sobota, 17. augusta 2013

Ľadové oči




Autor: Katrin Stehle
Originálny názov: Kalte Augen
Počet strán: 163
Rok vydania: 2013
Vydavateľ: Fragment

Anotácia: 
Dobre zváž komu budeš dôverovať. Mohol by to byť nesprávny človek. Noc v Berlíne. Kira, ktorá sem prišla na školský výlet, zablúdila. V cudzom meste si pripadá stratená a zúfalá. Vtom sa odniekiaľ ako zázrakom vynorí mladík, ktorý jej pomôže. Gunnar pripadá Kire ako spriaznená duša, majú rovnaké pocity, rovnaké záľuby a názory. Zostanú v kontakte a píšu si mejly. Každý však skrýva nejaké tajomstvo, niekto malé, druhý temné a desivé. Príbeh, ktorý sa začal tak romanticky, sa postupne mení na skutočnú nočnú moru...

Obálka: 
Obálka podľa mňa vyzerá lepšie, ako samotný dej knihy, čo je dosť veľké sklamanie. Originálna obálka sa mi predsa len páči oveľa viac. Lepšie na mňa zapôsobila.



Môj názor: 
Na knihu som sa tešila, ale asi som sa moc nemala. Zo začiatku bola nudná a baviť ma začala až pri posledných kapitolách. Kira bola tak naivná a hlúpa, že som pri tom žasla. Hrôza! Len tak stretne chalana na ulici a hneď sa mu vyspovedá? Všetko mu povie bez problémov a ešte mu dá aj svoje číslo. Ja mám hlavné hrdinky a hrdinov v knihách rada, ale Kira. No tak tú nebolo možné vystáť. Gunnar! Ach ten bol taký idiot. Začne si nahovárať, ako Kiru veľmi miluje a že bez nej nemá život zmysel atď.....A Kira? Tá mu začne lásku veľmi opätovať a začnú spolu vymýšľať, ako budú spolu žiť niekde na ostrove a podobné naivné myšlienky 15-16 ročných ľudí. Toľká naivita. A ako začal Gunnar Kire kecať všetky tie klamstvá, no hrôza. Jenna a Lara tak tie dve sa mi už od začiatku nepozdávali, aj keď v podstate nič zlé neurobili. Boli mi proste nesympatické. Dobre, nech nepíšem všetko len negatívne, tak predsa mi bol niekto sympatický. Boli to Beke a Dirk. Kirina najlepšia priateľka Beke. Malá chladnú hlavu pri všetkom a postavenie najlepšej priateľky k nej naozaj sedelo. Síce ma Dirk v jednom sklamal, ale cez to sa v poriadku preniesť dá. Boli to najlepší priatelia, akých Kira mohla mať a ona ich vymení za takého s prepáčením hajzla. Pri konci ma to chytilo a začalo baviť, ale zase ma hneval ten Gunnar. A koniec? Tak ten bol tak nepredvídateľný. Prekvapilo ma, čo sa stalo. Kniha bola písaná jednoducho, žiadne dlhé vety a zdĺhavé a nudné opisy. Dá sa povedať, že je to skôr oddychovka. Čierny sneh ma síce bavil o trochu viac, ale predsa knihe dávam 2/5. Som zvedavá na Slzy anjela a Dom smrti.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára