísaná realisticky a naozaj obdivuhodne. Tento príbeh je strhujúci a akčný a niekedy pri ňom možno aj zabudnete dýchať. U mňa je to jedna z najlepších a najakčnejších kníh tohto roka. Hodnotím ju 4,5 vločkami a vrelo vám ju odporúčam. Som rada, že som sa k nej dostala a neviem sa dočkať druhého dielu, keďže ten epilóg skončil trochu....otvorene. A som zvedavá na film, keďže vyzerá tiež dobre a hrá tam Thomas Brodie Sangster, ktorého mám rada.


2 komentáre:

  1. Ja dúfam, že ju preložia aj do Slovenčiny.. :) inak super recenzia :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dúfať sa mi nechcelo :D a čakať tiež nie :D lebo kým ju u nás preložia to bude dlho :D ďakujem :D

      Odstrániť