Eliza a more príšer

Autor: Francesca Zappia

Originálny názov: Eliza and Her Monsters 

Počet strán: 384

Rok vydania: 2019

Vydavateľstvo: CooBoo

Eliza Mirková je v maturitnom ročníku na strednej. Obyčajné dievča, o ktoré štyri roky nikto nezakopol. LadyConstellation je autorka megapopulárneho webkomiksu, ktorý si získal srdcia miliónov čitateľov po celom svete. Nikto netuší, že offline Eliza a online LadyConstellation je jedna a tá istá osoba.
Všetko sa zmení príchodom Wallaca. Je fanúšik Elizinho webkomiksu a dokonca autor najlepšej fanfiction. Keď sa im skrížia cesty, Eliza váha, či opustiť svoju bezpečnú ulitu a vystrčiť nos do offline sveta. Môže sa niekomu páčiť aj také obyčajné a nezáživné dievča ako Eliza Mirková?
Lenže keď verejnosť odhalí Elizinu pravú identitu, všetko, čo si tak urputne budovala –. webkomiks, vzťah s Wallacom a dokonca aj psychickú pohodu – sa razom rozpadá.

Keď bola Eliza vypustená medzi čitateľov, ľudia ju začali prirovnávať k Fangirl od Rainbow Rowell. Niektorí dokonca tvrdili, že ju prekonala. Eliza s jej príšerami sa stala fenoménom v priebehu niekoľkých dní od vydania. Každý ju chcel čítať, každý ju chcel vlastniť. Lenže je naozaj taká, ako sa o nej hovorí? 

Ako to už v týchto príbehoch býva, Eliza je introvertka s veľkým tajomstvom - kreslí komiks, ktorý pozná celý svet. Keď sa v dnešnej dobe povie introvert, predstavíte si človeka, ktorý nemá rád spoločnosť. Čo je podľa môjho názoru omylné, pretože práve v tejto knižke autorka ukázala, aké je to byť introvertom. Eliza bola tichučká, utiahnutá, ponorená vo vlastnom svete, nerada rozprávala pred ľuďmi, nerada sa s nimi stýkala a vlastne najradšej by bola zatvorená v izbe a kreslila a kreslila a kreslila. Na jednej strane to bolo fantastické zobrazenie hlavnej hrdinky, na druhej strane mi však neuveriteľne vadilo, ako sa uzatvárala do seba, dokonca aj pred vlastnou rodinou, nezaujímala sa o nich a vlastne ich ani poriadne nepoznala. Potom sa tu stretávame so sympatickým Wallacom, ktorý si taktiež stráži vlastné tajomstvo a s Elizinou rodinou. Jej bratia boli skvelí, od prvej strany si ich zamilujete. Jej rodičia však boli krásnym príkladom rodičov, ktorí sa zasekli v minulosti a nedokážu pochopiť decká dnešnej doby, jednoducho z nich spravia závislých od technológií a nič viac ich nezaujíma, aj keď si tam to dieťa rozvíja talent. 

Chystám sa povedať nie, ale zastavím sa. Musím to skúsiť. Musím to skúsiť, pretože to už zase robím - zatváram sa pred všetkým, lebo som frustrovaná a unavená a pretože skutočný svet je zložitý a oveľa radšej by som žila vo vlastnom výplode. Ale nemôžem. Som tu a musím to skúsiť.

