nedeľa 14. apríla 2019

Odporúčam 10: Cestovanie


Summer of Sloane - Erin L. Schneider

Prečo? 
Chcete zažiť pravú atmosféru letnej dovolenky? Chcete navštíviť ten krásny Hawaii, o ktorom ste doteraz vždy len počuli? Tak práve táto kniha so svojím skvelým letným príbehom vám túto možnosť ponúkne. Poviete si, že je to typický romantický letný príbeh. A máte pravdu. Ale tá atmosféra samotného prostredia, ktorá z toho neskutočne srší je niečo úžasné. Zažijete more, surfovanie, spoznáte kúsok sveta a tohto slávneho ostrova. Sloane je navyše veľmi sympatická hrdinka, ktorá má triezvy pohľad na svet, super zmýšľanie a neskutočné trapasy, na ktorých sa mnohokrát zabavíte. A zároveň zažijete aj novú a krásnu letnú lásku, ktorá možno časom aj pretrvá. Ale keďže samotná Sloane uteká na Hawaii pred svojimi vlastnými problémami, tak máte možnosť aj vidieť, ako sa to všetko napokon vyrieši a či je ľudská schopnosť odpúšťať naozaj taká dôležitá.

With This Heart - R. S. Grey

Prečo? 
Toto totiž nie je taká jednoduchá kniha ako sa môže na prvý pohľad zdať. Toto je knižka o jednom skvelom roadtripe po menšej časti Ameriky, kde však veľmi sympatická hrdinka spoznáva svet a samu seba a kde sa naučí množstvo vecí. Toto je jeden skvelý príbeh o posúvaní svojich vlastných hraníc, o skúšaní nových vecí, o svete a o láske, o priateľstve a o obetavosti, ktorá bola neskutočne fantasticky zobrazená. Abby a Beck boli skvelo spracované a vykreslené postavy a po celý čas vás budú obaja neskutočne baviť a veľmi si ich zamilujete. Autorka nám ukázala trošku iný pohľad na svet, pri ktorom si znovu uvedomíte niektoré veci. Anotácia vám poriadne nepovie, o čo v tejto knihe pôjde, ale verte mi, máte sa na čo tešiť. Takže čo myslíte? Chcete dať šancu tomuto roadtripu, ktorý je plný priateľstva a srandy? Chcete spoznať pravý dôvod, prečo sa naň Abby vybrala? Táto knižka je napísaná úžasným sviežim štýlom, ktorý vás bude baviť, je to miestami vtipné, ale aj smutné a rozhodne vás to chytí a nepustí až do konca.

I See London, I See France - Sarah Mlynowski

Prečo? 
Lebo budete vidieť celú Európu! Teda, minimálne jej dosť veľkú časť. Hlavná hrdinka s najlepšou kamarátkou odmalička snívajú o tejto ceste, ale hlavná hrdinka si to nemôže dovoliť, keďže má iné problémy. Sydney bola veľmi sympatická hrdinka, vtipná, milá, inteligentná, správne sarkastická, ale mala mať príjemné, oddychové leto. Lenže plány sú vždy na to, aby sa nejako pokazili a tak zrazu sa Sydney ocitne so svojou naj kamoškou Leelou na ceste po Európe. A bolo to neskutočné a brutálne a úžasné a niečo, čo by chcel zažiť asi každý. Autorka nám dala možnosť nahliadnuť do Francúzska, Švajčiarska, Anglicka, Česka, Talianska....proste obrovský kus Európy a malo to neskutočne úžasnú atmosféru, dievčatá spoznávali množstvo nových ľudí, skúšali nové veci, spoznávali samé seba, zisťovali, kto sú a kým sa chcú v budúcnosti stať, no a samozrejme, že tam bola aj nejaká tá láska, dráme a vzťahy, ale bolo to tam tak fajn doplnené, že vám to ani nevadilo. Táto kniha však bola pre mňa jedným skvelým a obrovským zážitkom o svete a cestovaní a ak máte takú cestovateľskú dušičku ako ja, tak do tohto rozhodne choďte. Lebo svet volá a potrebuje odpoveď.

pondelok 25. marca 2019

Zámok v oblakoch


Autor: Kerstin Gier
Originálny názov: Wolkenschloss
Počet strán: 352 
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: CooBoo

Magický zámok v oblakoch a najzvedavejšia hrdinka na svete. Toto a ešte oveľa viac vás čaká v najnovšom dobrodružstve od megaúspešnej autorky Kerstin Gier. Vysoko vo švajčiarskych Alpách, takmer na dosah k oblakom, stojí uznávaný hotel, ktorý už len spomína na zašlú slávu. Na prelome rokov je však celý hotel na nohách, pripravuje sa veľkolepá silvestrovská zábava, na ktorú sú pozvaní známi ľudia z celého sveta. Sedemnásťročná Fanny má plné ruky práce podobne ako všetci zamestnanci hotela, aby pre hostí pripravili dokonalý pobyt a zábavu. No nie všetci hostia sú tým, za koho sa vydávajú. Fanny by rada nakukla za zamatové závesy a odhalila tajomstvá celebrít. Naozaj sa v hoteli nachádza svetoznámy a neuveriteľne vzácny diamant? Prečo lozí sympatický Tristan radšej po fasáde hotela, než by použil schody vo vnútri? Fanny sa čoskoro ocitne uprostred kolotoča nebezpečných dobrodružstiev, v ktorých jej hrozí, že príde o život alebo stratí dávno vytúženú lásku.

Každý z vás určite pozná Drahokamy - veľmi preslávenú sériu tejto autorky, ktorá chytili za srdcia mnohých čitateľov tým, ako fantasticky bola napísaná. Podaktorí ste sa určite stretli aj so Striebornou knihou snov, ktorá mňa osobne až tak veľmi neočarila. Po rokoch si pre nás Kerstin pripravila ďalší príbeh, lenže môže sa rovnať kvalite Drahokamov? 

Akonáhle som otvorila túto knihu, vyskočila na mňa veľmi zaujímavá hrdinka. Fanny bola už od prvej strany veľmi sympatická, aj napriek tomu, že mala svoje chyby. Inak bol veľmi vtipná, šikovná, inteligentná, priateľská, strašne zvedavá (dokázala som sa s ňou perfektne stotožniť, čo sa týka zvedavosti) a navyše bola fantastickou rozprávačkou, pretože všetko bolo doplnené jej narážkami, vtipnými poznámkami a primeranou dávkou sarkazmu a to znamená dobrú dávku zábavy. Ben a Tristan boli tiež sympatickí, ale Ben sa mi páčil trošku viac a hneď od začiatku si ho zamilovala, zatiaľ čo k Tristanovi som si musela hľadať cestu dlhšie, keďže na mňa pôsobil veľmi nedôveryhodne. Najlepší zážitok z postáv však budete mať z detí - Don junior, malá Gracie a Dáša boli obrovskí živly, stále niečo stvárali, niečo vymýšľali a keď sa dali dohromady, tak chúďa Fanny mala čo robiť. Navyše Gracie mala úžasne podrezaný jazyk, takže často sa pristihnete pri tom, že sa smejete. V tejto knižke však stretne obrovské množstvo rozličných postáv. Predsa len sa dej odohráva v hoteli v Alpách, kam chodia ľudia pri peniazoch, takže budete mať možnosť spoznať aj osoby, ktoré neboli také príjemné a priateľské ako ostatné. Takisto tu zistíte rozličné pohľady všetkých generácií na všelijaké témy a pre mňa to bolo neskutočne zaujímavé a Fanny ma veľmi bavila s tým, ako sa vysporadúvala s niektorými situáciami. 

Deň nemusí byť perfektný, aby sme naň mali dobré spomienky. 

V knihe bola úžasne zobrazená zimná atmosféra v Alpách. Obrovské kopy snehu, v ktorých sa deti hrajú, padajúce vločky a celá krajina krásna biela. Ja ako zimný tvoj som si to veľmi užívala a dokázala som si reálne predstaviť, aké by to bolo tam naozaj byť. Samotný dej bol viacmenej jednoduchý, spočiatku sme len spoznávali chod hotela, hostí, majiteľov a bolo to také celkové zoznámenie z prostredím, ktoré bolo mimochodom tiež zaujímavé a niekedy vtipné. Neskôr to však už začalo byť záhadné a tajomné a už ste nevedeli, komu z hostí môžete veriť a komu nie, pretože každý ukrýval svoje vlastné tajomstvá. Chvíľami som si nebola istá ničím. Príbeh bol fantasticky spestrený aj všelijakými zaujímavými poverami z minulosti hotela - o duchoch alebo samotnom hoteli a personále a vás to bude čím ďalej, tým viac zaujímať a budete chcieť vedieť, čo je vlastne pravda. A aby toho nebolo málo, tak Kerstin si pekne pripravila ku koncu aj dávku akcie a nejaké to prekvapenie. Úprimne som to netipovala na taký koniec, pretože som za tým všetkým čakala niekoho úplne iného. Kerstin však znovu ukázala, že má talent na prekvapenia a fantastické príbehy a dokáže čitateľa fantasticky zmiasť. Jej štýl písania je rovnako pútavý, svieži a vtipný ako pri Drahokamoch a táto si vás vie chytiť do siete už od prvej strany. 

Vo svojej naivite som si myslela, že keď sa živí dostaneme dole, razom bude nočná mora preč. V skutočnosti však nebezpečenstvo ani zďaleka nepominulo. 

Táto kniha ponúka na prvý pohľad jednoduchý tínedžerský príbeh, ale ja by som to skôr nazvala takou YA detektívkou, ktorú si milovníci YA zamilujú. Stretnete fantastické postavy, zažijete vtipné, ale aj vážne a nebezpečné situácie, budete spolu s Fanny riešiť záhadu a rozhodne sa pri tom zabavíte. A ešte k tomu sa môžete kochať prekrásnou obálkou. Pre mňa bola táto knižka úžasným oddychovo-akčným zážitkom, ktorý by som vám určite dopriala, ak ste fanúšikmi Kerstin alebo Drahokamov. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy môžete hotel navštíviť TU

sobota 26. januára 2019

Na konci naozaj obaja umrú


Autor: Adam Silvera
Originálny názov: They Both Die at The End
Počet strán: 344 
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: CooBoo

Mateo a Rufus žijú v alternatívnom svete, kde je možné predpovedať smrť. Obávaný telefonát ich zastihne absolútne nepripravených. Za normálnych okolností by sa Mateo a Rufus nikdy nestretli. Toto však nie sú normálne okolnosti a chalanom ostáva menej než dvadsaťštyri hodín života. Plachý Mateo je zdrvený. Nedokáže pomyslieť na to, že tu nechá vážne chorého otca a najlepšiu kamošku s malým bábätkom na krku. Rozhodne sa však, že aspoň tento posledný deň spraví niečo, aby si ho ľudia pamätali. Rufus je bitkár, ktorý už prišiel o celú rodinu a telefonát ho veľmi nezaskočí. No aj tak mu ostáva čo-to vybaviť, aby po sebe zanechal čo najmenší chaos. Hoci si to boja priznať, Mateo a Rufus sú vydesení a zarmútení, spoja sa však cez aplikáciu a čaká ich deň, ktorý si užijú naplno. Ani jeden z nich však nečakal, že sa na jeho konci jeden do druhého zamilujú.

Tu som pochopil, že na ľuďoch záleží viac než na veciach. 

Adam Silvera je v zahraničí veľmi známe meno, ktoré zaručuje kvalitu. U nás tiež nie je žiadnou novinkou, až na to, že toto je prvá kniha, ktorá mu na Slovensku a v Čechách vyšla. Údajne sú jeho knihy silné, krásne, smutné a emotívne. Ako tento známy lámač sŕdc oslovil mňa?

Mateo a Rufus boli od začiatku veľmi zaujímavé postavy. Páčilo sa mi, aký boli od seba odlišní a aké obrovské protiklady obaja boli a aj napriek tomu si neuveriteľne rozumeli. Mne osobne však Rufus sadol viac a jeho pohľad ma aj bavilo viac čítať. Páčilo sa mi, že bol taký divokejší, šialenejší a bol oveľa väčší extrovert. Naopak Mateo bol viac neistý, typický introvert a vo všetkom bol taký neskúsený a nič poriadne nezažil. Obaja však boli fantasticky napísaní, dalo sa s nimi veľmi ľahko stotožniť a vy ste po celý čas dúfali, že názov tej knihy klame a oni naozaj neumrú. Vedľajšie postavy - Rufusovi kamoši a jeho bývalá priateľka boli tiež úžasní. Páčilo sa mi, ako boli Rufusovi verní až do konca, ako ukázali, čo znamená byť skutočným priateľom a naozaj za niekým stáť a podržať ho v ťažkej chvíli. Tá Mateova kamarátka sa mi tiež neskutočne páčila - bola hrozne milá a vtipná a za každú cenu ste si ju obľúbili. Takže áno, v tejto knihe sa stretne veľké množstvo rôznorodých postáv a som si istá, že na ne tak ľahko nezabudnete, pretože každý z nich je tam na to, aby vás niečo naučil. 

Celé roky som žil opatrne, aby som si zabezpečil dlhší život, a pozrite, kam som sa tým dostal. Som v cieli, no nikdy som neopustil štart. 

Lenže priateľstvo nie je všetko, čo táto kniha ponúka. Táto kniha totiž srší obrovskou originalitou, lebo to nie je len obyčajná contemporary, ale nájdete tam aj nádych dystopie, keďže ľudia už vedia dopredu, kedy umrú a majú deň na to, aby si všetko zariadili. Ako by ste prežili svoj posledný deň? Skúsili by ste zrazu všetky veci, o ktorých snívate? Mateo s Rufusom na to majú každý iný názor a každý to berie úplne inak. Cesty osudu ich však aj tak spoja a vznikne nezvyčajné priateľstvo, ktoré je pre oboch neskutočne dôležité. Táto knižka totiž nie je len o tom, aby sa rozlúčili so životom. Tento príbeh je totiž o sile priateľstva, o dobrodružstvách, o tajomstvách, smrti, o skúšaní nových vecí a posúvaní vlastných hraníc a spoznávaní samého seba, o dospievaní a o živote, ktorý niekedy ubehne tak rýchlo, že si to ani nestihneme uvedomiť, o strachu z toho, čo príde a o láske, o ktorej ani sami nevedeli. Mňa autor rozhodne zaujal a bavil. Ukázal dva rozličné pohľady chlapcov na život a na smrť, na to, čo je pre každého z nich dôležité a čo tu chce každý z nich po sebe zanechať. Áno, bolo to trošičku pochmúrne, keďže tam stále visela tá hrozba smrti, ale zároveň to bolo v niektorých situáciách veľmi vtipné a svieže. Adam Silvera píše fantasticky, to sa mu musí nechať, pretože jeho písanie ma chytilo a nepustilo, čítalo sa to veľmi rýchlo a knižku som zhlta asi za deň a pol. Takže určite nepochybujte o Adamovi a jeho schopnostiach, lebo tie sú fantastické a vy si ho zamilujete. 

Bez ohľadu na to, kedy sa to stane, všetci máme svoj koniec. Nikto nežije večne, ale čo po sebe zanecháme, nás udržiava nažive v iných. 

Ale po tejto všetkej chvále musím povedať, že ma aj napriek všetkému neočaril, tak ako som od ospevovaného Adama čakala. Áno, knižka sa mi veľmi páčila, ale myslela som si, že ma to zlomí, že moje srdce bude na tisíc kúskov, že budem revať ako zmyslov zbavená, ale nič z toho sa nestalo a to ma neskutočne veľmi mrzí, lebo práve týmto nesplnil moje očakávania. Ale toto je individuálny faktor a nie je to negatívum knihy, len taká moja poznámočka, že u mňa nesplnil tú latku, ktorú všetkou tou slávou nasadil. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy môžete Rufusov a Mateov posledný deň zažiť TU

nedeľa 13. januára 2019

Hitparáda kníh 2018


Ako tradične prichádzam s hitparádou kníh za daný rok. 2018 bol taký všelijaký, čo sa týka kníh - niektoré mesiace som čítala veľa, iný mesiac som prečítala jednu-dve knihy, lebo nebol čas, ale stále to dopadlo vskutku celkom dobre. Celkovo som prečítala 72 kníh, čo bol 24 963 strán dokopy, najdlhšia kniha bola Kingdom of Ash, najkratšia The Old Man and the Sea, ktorú som čítala do školy. Moje priemerné hodnotenie je 3,9 hviezdičiek a moja prvá kniha roku bola The Last Namsara. Ktoré však boli tie naj? 

Najväčšie sklamanie
The Cruel Prince (Holly Black) 
Okolo tejto knihy bol neskutočný hype začiatkom tohto roka. Každý to miloval, ospevoval, čítal a ja s nimi. Čitatelia sa však rozdelili na dva tábory - buď to milovali alebo to skritizovali. A môžete hádať, kde som sa ocitla ja. S touto knihou je to ťažké, pretože ja som mala obrovské očakávania od tej ospevovanej Holly Black, ktorej knihy všetci zbožňovali. A čo som reálne dostala? Neskutočne hlúpu, ufňukanú, otravnú hlavnú hrdinku, ktorá bola neskutočne egocentrická a naivná, príbeh s obrovským, neskutočným, mega potenciálom, ktorý však autorka nedokázala naplno využiť a spracovať, neuveriteľne ploché postavy, ku ktorým som si nedokázala nájsť žiadnu cestu ani ich nijako pochopiť, lebo väčšina sa chovala ako banda tupých hláv a jediným svetlým bodom tejto knihy bol Cardan a autorkin štýl písania. Mňa to neskutočne mrzí, lebo to vyzeralo brutálne a parádne, kopa akcie a intríg a bojov, ale nič z toho som nedostala, minimálne nie na prvých 220-tich stranách. Takže nie, toto nie. Ale je smutné, že aj napriek tomuto všetkému chcem čítať pokračovanie.

Najnapínavejšia kniha
The Last Namsara (Kristen Ciccarelli) 
Draky sú veľmi častou témou kníh, ale nie všetky pokusy dopadli dobre. Namsara je v dnešnej dobe práve tá výnimka, ktorá sa neskutočne vydarila a stal sa z nej akýsi fenomén. Hlavná hrdinka Asha je veľmi sympatická lovkyňa drakov, ktorá však časom zistí, že žila v akejsi lži, pochopí, že nie všetko je len čierne alebo biele a pomaly začne odhaľovať všetky tajomstvá. Autorka nás počas celej knihy drží v obrovskom napätí, pretože tieto odhalenie a tajomstvá dávkuje postupne, pričom sú tam zakomponované aj akési úryvky legiend z tohto sveta, ktoré to napätie ešte zvyšujú a tajomno okolo toho neustále stúpa.

