utorok 24. septembra 2013

Mariotovi dediči: Predurčenie



Autor: Marja Holecyová
Originálny názov: Mariotovi dediči (slovenská tvorba)
Počet strán: 350
Vydavateľstvo: Fragment
Rok vydania: 2010

Anotácia: 
Jeden deň, jedno stretnutie, jeden rozhovor prevrátia život štrnásťročnej Mije z Nitry naruby. Dozvie sa, že nie je sirota, no matka sa jej musela vzdať pre krutosť a bezohľadnosť jej otca. Zistí, že čarovanie, lietanie a zaklínanie nie sú len smiešne výmysly rozprávkarov. A ona sama sa z jedného dňa na druhý stane súčasťou skrytého sveta mágie, ktorý je bližšie, ako by ste si mysleli. Mija v sebe objavuje výnimočnú moc a učí sa ju ovládať, no najskôr sa musí naučiť ovládať samu seba....Púšťa sa do najväčšieho dobrodružstva svojho života a netuší, že tým otvára dvere ďalším vzrušujúcim udalostiam, pretože podľa veštby len Mariotovi dediči, medzi ktorých Mija patrí, dokážu zastaviť vojnu.

Obálka:
Obálka je v pohode, len vyzerá trochu detsky, takže keby tie knihy niekde vidím, bez toho, aby o nich niečo viem, tak si ich nekúpim.

Postavy:
Mija- Zo začiatku som ju nemala rada, ani neviem prečo. Bola mi proste nesympatická. Svojou tvrdohlavosťou ma dostávala, avšak aspoň si s ňou dokáže presadiť svoj názor. Pri konci som si ju však obľúbila a jej statočnosť bola super. Začala byť vynaliezavá a prefíkaná. Na nervy mi liezli akurát tie jej výbuchy zlosti. Ale na druhej strane vždy hovorila pravdu o Metojovi. Všetky udalosti zapríčinil Metoj, pretože on bol k nej tajnostkársky.
Miseag- Namyslený, arogantný, egoistický idiot, ktorý si myslí, že je niečo viac ako ostatní. Zo začiatku som ho tiež nezniesla, ale po návšteve Anny sa ukázal v lepšom svetla a celkom som si ho aj obľúbila. Nakoniec, keď bol ochranársky a normálne sa správal k Miji, tak som ho začala milovať.
Metoj- Bol veľmi nepríjemný a mrzutý, nehorázne tajnostkársky a všetkými rešpektovaný starý dedko. Jeho správanie k Miji ma vytáčalo, pretože aj ja som chcela vedieť tie tajomstvá. No ale jeho som mala rada hneď na začiatku aj keď bol taký, aký bol. Ten dedo má niečo v sebe.
Petram, Danka a Bart- Pete bol super. Chalan, ktorého chce každá baba, užíva si život a pomáha svojím priateľom a chodí so šialenými nápadmi. Má veľké ambície, ale radšej sa obetuje za svojich priateľov. Danka to bola najlepšia kamarátka ako sa patrí. Len bola trochu....nudná? Zodpovedná? Nemám rada takých ľudí. Miji vyčítala, keď sa niečo chystala spraviť, čo je proti pravidlám atď. To jediné mi na nej vadilo. Bart bol dá sa povedať že bifľoš, ale bol super. Všetko okomentoval múdrou vetou, vyčítal si jedno jediné slovíčko, ktoré mal zle spravené, ale inak to bol tiež pohodový chlapec.
Perníkovci- Grr! Najhoršie postavy! Starý mi liezol na nervy ako stále nadával Miji, karhal ju za všetko a na konci, keď dostal tak som sa potešila. A mladý? Tiež hrôza. Všetko čo sa dopočul, musel okamžite povedať svojmu drahému oteckovi, ako keby tým niečo dokázal.
Kalenčáková- Najmilšia profka z celej ich školy. Ju som mala nehorázne rada. Pomáhala Miji so všetkým, ochraňovala ju pred Mariotom, ako najviac vedela a dokázala sa jediná postaviť Metojovi, čo ma tešilo. Takú super profku mať, tak si pískam.
Marioto- Objavoval sa tam minimálne, ale aj tak som pochopila jeho zámer. Je to obyčajný hajzel a sviniar. Zabil svoju vlastnú manželku a svoju dcéru ide využiť len preto, aby mal on moc. On nemá v sebe kúsok ľudskosti, citu ani rodičovskej lásky. Záleží mu len na moci. Jeho moci.

Môj názor:
Ja viem, trvalo mi veľmi dlho kým som knihu prečítala, ale bohužiaľ. Všetci poznáme mučiareň menom škola a ja mám učenia až až, čiže nestíham čítať. Našťastie mi doktorka vypísala PN-ku kvôli zápalu priedušiek, tak som sa dokopala k prečítaniu a napísaniu recenzie. Veľmi rada, som sa opäť ponorila do ďalšieho čarodejníckeho sveta. Čarodejníkov milujem. Bavilo ma, prežívať ďalšie dobrodružstvá s Mijou a jej priateľmi. Svet v knihe bol úžasne premyslený, autorka to mala do detailu. Každá postava mala svoj príbeh, ktorý bol naozaj zaujímavý keď som to čítala. Miseaga mi bolo ľúto. Keď som sa dozvedela o jeho minulosti, tak to bolo vážne kruté. Tiež mi bolo ľúto Arabesa, ktorý rozprával príbeh o Mariotovi. Marioto bol vždy pekný sviniar. Miju čakalo v čarodejníckom svete mnoho prekvapení, dobrodružstiev, sklamaní a aj nových priateľov. Čo ma dorážalo, bolo odsudzovanie Miji a Miseaga, len kvôli tomu, že boli Mariotovi dediči. Preboha ľudia! Prečo hádzať všetkých do jedného vreca? Veď nemusia byť takí istí ako samotný Marioto. Tiež mi liezli na nervy Mijine a Miseagove hádky, no na konci ma príjemne prekvapili obaja. Od knihy som veľa nečakala, keďže je od slovenskej autorky (nič proti, ale slovenské autorky neobľubujem, lebo ma nebavia ich príbehy, ktoré sú plné lásky), ale bola som naozaj veľmi príjemne prekvapená. Nečakala som, že ma kniha tak veľmi chytí. Čítala sa mi ľahko a rýchlo (kvôli škole pomaly :D) a tiež tam neboli nudné a zdĺhavé opisy postáv a prostredia. Proste napísala len to, čo čitateľovi dodá predstavu o danom mieste a to stačilo, pretože tá predstava tam naozaj bola. Knihu vrelo odporúčam každému. Je to oddychovka plná napätia, dobrodružstiev, tajomstiev a hlavne dobrého priateľstva. Knihe dávam 5/5.


3 komentáre:

  1. Zbožňujem túto knihu a celá táto séria je jedna moja veľká srdcovka :3 Určite sa máš ešte na čo tešiť, za to ti ručím... A... Miseag, moja láska <3

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Miseag je úžasný :3 Teraz som na dvojke asi na tej 7-8 kapitole a fakt je to zaujímavé :))

      Odstrániť
  2. Ja som tie ich hádky zbožňovala 8D Skvelá série, som rada, že ma na ňu Maťa nahovorila 8P Zaradila sa k mojim obľúbeným!

    OdpovedaťOdstrániť