Ešte stále celkom neviem, čo si o tomto príbehu myslím. Bolo to napísané veľmi pútavo, autorka vedela zaujať a čítalo sa to neuveriteľne rýchlo. Autorka nám ponúkla náhľad od Elizinho života, do všetkých jej problémov a ako sa s nimi musela vyrovnať. Eliza ako hrdinka je skvelou ukážkou toho, ako občas človek musí prekonať svoje vlastné hranice na úkor toho, aby niekomu pomohol alebo bojoval za to, čo je správne. Alebo taktiež toho, ako prekonať svoj strach, minimálne sa o to snažiť, pretože vždy môžete byť lepším človekom a niekoho priateľom. Táto knižka ponúkla obrovské množstvo pohľadov na rozličné situácie, a hlavne to, ako sa s nimi dá vyrovnať, ako sa vyrovnať aj s nátlakom okolia a ako sa napokon naučiť mať rád samého seba a dať prednosť sebe pred ostatnými, pretože niekedy je to potrebné, ako o sebe prestať pochybovať, pretože tie pochybnosti vás dokážu stiahnuť dole a práve kvôli nim častokrát človek nespraví to, čo by sám chcel a čo ho robí šťastným. Eliza sa taktiež musela v niektorých momentoch vyrovnať s nepochopením okolia, s tým, ako ju ľudia nútili do toho, čo nechcela a preto môže človek začať nenávidieť to, čo predtým miloval. Autorka ukázala, akí sú priatelia dôležití, aká je podpora (aj keď je maličká) dôležitá pre to, aby sa človek nebál a aby dokázal to, o čom pochyboval. Takisto ponúkla náhľad ako sa človek dokáže zmeniť keď chce a keď sa snaží a hlavne keď si uvedomí, že niečo spravil zle voči iným a že mnohokrát je to nebadateľné, pretože sa sústredí na niečo iné. Eliza a more príšer je v mnohých smeroch veľmi výnimočná kniha, pretože autorka dáva možnosti vidieť svet očami niekoho, pre koho život nie je ľahký ako pre iných. Rozhodla sa rýpať do viacerých tém, ktorým sa spoločnosť vyhýba a ktoré sú častokrát tabuizované, pretože by si z nich ľudia mohli zobrať "zlý" príklad, aj keď by sa o nich malo hovoriť, lebo ľudia si z nich vezmú hlavne ponaučenie a to, že nie vždy je všetko také čierne, ako to niektorí vidíme a vždy tú budú ľudia, ktorí za vami budú stáť. A taktiež tu, samozrejme, vidíme nástrahy a vplyv internetu, kde je kyberšikana úplne bežnou vecou a ako môže vplývať na ľudskú psychiku. Ako som už povedala, veľmi veľa tém, o ktorých sa oplatí čítať. 

Veci, na ktorých vám najviac záleží, sú tie, po ktorých ostáva najväčšie prázdno. 

Neviem, či táto knižka sadne každému, pretože Eliza nie je dokonalou hrdinkou a niekedy budete mať chuť jej otrieskať hlavu o stenu, lenže tu nejde o to, aká je ona, ale o to, čo sa autorka snaží touto knižkou povedať. Navyše, Eliza sa na svoj vek správa veľmi adekvátne, pretože puberta sa nehrala s nikým z nás. Táto knižka je však plná iných a hodnotnejších vecí, na ktoré sa budete sústrediť, pretože autorka zaťala do živého a vy sa spolu s Elizou budete vyrovnávať so všetkými problémami, ktoré sa zdajú byť malicherné, ale pre niekoho sú kľúčové. Pre mňa bola Eliza a more príšer úžasným zážitkom, ale aj knižkou na zamyslenie, ktorá ponúkala humor, ale aj vážne témy, a hlavne dokázala čitateľa ohúriť a prekvapiť z mnohých strán. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. 
Vy môžete Elizine príšery spoznať TU. 

Roadtrip po Slovinsku

Plánovanie výletu na toto leto bolo pre našu partiu dosť náročné. Chceli sme sa totiž pozrieť na hrozne veľa miest - Rím, roadtrip po Taliansku, Miláno a okolie, Štokholm, Anglicko, Balaton, Sbrsko - bola to dlhá debata a dosť dlho trvalo, kým sme sa zhodli. Nakoniec padol výber na Slovinsko, ale vo forme roadtripu, aby sme mohli viac vidieť. A tak sme sa v štvrtok ráno vo veľmi nekresťanskú hodinu (3:00) nabalili do áut a hor sa za dobrodružstvom. Cesta trvala nejakých 8 hodín bez prestávok (my sme však prestávky mali), takže okolo obeda sme dorazili k našej prvej atrakcii, ktorou bolo vojenské múzeum vo Wurzen Pass na rakúsko-slovinských hraniciach. História nepatrí práve medzi moje koníčky, ale toto bolo veľmi zaujímavé a hrozne zábavné.  Ujo nám najprv porozprával nejaké informácie o vojne a aké to bolo na tomto mieste, behali sme po zákopoch (takmer celý areál sa dal pochodiť pod zemou), čo bola ohromná sranda, lebo to bolo také podzemné bludisko, že ste ani nevedeli, kam vás to napokon dovedie a či zvládnete nájsť cestu späť. Videli sme "veľmi" pohodlné postele, na ktorých vojaci spávali, videli sme tanky, dokonca bola možnosť sa aj povoziť v tanku, ale to za príplatok, a odviezli by vás tiež po celom areáli. Po prehliadke ste si mohli kúpiť guláš alebo inú polievku (neviem aká to bola), ak ste boli hladní a oddýchnuť a posedieť si tam. Nebolo to nejaké veľké, takže sme sa tam zdržali možno tak hodinu a pokračovali ďalej. Kúsoček od toho bola taká "vyhliadka" Kranjska Gora, kde bol výhľad na Alpy a všetky kopce okolo. Na tabuli tam boli všetky rozpísané aj s ich nadmorskou výškou a hneď pod vyhliadkou bola dedinka, ktorú tieto hory priamo držali v objatí. Vtedy som si pomyslela, že áno, tu by som určite neodmietla bývanie. Akonáhle sme prešli hranice, okamžite sme vedeli, že už nie sme doma. Ľudia, tie hory čo tam všetko obklopovali a tá príroda a lúky, malé farmy to bolo niečo úžasné a fantastické. Ten výhľad stál za to už keď sme cestovali autom po diaľnici medzi v Rakúsku, ale Slovinsko bolo ešte o to krajšie.

Našou následujúcou zastávkou bola roklina Vintgar Gorge, kde sme nad riekou behali po mostíkoch popri skalách. A to ešte len bola nádhera. Bola to taká ľahká, ale dlhšia prechádzka a totálne to za to stálo. Tá voda bola tak krásna, čistá a na niektorých miestach neskutočne tyrkysová. Navyše celá tá roklina vo vás vyvolávala pocit, že ste niekde v období Jurského parku a čoskoro odniekiaľ vybehne dinosaurus. Tie skaly boli neuveriteľne vysoké, stromy na nich rástli presne ako v filmoch, keď sa ľudia ocitnú v takých roklinách a pre mňa to malo brutálnu atmosféru práve toho Jurského parku a podobných filmov. Na začiatku aj na konci ste si mohli v stánkoch kúpiť jedlo a občerstviť sa. A vlastne tie mostíky nás napokon doviedli k veľkému vodopádu, ktorý sme si horko-ťažko odfotili, pretože nejaký chlapec, ktorý si myslel, že je neviem aký model a určite insta influencer, tam musel mať miliardu fotiek jeho nahého tela. Beriem, že chce fotku na pamiatku, ale čo je veľa, to je veľa. Samozrejme, naspäť sme sa vracali tou istou cestou ako sme prišli a kým sme prišli k autu, tak mohlo byť tak 18:00 večer, čiže sme sa išli ubytovať. Bývali sme v obci Jesenice v rodinnom dome a túto obec taktiež obklopovali hory, takže sme mali parádny výhľad. Napokon sme sa večer šli najesť do podniku, ktorý nám odporučila pani, u ktorej sme bývali. Skúsili sme čevapi, čo je jedlo, ktoré je v tej oblasti (Čierna hora, Slovinsko atď) zrejme niečo ako národné jedlo, pretože ho mali všade. Bolo to vlastne mäso ako z nášho čevapčiči, len bolo zabalené do takej žemle. Nebolo to zlé, ale prijala by som k tomu nejaký kečup alebo horčicu.

Na druhý deň sme po zdravom spánku vyrazili ďalej. Našou prvou zástavkou bolo Jazero Bled, ktoré podľa Instagramu vyzeralo krásne. Neverila som, že tá voda bude naozaj taká tyrkysová, lebo Instagram je plný príliš upravených fotiek, ale ona fakt bola. A bol to neuveriteľný a neskutočný a krásny pohľad. Ešte teraz keď si na to spomeniem, tak som v úžase. Rozhodli sme sa teda pre turistiku, aj keď bolo hnusné teplo a radšej by sme sa hneď šli kúpať. Cestou sme sa zastavili na lukostreľbe a dali si také malé súťaže medzi sebou. Na turistiku sme si vybrali Malú Osojnicu, odkiaľ bol výhľad na celé jazero (fotka je odtiaľ) a trvalo nám to tak 40 minút, možno menej. Pre mňa bolo úžasné vidieť ako krásne tam je, ako to jazero obklopujú hory z každej strany a aká neskutočné príroda je všade naokolo. Toto je jedna z tých vecí, ktorú naozaj chcete vidieť. Po ceste naspäť sme išli inou trasou a dolu sme šli po mega strmých schodoch a to som si ani nebola istá, či to vôbec zleziem. Dolu sme zbehli do áut pre plavky a v tom teple sme si dopriali to osvieženie v jazere. S kamarátkou sme chceli ísť loďkou na ten ostrov, ale chalani nesúhlasili, že vraj oni to preplávajú. A verte či nie, naozaj to preplávali. A ešte k tomu, celý deň svietilo slnko, bolo teplo, ale práve tých 45 min. čo sme sa kúpali, tak sa zamračilo a začalo pršať. Fakt len na chvíľu. Taktiež sme navštívili Bledský hrad, z ktorého bol výhľad na jazero zase z druhej strany, ale čakali sme, že tam bude aspoň nejaký sprievodca, ktorý nám niečo o hrade porozpráva. Bol to však úplne voľný program a nikoho tam netrápilo, či vás zaujíma niečo z histórie hradu alebo nie. Po hrade sme už znovu museli vyraziť na cestu do Koperu, aby sme sa stihli ubytovať. Zastavili sme sa ešte na večeru a potom už na ubytko. Tentokrát sme bývali v hosteli, ktorý vyzeral úplne krásne ako hotel a dlho do noci sme hrali spoločenské hry a karty.

Koper bol naším cieľom hlavne kvôli moru, keďže sme nechceli celý čas len behať, ale trošku si aj oddýchnuť. Celé doobedie až do nejakej pol 2 sme strávili pri mori. Koper bol fakt pekný, len škoda, že mal kamenistú pláž a na niektorých miestach to tam vyzeralo nie ako pri mori, ale na kúpalisku. My sme si ale vybrali také menej zaľudnené miesto. More bolo na kraji plné rias, ale ďalej bolo pekné a čisté. Po tomto oddychu sme sa vybrali do Jaskyne Postojna, čo bola obrovská jaskyňa, ktorú by sme peši asi nikdy nepobehali Odviezli nás takým vláčikom hlbšie do nej a tam sme nejakú trištvrte hodinu behali všetky tie stanoviská. Sprievodkyňu sme vôbec nepočuli, keďže tam neustále nejaké malé deti hučali a kričali, takže vám nič poriadne neviem povedať o jej histórii. Ale bývajú tam svadby, je tam miestnosť, ktorá robí brutálnu ozvenu, sú tam živočíchy, ktoré žijú špeciálne len v tej oblasti a vo vnútri je obchod so suvenírmi. Naspäť nám znovu vyviezli vláčikom a bola to neskutočná úľava vyjsť zo zimy do horúčavy, keďže sme s kamarátkou išli v kraťasoch, lebo veď načo sa prezliekať. Ešte sme si išli pozrieť vivárium, kde sme mohli vidieť malé živočíchy, ktoré žijú v jaskyni alebo v blízkom okolí a sú špecifické len pre určité oblasti. To nás s kamarátkou moc nebavilo a boli sme hladné, tak sme radšej išli na obrovskú palacinku s bielou čokoládou, ktorú robili v tom areáli. Chutila úžasne a určite ju skúste, ak tam raz pôjdete. Odtiaľ sme sa už vybrali po diaľnici do Ľubľany. Cestou sme zišli z diaľnice a v nejakej dedinke sme našli niečo ako naše koliby a tam sme sa dosýta najedli. V Ľubľane sme sa ubytovali a znovu trávili večer hrami.

Posledný deň v Ľubľane sme nemali žiadny konkrétny plán, povedali sme si, že pobeháme mesto a uvidíme. Vybrali sme si prechádzku po parku a cezeň sme sa presunuli do centra mesta, kde sme konečne nakúpili aj nejaké suveníry. Napokon sme sa vybrali na hrad, ktorý bol omnoho zábavnejší a zaujímavejší ako ten Bledský. Rozhodli sme sa vyskúšať adventure game a museli sme hľadať všelijaké vodítka, mali sme hodinu na to, aby sme zabránili drakovi zničiť hrad a udržať ho v spánku. Bolo to zábavné, ale dosť jednoduché, teda až na úlohu s kaplnkou, kde sme to vodítko vôbec nemohli nájsť. Každopádne, predbehli sme našu druhú skupinu, takže to sa dá považovať za úspech, a stihli sme to v časovom limite. Po tejto zábavke sme sa rozhodli vrátiť na vyhliadkovú vežu a porobiť nejaké fotky. Hrad nám zabral dosť času z dňa, takže dolu sme ešte dokúpili posledné suveníry, dali si obed, nakúpili nejaké zásoby na cestu a vybrali sa k autám, ale inou cestou, ako sme prišli, aby sme videli čo najviac. Ľubľana je naozaj krásne mesto a je škoda, že sme toho nestihli pobehať viac. Ponúka dosť atrakcií - môžete sa previesť na loďke, ísť na hrad, vidieť mosty, ktorých má mnoho, pozrieť budovu parlamentu (pre nás to bol veľmi vtipný pohľad, keďže sochy sú vždy spúšťačmi obrovskej kreativity) alebo sa len prejsť na tej promenáde popri rieke, popozerať obchody, zbehnúť na kávu. Rada by som sa do Slovinska ešte vrátila, pretože prekvapivo ponúka naozaj veľa možností. Po ceste nás na diaľnici zastihla obrovská búrka, takže istú dobu bola viditeľnosť veľmi biedna, ale okolo 11 večer sme v zdraví prišli domov.

Poviem vám pravdu, že som sa troch obávala toho, čo budeme v tom Slovinsku robiť, keďže som o ňom nikdy nepočula tak veľmi, ako o iných krajinách. To bola asi dosť veľká chyba, pretože táto krajina je nielenže neuveriteľne prekrásna a magická a ponúka nespočetne veľa prírodných úkazov, ale ponúka aj turistické možnosti na tak veľa miest, že by ste to nepobehali ani za celý život. Navyše je Slovinsko dosť priateľské čo sa týka rozpočtu, ľudia vám rozumejú aj slovenským jazykom (odskúšali sme), nemáte starosti s premenou peňazí a nie je to ďaleko, takže ak sa bojíte lietať, auto nie je vôbec problém. Ja som rada, že som mala možnosť vidieť aj túto krajinu, aj keď som nikdy nečakala, že ma tak veľmi očarí a som rada, že som to znovu mohla stráviť s partiou, s ktorou som toho už toľko pochodila a zažila. Ak si chcete ísť ľahnúť k moru, tak Slovinsko asi moc neodporúčam, na to sú aj lepšie destinácie, ale ak chcete niečo vidieť, niečo pobehať a objaviť a neminúť obrovské množstvo peňazí, tak určite choďte do Slovinska. My sme na to mali, žiaľ, len štyri dni, ale s tým, čo krajina ponúka, si viete vytvoriť program aj na dva týždne, pretože tam je stále čo pozerať. Stačí trochu googliť a pátrať. Ubytovanie nás tiež nevyšlo veľa a všetky boli fakt na úrovni - to prvé síce na menšej, ako tie ďalšie dve - ale nemám čo vytknúť, pretože aj tí ľudia neskutočne milí, pomohli, poradili, odporučili. Uvidíme, pre akú destináciu sa rozhodneme o rok, ale určite vám o nej napíšem.

Prebuď monštrum

Autor: Patrick Ness

Originálny názov: Monsters of Men
Séria: Nespútaný chaos
Diel: tretí
Počet strán: 520
Rok vydania: 2019
Vydavateľstvo: Slovart

Todd a Viola sa ocitli uprostred vojny. Voľbu medzi tým, či sa prikloniť na stranu tyrana alebo teroristov, zatienila bezprostredná hrozba v podobe armády domorodých tlkotov valiacich sa na Nové Prentissovo, aby pomstili smrť svojich druhov. Nespútaný chaos navyše násobí vesmírna loď s osadníkmi, ktorí práve pristáli na Novom svete, aby tu hľadali nový, lepší začiatok pre svojich ľudí. Todd s Violou tak opäť musia bojovať o holý život a zároveň sami so sebou, s najťažšou otázkou: Koho by ste zachránili, ak by ste si museli vybrať medzi milovanou osobou a zvyškom planéty? Zaslúži si svet, v ktorom sa v ľuďoch prebúdzajú monštrá, vykúpenie, alebo ho čaká záhuba? Zrýchlený čas nepokojov núti hlavných hrdinov čo najskôr dospieť a čeliť osudovým rozhodnutiam v šokujúcom finále výnimočnej dystopickej trilógie Nespútaný chaos z pera uznávaného autora Patricka Nessa.

Záver dlhoočakávanej série Patricka Nessa nám zaklopal na dvere a nesie so sebou rozuzlenie celého príbehu o tlkotoch a šume a obrovskej vojne, ktorá môže zachrániť alebo zničiť celý svet. Ako sa naši hrdinovia popasujú s týmto údelom?

Todd a Viola, Viola a Todd. Obe tieto postavy sú pre mňa asi najzaujímavejšie zo všetkých kníh. Nie preto, že by mali nejaké zvláštne vlastnosti, boli divní a podobne. Je to preto, že ako postavy prešli obrovským, ale mega obrovským vývojom. Keď si porovná, akí boli na začiatku a akí sú teraz, tak tam vidím priam gigantické rozdiely a zmeny a to je neskutočne obdivuhodné. Páčilo sa mi, ako sa zmenili, ale zároveň si zachovali niektoré vlastnosti, páčilo sa mi, že mnohokrát museli robiť veci, ktoré im boli proti srsti, ale aj tak ich spravili, pretože vedeli, že to nie je len ich rozhodnutie, ale ako sa hovorí "pre väčšie dobro". Ako mnohokrát bojovali sami so sebou a svojím vnútrom. A hlavne, čo všetko sa naučili počas toho obdobia vojny, ako sa naučili úplne inak rozmýšľať, inak vnímať veci a chápať, že nie všetko je len čierne alebo biele, ale že každá minca ma dve strany. Patrick Ness sa s týmito postavami tak neskutočne vyhral, vdýchol im úžasný život, vsadil ich do sveta plného zla, kde sa často krát museli rozhodnúť, nie pre to, čo je dobré, ale pre to, čo bolo menšie zlo. Oceňujem ako ich postavil na dve odlišné strany a ako každému z nich ponúkol "rodičovský" vzor v živote a len Viola a Todd sa mohli rozhodnúť, či to pre nich bolo správne a budú počúvať, alebo skúsia nájsť inú cestu a vzoprú sa hoci aj celému svetu. Toto sú určite najlepšie spracované postavy, s akými som sa za všetky tie roky stretla.

Čo je po tom, ako sme ich zabili tak veľa, zvláštne, ale už od začiatku je jasné, že vojny nedávajú zmysel. Zabíjate ľudí, aby ste im povedali, že ich chcete prestať zabíjať. 

Príbeh sám o sebe nebol taký akčný a dynamický, ako sme mohli vidieť v predchádzajúcich knihách, ale to knižke určite neubralo na kvalite. Autor to totiž vynahradil informáciami a odpoveďami na otázky, ktoré nás zaujímali už od začiatku, objasnil niektoré veci a ponúkol svoje vysvetlenia. Dozvedeli sme sa o minulosti, o tlkotoch, o šume, o celej vojne a všetkých intrigách a tajomstvách, ktoré sa objavili v predchádzajúcich knihách. Autor ponúkol tomuto príbehu obrovskú škálu možností, ako to mohlo skončiť a vy ste sa po celý ten čas nevedeli rozhodnúť, ktorá to asi bude. A potom ujo Ness prekvapil čitateľa ešte viac a ukončil to tak, akoby vás nikdy v živote nenapadlo. Takže tu môžete očakávať naozaj čokoľvek a nikdy neviete, ako to bude. Skvelým spestrením bolo to striedanie pohľadov a hlavne to, že nám naozaj ponúkol akýsi náhľad do života tlkotov, do toho ako fungujú a ako vlastne premýšľajú. Práve toto je podľa mňa pre čitateľov veľmi zaujímavé, pretože majú možnosť spoznať nielen tú "dobrú" stranu, ale aj protivníka (aj keď to je tu relatívny pojem, keďže táto kniha má veľmi ďaleko stereotypu dobro-zlo). A práve táto komplexnosť robí príbeh takým zaujímavým - nikto nie je úplne dobrý a nikto úplne zlý, každý mohol spraviť niečo zlé a bojovať za správnu vec alebo proti správnej veci, ale vyslovene nikto nebol ten dobrý, ten hrdina. To je hlavný dôvod, prečo má Ness s touto sériou u mňa taký obrovský obdiv - nemáme dve strany, máme proste ľudí, mám chyby, máme ozajstnú ľudskosť a všetky problémy a nemáme žiadneho všemocného hrdinu, ktorý zachráni svet. Len obyčajných ľudí.  Podľa môjho názoru skončil celý ten konflikt veľmi zaujímavo a hlavne prekvapivo, pretože množstvo vecí ste nemali šancu predvídať. Celkové rozuzlenie príbehu bolo veľmi premyslené a nečakané a miestami dosť smutné, pretože očividne pri vojne sa počíta so stratami, ale som s koncom dosť spokojná, pretože autor úžasne ukázal, čo môže vojna a chamtivosť spraviť s ľuďmi a že stále je nádej na lepší život, šanca na mier, na čokoľvek a hlavne, ako veľmi sa ľudia dokážu zmeniť, keď sú medzi rozdielnymi skupinami. Za mňa je to ďalšie Nessove geniálne a epické dielko, ktorým rozhodne nesklame žiadneho čitateľa.