Najakčnejšia kniha
These Rebel Waves (Sara Raasch) 
Tento rok som ukojila svoju vášeň v pirátov a čítala som všetky možné knihy týkajúce sa práve pirátov. Táto knižka bola must-have pretože Snow Like Ashes bolo skvelé a keď Sara píše o pirátoch tak wow. A poviem vám, že to bolo neskutočne akčné, plné bitiek, tajomstiev, klamstiev a odhalení, tajných identít, otrávených rastlín a nebezpečného mora a pre mňa toto bola jedna divoká, neskutočná jazda.
Daughter of the Pirate King (Tricia Levenseller) 
Milujem badass hlavné hrdinky, ktoré sú nezávislé, prefíkané a brutálne rozumné. Alosa bola práve taká a práve preto ma táto kniha veľmi lákala. Pretože autorka nám predložila jeden príbeh s honbou za pokladom, ktorý bol plný vtipných situácií, obrovského sarkazmu, neskutočných bitiek a veľkých klamstiev a hlavne plný zbraní. Takže áno, akčnejšie knihy som sem už nemohla vybrať, pretože piráti sú vždy považovaná za tých zlých a vždy prinesú nejakú parádnu akčnú jazdu.

Najromantickejšia kniha
The Distance Between Us (Kasie West) 
Od Kasie som tento rok čítala viac kníh, ale táto vo mne zanechala niečo také, že by sa to hodilo do naj kníh. Neviem presne povedať, čo to bolo. Dajte mi celebritu a obyčajného človeka alebo boháča a obyčajného človeka a som namotaná. Veľkým plusom bolo, že to napísala Kasie, ktorá je zaručená kvalita. Takže áno, toto bolo príjemne sladké, milé, pekné, romantické a pekne ma to zahrialo pri srdiečku a práve preto sa to tu nachádza.
Love & Luck (Jenna Evans Welch) 
Love & Gelato bol mojím veľkým favoritom, keď som to čítala a keď sa rozprávalo o tomto, tak som sa veľmi potešila. Toto bolo nielenže neuveriteľne sladké a pekné a romantické, ale zároveň aj brutálne vtipné, pretože hrdinovia sa dostávali do absurdných situácií, z ktorých sa museli akosi vyhovoriť, pretože držali tajomstvá pred rodičmi. Takže nielenže vás to zahreje pri srdiečku, ale veľmi sa nasmejete.

Najzábavnejšia kniha 
Save the Date (Morgan Matson) 
Toto by spočiatku mohlo vyzerať ako ďalšia romantika, ale nedajte sa zmiasť. Malo to v sebe čosi romantické, ale bolo to hlavne o svadbe a počiatočnom chaose. Viete ako vždy pred nejakou veľkou udalosťou ľudia stresujú? Tak to to malo fatálne následky, pretože rodina hlavnej hrdinky bola obrovská, boli tam akési problémy a na poslednú chvíľu sa ako naschvál množstvo vecí pokazilo. A tým na scénu prišla hlavná hrdinka, ktorá to musela všetko zachrániť a tým sa dostavala do trápnych, ale veľmi vtipných situácií okolo celej svadby. Navyše jej bratia mali perfektné hlášky, ktoré to všetko úžasne spestrili a ešte tomu na tej humornosti pridali. Takže áno, do tohto rozhodne choďte, ak si chcete rapídne zlepšiť náladu.

Najlepší námet
Milionkrát June (Emily Henry) 
Tento príbeh bol zároveň aj jedno z najväčších prekvapení tohto roku. Príbeh, ktorý začína a vyzerá ako retelling Rómea a Júlie s miernym nádychom akejsi mágie a končí ako úplne čosi iné, pretože autorka mala po celý čas iný plán ako sa spočiatku zdalo. Bolo to písané magickým realizmom, čiže čosi na štýl Raven Boys, zároveň si to však zachovalo obrovskú originalitu a veľké tajomno a napokon to s Rómeom a Júliou tak veľa spoločného nemalo. Hlavní hrdinovia boli veľmi sympatickí, hlavná hrdinka dosť bystrá a veľmi zvedavá, takže pátranie po rodinnom tajomstve ju ohromne bavilo a tým pádom to veľmi bavilo aj mňa. A ten koniec aj tak trošku zvrtol všetky predstavy toho, ako som si myslela, že by to mohlo skončiť.

Najväčšie prekvapenie
From Lukov with Love (Mariana Zapata) 
Toto ma neskutočne prekvapilo, pretože toto je asi prvá NA kniha, ktorú som kedy čítala a naozaj sa mi páčila. Čakala som tam plno sexu a erotiky, ale toto bolo úplne o niečom inom. O krasokorčuľovaní, plnení snov, ľudskej sile a nádeji, o priateľstve, rodine a láske, o vzostupoch a pádoch. A o hlavnej hrdinke, ktorá má divokú papuľu a nebojí sa ju použiť a nedbá, či vás urazí.
Si ty normálna?!? (Holly Bourne) 
Táto knižka má zase opačný efekt a neskutočne ma prekvapila tým, aká bola emotívna a silná, zároveň obyčajná a vtipná, miestami feministická, ale hlavne o jednej dosť ťažkej chorobe, ktorá hrdinku neskutočne ovplyvňovala v jej každodennom živote a ona sa s tým musela nejako vysporiadať. Bolo to úžasne realisticky napísané, aj čo sa týka živote tínedžerov, pretože z nich nespravila žiadnych svätuškárov, ale ukázala ako to naozaj chodí - párty, tráva, alkohol a zároveň sa zamerala na hlavnú hrdinku a jej vnútorný boj. Niečo takéto som od takejto na pohľad obyčajnej knihy nečakala.

Najemotívnejšia kniha
Verity (Colleen Hoover) 
Úprimne? Z tejto knihy som sa ešte doteraz tak celkom nespamätala, lebo to bol jeden veľký, mätúci počin, ktorý sa mi zavŕtal až do špiku kostí. Bolo to temné, tajomné, brutálne a surové, ale zároveň neskutočne smutné a silné. Toto je asi najlepšia kniha akú Colleen napísala, lebo táto kniha mi v niektorých častiach privodila zimomriavky.
Sadie (Courtney Summers) 
Courtney je špecialistka na silné a smutné a brutálne príbehy a to, čo vytvorila v tejto knihe bolo niečo neskutočné. Toto je o smútiacej rodine, o novinárovi, ktorý sa snaží zistiť a vypátrať, čo sa vlastne stalo, o mladom dievčati, ktoré sa vyrovnáva so smrťou sestry a chce sa nejako dostať zo všetkého tohto chaosu a zároveň pomstiť sestrinu smrť. A je to neskutočné, pretože hlavná hrdinka je brutálne prefíkaná, miestami až hlúpa, ale zároveň inteligentná. Pre mňa bol toto ďalší obrovský a smutný zážitok.

Najoriginálnejšia kniha
Naším nebom bol oceán (Patrick Ness) 
Hlavná hrdinka je veľryba a napísal to Ness, takže myslím, že to nepotrebuje komentár. Ale keďže potrebujem zaplniť tento prázdny priestor, tak vám o tom predsa len niečo poviem. Rozmýšľate, ako sa dokážete stotožniť s veľrybou? Nerobte to. Batšeba je totiž úžasnou rozprávačkou jej vlastného príbehu. A toto nie je príbeh o tom, ako niečo skončí, toto je príbeh práve o tej ceste k tomu koncu, pretože ten koniec nie je absolútne podstatný. Záleží len na tom, kým sa za ten čas Batšeba stala, ako sa zmenila, ako pochopila a aké rozhodnutia spravila. Toto je totižto príbeh o vojne, o ľudskej a zvieracej krutosti, o priateľstve a ľútosti a o nádeji a snoch, aj keď tie sny neboli ideálne,o pochopení a porozumení.

Knihy roka 
Swear on This Life (Renée Carlino) 
Táto teta mala byť už dávno preložená, pretože toto sa musí dostať aj medzi slovenských čitateľov. Napísala neskutočný príbeh silného priateľstva, ktoré prerastie do niečoho väčšieho a potom príde osud a všetko sa zmení. Hlavná hrdinka utekala pred ťažkou minulosťou a spolu so svojím najlepším kamarátom bojovali proti osudu najviac, ako mohli. Táto kniha bol neskutočne realistický, krásny príbeh plný priateľstva, lásky, života, problémov, ťažkých rozhodnutí a boji proti osudu. Chytilo ma to a nepustilo, kým som to nedočítala. Druhá polovica bola o niečo slabšia, najmä preto, že tam autorka zbytočne napchala drámu vo vzťahoch, pričom boli len dve možnosti, ako sa to skončí.
Blind Kiss (Renée Carlino) 
Neskutočne ma bavil príbeh Penny a Gavina, ich problémov, silného priateľstva, lásky, ktorá láskou nebola a zároveň bola. Penny mi liezla miestami na nervy, ale chápala som ju. Chápala som jej rozhodnutia aj jej zmýšľanie, pretože niekedy je priateľstvo dôležitejšie ako láska. Znovu som sa zamilovala do autorkiných rozprávačských schopností a jej jednoduchého a sviežeho štýlu. Bolo to smutné aj krásne, vtipné aj depresívne a malo to všetko, čo má správny príbeh mať. Lebo autorka v každej jej knihe ukazuje, aký môže mať osud zmysel pre humor.

Séria roka
Kroniky Pozůstalých (Mary E. Pearson) 
Tento rok som sa musela rozlúčiť aj s jednou z najlepších sérií, aké som kedy čítala. Toto sú knihy, ktoré som si zamilovala od prvej strany, hlavná hrdinka mi bola vždy veľmi sympatická, Rafe a Kaden mali obaja svoje muchy, ale v konečnom dôsledku boli obaja skvelí, aj keď som stále team Rafe. Ale najlepšia vec na tejto sérií je práve to, ako neskutočne skvelo je prepracovaná a premyslená. Autorka si na tom dala ohromne záležať, vytvorila úplne nový svet, novú mytológiu, kompletne nové dejiny a zvyky. Nevytvorila jedno, ale rovno tri kráľovstvá, ktoré sme všetky mohli precestovať a vidieť, každému dala vlastné zvyky a tradície, špecifické vlastnosti a mňa týmto všetkým neskutočne ohúrila, preto mi trhalo srdce, keď som musela zavrieť poslednú knihu a rozlúčiť sa s milovanými postavami a svetom. Ale práve pre toto má táto séria najväčšie právo byť v tomto rebríčku. Bolo mi cťou spoznať tento fantastický dobrodružný príbeh a zažiť ho na vlastnej koži.


nedeľa 6. januára 2019

Rok sa s rokom zišiel - 2018 z môjho pohľadu

Ako to už tradične býva, ďalší rok je za nami a do roka 2019 môžeme vstúpiť s čistým štítom. Dúfam, že rok 2018 ste si naplno užili, splnili si čo najviac snov, spoznali nových ľudí, prečítali množstvo kníh a snáď budete mať na čo spomínať. Pre mňa bol rok 2018 všelijaký - boli dobré chvíle, boli zlé chvíle, ale s tým musí človek rátať. Musela som sa rozlúčiť s jedným človekom, ktorý bol pre mňa extrémne dôležitý a poznali sme sa od detstva, prežili sme toho spolu neskutočne veľa, ale žiaľ, občas sa aj takýto ľudia stanú toxickými a vy ste nútení to priateľstvo proste ukončiť, pretože sa posledný rok trápite a vkuse rozmýšľate, čo ste urobili zle, pritom to ani nebola vaša vina. Ľutujem, že som to nespravila už takto pred rokom, pretože by som si ušetrila množstvo zbytočného trápenia. Nuž, ale taký je život a ľudia budú neustále prichádzať a odchádzať. Teraz trošku ku knižnému zhrnutiu - prečítala som dokopy 72 kníh, pričom výzvu som mala na 50, do knižnice mi pribudlo takmer 90 nových kníh, pribudli mi dve nové knižnice a prečítala som veľmi veľa kníh, ktoré vo mne niečo zanechali: Swear on This Life, From Lukov with Love, Cracked Up to Be, Stálo to za to, Daughter of the Pirate King, Si ty normálna?!, Blind Kiss, These Rebel Waves, Sadie, Spolu to zvládneme, Naším nebom bol oceán, Verity...a veľmi veľa ďalších. Jediná vec, ktorú ľutujem je, že som už nemala toľko času na blog ako kedysi, nepublikovala som toľko článkov ako kedysi a za druhú polovicu roka to boli zväčša len recenzia. Hovorím to stále, ale pokúsim sa zlepšiť.

Čo sa týka môjho súkromného života, tak rok 2018 nebol taký dobrý ako 2017, pretože sa pokazilo pár vecí, ale aj tie zlé veci nás niekam posunú, takže netreba z toho robiť tragédie. Prvé tri mesiace sa niesli v znamení toho, že nás všetci strašili o maturite z angličtiny, v škole sme vkuse robili maturitné cvičenia a podobne a cez víkendy som bola viacmenej s kamarátmi, takže v čítaní som sa nejak extra nepohla. Keď už to bolo za nami a s tými testami sme si neboli vôbec istí, tak naša skupina z cestovného ruchu organizovala výlet do Bachledovej doliny na Chodník korunami stromov a do Tricklandie, ktorý dopadol fantasticky. Ak zvažujete Bachledku, tak sa na to určite dajte, pretože to bolo niečo neskutočne prekrásne a magické. Keďže bolo po písomnej maturite, tak nás začali profesori hnať k učeniu sa na ústne, dávali nám všetky maturitné témy, začali nás ich skúšať, takže tieto mesiace sa niesli v tom, aby som si čosi zapamätala z hodín a doma mohla čítať a občas si aspoň vypracovať témy. Ani som sa nenazdala a na dvere klopal máj, kedy som oslávila svoje okrúhle 20. narodeniny - čo sme šli s partiou zase tradične na chatu a trošku sme zrelaxovali. 25. mája sme mali v škole rozlúčku so štvrtákmi (v našom prípade piatakmi) a hneď v ten víkend sme mali triednu chatu (na ktorú som prvýkrát v živote išla), ktorá dopadla na moje prekvapenie dosť dobre a potom sme sa už vybrali na akademický týždeň. Pre mňa tento týždeň znamenal, že som tri dni vkuse len triedila papiere z ekonomiky, čo boli maturitné témy, z ktorých som mala o týždeň maturovať. A pritom som ich ani nemala všetky a podobne. Well played, Naty. Potom prišla tá "obávaná" maturita, ktorá nebol taká hrozná, ako sa spočiatku zdala. Prvý júnový týždeň som zmaturovala a potom som si mohla užívať najdlhšie leto môjho života - a čakať, či ma vzali na vysokú.

Ešte v júni sme sa s kamarátmi vybrali na trojdňový trip do Nórska (články o tom nájdete na blogu), čo bol neskutočný zážitok, ku koncu júna mi prišlo rozhodnutie o prijatí z oboch vysokých a v júli som už mohla nastúpiť na brigádu. Júl sa niesol v znamení toho istého vstávania ako naposledy, až na to, že tento rok mi tá hala a klimatizácia nerobila dobre na oči - celý júl som chodila s totálne červenými očami, takže napokon som pracovala len mesiac, občas som čo-to prečítala a cez víkendy sme s kamarátmi chodili na vatry a festivaly. V auguste sme znovu išli na chatu, síce v menšom zložení ako obyčajne, ale to vôbec nevadilo, pretože aj tak sme sa ohromne zabavili. V auguste som taktiež znovu odletela s kamarátkou do Londýna, čo tak úplne nevyšlo, lebo kvôli jej zdravotným problémom sme sa museli vrátiť o 4 dni skôr, takže sme toho stihli o polovicu menej. September som väčšinu času čítala a na konci septembra sme sa s kamošom vybrali do Nitry skúsiť vysokú školu. Poviem vám, že pre mňa bol tento ďalší nový začiatok dosť ťažký, nechcela som tam byť, nebavilo ma to, ale napokon ma kamoš podržal a po čase aj tá škola nebola taká hrozná. V Nitre sme vyskúšali všetko, čo bolo pri našich rozvrhoch možné a teda videli sme hokejový zápas SPU vs. UKF, ktorý UKF vyhrala, takže sme boli hrdí a súci na oslavu. V novembri sme taktiež skúsili Imatrikulačný ples UKF, čo bolo skvelí, o nejakej pol 4 ráno sme odchádzali parádne vytancovaní s boľavými nohami, ale stálo to za to. V decembri som sa znovu musela viac venovať učeniu kvôli zápočtom, ale nemohli sme si nechať ujsť nitriansky punč na vianočných trhoch a napokon sme ho šli ochutnať aj u nás v Prievidzi, čo dopadlo tak, že sme prišli domov nad ránom. Ale v Nitre chutil lepšie. A napokon prišli Vianoce, ktoré boli plné kníh, oddychu a konečne som sa chvíľu nemusela nič učiť. Silvester som strávila u kamaráta na dome a poviem vám, že to bol jeden z najlepších, pretože sme hrali všetky možné hry a uzatvárali túto skupinu znovu až ráno. Takže áno, veľa vecí sa v tomto roku pokazilo, ale do ďalšieho som vstupovala s novou nádejou a nadšením. Uvidíme, čo prinesie.

Vrátim sa naspäť k blogu a knihám. Čo očakávam v 2019? Sama neviem. Nastavila som si výzvu na 60 kníh, určite očakávajte články typu Najočakávanejšie knihy roku 2019 a Hitparádu kníh 2018 a to už pravdepodobne v najbližších dňoch. Taktiež by som chcela tento blog nejako oživiť, takže určite budú nové Odporúčania, mala by som nafotiť aj Kúzelnú knihovníčku a pokúsim sa napísať články, ktoré mám zaznačené na papieri už dobré dva roky, ale stále som ich nenapísala. Teraz začiatkom roka očakávajte tiež recenzie na knihy Na konci naozaj obaja umrú, Polnočný klenot a Zámok v oblakoch. Mám prichystaný aj článok o knižných boxoch, akési plusy a mínusy tých, ktoré som skúsila a či sa vám oplatí do toho investovať peniažky. Úprimne vám neviem povedať, či to stihne za túto prvú polovicu januára, lebo mojou hlavnou prioritou sú teraz skúšky, ale ak ich spravím na prvýkrát, tak toto všetko môžete po 17. januári očakávať. Dúfam, že letný semester nebude taký divoký ako bol ten zimný a stihnem viac vecí. A napokon vám môžem len zaželať všetko dobré do nového roka, robte čo vás baví, skúšajte nové veci, hľadajte krásu v maličkostiach a hlavne buďte šťastní.

pondelok 31. decembra 2018

O živote, vysokej škole a čítaní

Obrázok, ktorý veľmi sedí na Vianoce, čo poviete? Chcem to vziať všetko pekne od začiatku a začalo to na jeseň, takže preto. A čo vám chcem vlastne povedať? Možno ste si všimli (alebo aj nie), že od septembra tu nepribudlo nič okrem recenzií. Hneď vám všetko vysvetlím. Takto pre rokom som vám tu písala, ako sa blížila maturita a ako som sa na ňu vôbec neučila. A za ten rok sa toho toľko veľa zmenilo. V septembri som totiž začala chodiť na vysokú školu. A ja, ako pravý nezodpovedný študent som tam išla s tým, že to bude len taká pohoda, klídek, tabáček a že sa budem učiť len na skúšky, ako mi to moje okolie hovorilo. Prvý obrovský omyl bol veriť im. Neviem, či na ich škole to tak je, ale tu to rozhodne tak nebolo a moje ružové okuliare padli okamžite. Prišla som tam a zistila som, že vlastne na prekladateľstve budem študovať samú slovenčinu a minimum angličtiny. A ja som tam šla najmä kvôli tej angličtine. A tak sa zrútili všetky moje sny o sladkom študentskom živote, pretože som zrazu nemala žiaden voľný čas - nebol čas poriadne čítať, nebol čas ani objavovať Nitru, pretože som sa musela vkuse len učiť, učiť a učiť. Mala som sen, že aspoň prídem na víkend domov a budem mať voľno. Mala som sen. Pretože aj doma, cez víkendy som sa musela učiť. Jediné, čo som za víkend stihla bolo, že som mohla tráviť aspoň večery s kamarátmi. Takže po 10 rokoch toho, ako som sa neučila a prechádzala na pamäť, som zrazu mala pred sebou tonu kníh a materiálov a neskutočne málo času. Asi tak mesiac som rozmýšľala, čo urobím, lebo tá škola ma nebavila, nedostávala som, čo som chcela a očakávala a reálne som zvažovala, že skončím, lebo načo stratiť 3 až 5 rokov štúdiom niečoho, čo ma proste nenapĺňa?

A chcete vedieť, čo ma tam udržalo? V prvom rade to bola istota, že prekladanie bude práca, ktorá ma bude baviť. A ja som zástancom toho, aby ľudia robili, čo ich baví, pretože inak to nemá zmysel. Druhá vec bolo to, že som si potom už našla nejaký systém v tom učení, vedela som mať aj trochu voľného času medzitým a takisto to boli tí ľudia, ktorých som tam spoznala. A takisto kamarát z vedľajšej dediny, ktorý tam tiež začal študovať, takže sme šli do nového spolu a veľmi ma podporoval počas toho, ako som pochybovala, kam sa uberať. Nitra je veľmi pekné mesto a som rada, že som si vybrala školu práve tam. Navyše, obe univerzity sú veľmi aktívne a usporadúvajú zaujímavé udalosti - napr. hokej alebo študentský ples - z ktorých som si odniesla skvelé zážitky. Pravdupovediac, stále neviem, či je toto smer, ktorým sa chcem uberať a či mi to stojí za to, ale teraz som tomu oveľa viac naklonená, keďže letný semester vyzerá omnoho zaujímavejšie a už sa tam objaví aj nejaký preklad, tak som zvedavá. A hlavne teda musím prejsť skúškami, takže tie rozhodnú, čo ďalej. Čo sa týka môjho čítania, tak to nebolo také, ako to bývalo kedysi, pretože častokrát som na to nemala čas, ale pritom mi to veľmi chýbalo. Nemôžem povedať, že som neprečítala nič, lebo čo-to tam bolo, aj keď to boli najmä recenzáky alebo e-knihy po ceste domov vo vlaku - aj to len keď som cestovala sama. Moja hlava bola neskutočne vyťažená a ja som nevedela, čo skôr. Ale za zmienku určite stojí Sadie od Courtney Summers alebo Verity od Colleen Hoover. O oboch vám poviem viac v odporúčaniach, ktoré chystám, žiaľ, neviem kedy, pretože sa musím už čoskoro začať znovu učiť. Ale keďže boli sviatky, tak som si povedala, že si zaslúžim aj nejaký ten oddych, konečne som si po veeeľmi dlhom čase upratala knižnicu a hlavne, konečne si môžem užívať čítanie tak, ako sa patrí bez toho, aby som mala nejaké iné povinnosti do školy a musela v najlepšom prestať. Teraz už len dúfam, že ste prežili Vianoce so svojimi blízkymi, užili si sviatočnú atmosféru, aj keď bez snehu a teraz je pravý čas sa pripraviť na Silvestra - takže vopred Šťastný Nový rok. Taktiež neviem, aká aktívna budem v januári, ale chcem to tu znovu postaviť na nohy a spestrovať aj inými článkami, lebo mám pár nápadov, žiaľ nie sú zrealizované.

streda 26. decembra 2018

Spolu to zvládneme


Autor: Miroslava Varáčková
Počet strán: 288
Rok vydania:  2018
Vydavateľstvo: CooBoo

Hudba, kapela, kamoši a husle. Timea vie, čo je pre ňu najdôležitejšie, vie, kam to chce v živote dotiahnuť. To by však nesmela mať despotických rodičov, ktorí – keby mohli – by jej najradšej na krk primontovali GPSko a na hlavu GoPro kameru, aby stále vedeli, kde je, s kým a čo robí. Príkazy a zákazy na Timeu nezaberajú. Úteky a polopravdy sú jej každodennou realitou. Keď sa jej podarí dostať na školský výlet do Berlína a tam na divokú párty, Timea konečne spadne z obláčika, na ktorom si vystavala svoj malý husľový zámok. Pochopí, že hoci má prísnych rodičov, chcú ju chrániť oveľa viac, ako jej mladšiu sestru. Svet skrýva mnohé nebezpečenstvá a mladé dievčatá predstavujú priľahkú korisť.

Mirka Varáčková nie je v slovenskej literatúre žiadne neznáme meno a rozhodne zaručuje kvalitu. Po jej poslednej knihe (Stále to za to) som bola z konca dosť mimo a veľmi prekvapená. A presne preto som bola neskutočne zvedavá, čo si prichystá ďalšie, keď už hento bolo tak fantastické. A znovu som jej knihu neoľutovala. 

Timea bola už od začiatku sympatickou hrdinkou. Autorka ju totiž nespravila slušným dievčatkom, ktoré má dobré známky, vyhýba sa všetkému zlu a veci ako alkohol a podobne sú pre ňu tabu. Práve naopak - Mirka z nej spravila rebelku, ktorá porušuje pravidlá, rada sa zabáva, užíva si život, miluje hudbu, miluje aj svoj život, aj keď je za zavretými dverami taký otrasný. Páčilo sa mi, aká bola ľudská - mala potrebu hádať sa, stáť si za svojím, ale zároveň si priznala chybu, mala pochybnosti a výčitky, ľutovala niektoré svoje rozhodnutia. To čo spravila v Berlíne bola však totálna hlúposť a neskutočne ma sklamala, pretože hento normálne zmýšľajúci človek nikdy neurobí, nech už je vedený čímkoľvek. Ale bolo super, že si to všetko uvedomila, priznala a reálne rozmýšľala nad svojimi chybami. Adam bol tiež neskutočný sympaťák, páčilo sa mi, ako bol ochotný obetovať všetko, bol vtipný, milý a veľmi si vážil priateľstvo. Čo mi, naopak, neskutočne liezlo na nervy boli práve Timeini rodičia. Chápem, že rodičia musia stanoviť hranice, v pubertálnom veku sa to deťom nepáči, rebelujú proti tomu, sú drzí, schytajú za ucho....týmto sme si prešli hádam všetci s trošku prísnejšími rodičmi, ale Timeini boli už doslova psycho. Oni boli krásnym príkladom overprotective parents - proste príliš ochranárskych rodičov. Veď ona pri nich pomaly ani nemohla dýchať. Áno, musia byť nejaké pravidlá, ale dieťa musí aj samo padnúť na nos, poučiť sa na vlastných chybách, niečo zažiť. Proste oni boli až príliš a keby som v Timeinej koži, tak by som asi zdrhla z domu. 

Tento raz však neprotestujem. Vítam, že sa budem môcť uzavrieť pred životom a pred ľuďmi, lebo práve tí dokážu najviac ublížiť. Tak, ako dokážu tvoriť hudbu spôsobom, ktorý sa vrýva hlboko do duše, tak ju dokážu aj kradnúť. 

Čo ja osobne na tejto knihe veľmi oceňujem je práve priateľstvo medzi Adamom a Timeou. Vždy som bola veľkým fanúšikom chlapec-dievča kamarátstiev a bolo úžasné sledovať, ako týmto dvom na sebe záležalo, ako by jeden pre druhého zniesli modré z neba, obetovali naozaj všetko, len aby ten druhý bol šťastný, navzájom za seba bojovali, stáli pri sebe, vždy sa podržali. Niekedy je priateľstvo omnoho viac ako láska a práve Mirka to tu fantasticky ukázala. Veľkým plusom bola hudba, ktorá bola použitá ako fantastický útek z reality, ako zmysel života, ako niečo, podľa čoho človek žije, miluje a dýcha. Celkovo bola kniha neskutočne realisticky napísaná, Mirka tam vložila problémy tínedžerov, ktoré sa točili aj okolo školy a ťažkých predmetov ako matika, okolo koncertov a výletov, proste všetko, čo ste zažili aj vy vo svojich tínedžerských rokoch. V príbehu sa neustále niečo dialo, Timea musela stále niečo riešiť alebo plánovať a snažila sa toho čo najviac zažiť. A potom to všetko začalo ísť dole vodou. V Berlíne sa čosi zlomilo a Timea už zrazu nebola tým veselým dievčaťom, ale plná pochybností s nedostatkom sebavedomia a odvahy. Zrazu sa to proste stalo akousi výpoveďou o krutosti tohto sveta, o tom, ako nám jednoducho osud dokáže premiešať karty a táto časť bola pre mňa veľmi silným zážitkom, pretože to bolo surové a brutálne. Tento príbeh dokázal veľmi rýchlo zmeniť spád a už to zrazu nebol jednoduchý contemporary príbeh o mladom dievčati, ale začala sa preberať aj vážnejšia téma. A vy ste vôbec nevedeli, čo vás čaká na konci, pretože stále tam bolo príliš veľa strán na to, aby to zrazu skončilo. Tak ste čítali a čítali a potom prišlo ďalšie prekvapenie, ktoré znovu o kúsok zmenilo smerovanie príbehu. Presne týmto sa Mirkine knihy odlišujú od všetkých ostatných - z jednoduchého oddychového príbehu sa o pár strán dokáže stať niečo úplne iné a vy si nemôžete byť ničím istí. 

Nie vždy sa musí zmeniť svet. Stačí, ak sa zmeníte vy. Realita môže zosivieť, ale aj zružovieť. Obľúbené pesničky vás môžu tešiť, no aj rozčuľovať. Miesta, ktoré vám boli blízke, sa stanú cudzími a ľudia, ktorých spoločnosť bola pre vás alfou a omegou,  sú odrazu príťažou. Ak sa zmení vnímanie, zmení sa všetko. Láska aj nenávisť. Túžba aj odpor. Prítomnosť i budúcnosť. Spomienky. Nič neostane rovnaké, ak nie ste rovnakí vy. 

Takže o čom je vlastne táto kniha? O všetkom. O priateľstve a láske, o rodine a problémoch, o škole a ťažkej matematike, o zážitkoch, nádeji a snoch, o hudbe, o svete, ktorý je niekedy až príliš krutý, o poučení sa na vlastných chybách a o jednom dosť dôležitom posolstve, ktoré Mirka chcela povedať mladým dievčatám, ktoré jej knihy čítajú. Ja môžem len čumieť ako Mirka zas a znova dokázala zarýpať do takej ťažkej a smutnej témy a ako geniálne ju spracovala. Táto kniha je jedna z tých, ktoré vo vás zanechajú niečo veľké a budete o tom ešte dlho rozmýšľať.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy si môžete Timeinu hudbu vypočuť TU