Sme také smutné tvory. Sme takí slabí, že musíme pokaziť všetko dobré. Nepostavíme nič bez toho, aby sme to nakoniec nezrúcali. 

Dystopia ako žáner u mňa už vyšla z módy, nebaví ma to, ako kedy a práve preto som sa obávala ísť do tejto knihy. Lenže Ness je majster svojho slova a dokáže vás zaujať aj nákupným zoznamom, takže ak máte podobný problém ako ja, nezúfajte. Patrick Ness je špičkový autor a naozaj vás chytí a nepustí aj touto sériou, pretože aj keď dystopia ponúka veľa príbehov a možností, som si takmer istá, že niečo takéto ste ešte nečítali. Takže moje posledné slová sú, aby ste dali šancu aj tejto sérii, pretože je to neuveriteľne napísané a premyslené a brutálne akčné.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. 
Vy si môžete záver Toddovho a Violinhu príbehu prečítať TU. 

Čo pozerať #2 - Moje najobľúbenejšie seriály - časť druhá

Pôvodne mali byť všetky moje obľúbené spolu a mal to byť 10-stupňový rebríček, ale keď som zistila, koľko o nich chcem písať, tak som sa rozhodla to rozdeliť na dve časti. Následujúce články, ktoré do tejto rubriky chystám, budú už každý na inú tému a nebudú rozdelené. Teda, aspoň zatiaľ to neplánujem, ale stať sa môže čokoľvek. Dnes teda ešte zostaneme pri seriáloch, ale nabudúce sa vám pokúsim priniesť aj nejaké filmové typy, ktoré ma zaujali. Ešte presne neviem, aký žáner to bude alebo či to spravím ako nejaký mix, ale moje obľúbené filmy to nebudú, lebo to by sme tu boli veľmi dlho. Tak sa teda poďme pustiť do druhej časti seriálov, ktoré sú môjmu srdcu najbližšie.

6. ONCE UPON A TIME

Toto je spolu s Upírskymi denníkmi asi prvý seriál, ktorý som kedy videla. Istý čas to hrali na Markíze (alebo JOJ?) a ja, také 13-15 ročné dievčatko som nechodila piatky von, ako chodia tieto dnešné deti, to proste nebola tá doba. A tak som si pekne sedela doma a každý piatok pravidelne pozerala Kde bolo, tam bolo. Čím ma to zaujalo? No hlavne tým, že to bol retelling, čo bolo na tú dobu neskutočne moderné a nové a neokukané a retellingy neboli až také rozšírené. Takže keď tam bola Zlá kráľovná, Snehulienka, Princ Krasoň a Martinko Klingáč v našom svete, to sa nedalo nepozerať. Páčilo sa mi sledovať mladého Henryho, ako sa snažil dokázať každému pravdu, bavili ma všetky tie tajomstvá, intrigy, záhady, bitky a neskutočne veľmi ma bavil Kapitán Hook, lebo na pirátov som mala vždy slabosť a ten ujo, čo ho hral je neskutočne pekný chlap. Časom to však strácalo na kvalite, takže teraz som rada, že seriál skončil a bola som úplne spokojná s tým koncom. 

7. YOUNG & HUNGRY

Toto je jeden z najvtipnejších seriálov, aké som kedy videla. Ako väčšina ľudí, aj ja som bola zvedavá na detskú hviezdu z Hannah Montana, ktorá dostala svoj seriál. Lily som mala vždy rada. A ako Gabi som si ju obľúbila ešte viac. Gabi zažívala mnoho strastí a slastí v jednom dni, dokázala sa dostať do všelijakých situácií, zažila mnoho trapasov, častokrát musela improvizovať a ešte viac sa musela ospravedlňovať. Josh bol také veľké dieťa, ktoré potrebovalo starostlivosť, Yolanda taká cool babička a Elliot bol taký super vtipný negativista. Emily Osment tú rolu geniálne zahrala. Neprešla jediná epizóda, pri ktorej by som sa nesmiala. Len ma mrzí, že ten seriál skončil (aspoň myslím). 

8. THE SHANNARA CHRONICLES

Ako pravý fanúšik Pána prsteňov a fantasy som si toto nemohla nechať ujsť. Bolo to geniálne premyslené, úžasný námet, skvelé obsadenie a brutálne herecké výkony. Príbeh dával zmysel, mal veľa zvratov a prekvapení, Amberle bola skvelá hlavná hrdinka, neskutočne som si zamilovala celý ten svet. Prvá séria bola totálna topka, každú epizódu som žrala aj s navijakom a ten koniec bol neskutočne smutný. Druhá séria ma až tak veľmi nebavila, čo ma dosť mrzelo. Už to nemalo také čaro, nebolo to také zaujímavé a riešili sa tam tie isté veci dookola, ale stále si to zachovalo tú akciu a napätie a všetky intrigy a temnotu. Navyše, Eretriu ako postavu mám hrozne rada, takže aspoň tá dostala viac priestoru. Skončilo to však dosť otvorene, ale obávam sa, že tretej série sa nedočkáme. 

9. THE ORIGINALS

Ale áno, aj Upírske denníky, Stefana a Damona som mala rada, ale títo si získali moje srdce. Klaus bol úžasný záporák, ktorý sa s nikým nemaznal, mal takú pravú psycho povahu, ktorú ste však aj tak mali radi, lebo mal neskutočný šmrnc. Kol bol mojím favoritom číslo dva. Ale tento seriál som mala rada najmä kvôli tej súrodeneckej láske (zase). Bolo fascinujúce sledovať, čo pre seba dokázali urobiť, obetovať, zabiť, len aby ochránili jeden druhého. S týmto seriálom som však mala asi dvojročnú pauzu, lebo ma to prestalo baviť, ale neskôr som sa k tomu vrátila a dopozerala to až dokonca. Áno, bolo to zbytočne natiahnuté a pokojne to mohlo skončiť skôr, ale Klaus vás proste nikdy neomrzí. Sklamal ma však koniec, ale to sú čisto subjektívne pocity, pretože keď to zhodnotím objektívne, tak ten koniec bol brutálny a nečakaný a neskutočne pekný a smutný a hrozne som plakala. 

10. GAME OF THRONES 

Ha! Dostala som vás čo? Čakali ste, že to slávne GoT bude na prvom mieste, však? Sklamem vás, ale GoT vo mne nikdy nevyvolalo také pocity, ako tieto predchádzajúce seriály. Áno, bolo to neskutočne skvelé, premyslené, naplánované, ten svet je neskutočne komplexný a fantastický, hrozne zaujímavý, plný tajomstiev a záhad, ktoré pozná len sám ujo Martin, ale stále to pre mňa nie je najlepší seriál. Povedzme si pravdu, prvé série boli len o sexe a vraždení, žiadna obrovská dejová línia, len také predstavenie sveta, že ako to kde chodí. Od tej 3. série to začalo mať aj obrovský zmysel, začali sa intrigy, odhaľovanie tajomstiev, zmyselné veľké bitky, pri ktorých ste nedýchali od napätia a zvedavosti, že kto napokon zasadne na ten trón. GoT bol úžasný zážitok a som rada, že som sa na to dala, pretože tie postavy prešli obrovskými zmenami, obrovským vývojom a z detí sa stali inteligentní dospelí. Posledná séria síce trošku porkrivkávala, ale v konečnom dôsledku som s koncom spokojná a GoT je naozaj obrovský a zložitý výtvor, ktorý rozhodne stojí za to. 

Tisíc dokonalých tónov

Autor: C. G. Drews

Originálny názov: A Thousand Perfect Notes

Počet strán: 200

Rok vydania: 2019

Vydavateľstvo: Slovart

Emóciami nabitý príbeh o tom, ako sa vášeň môže zmeniť na posadnutosť. Beck nenávidí svoj život. Nenávidí svoju násilnícku matku. Nenávidí svoj domov. A zo všetkého najviac nenávidí klavír, na ktorom ho matka núti hrať každú hodinu každého dňa. Nikdy nebude hrať tak ako ona – predtým, než náhla choroba ukončila jej kariéru a premenila ju na zlomenú a zatrpknutú bytosť. Ale Beck je príliš vydesený na to, aby sa vzoprel svojej matke a povedal jej, že jeho vášňou je skladanie vlastnej hudby, pretože aj najmenší náznak rebélie by sa mohol skončiť násilím. Keď Beck stretne August, uletené dievča plné života, energie a optimizmu, začne sa v ňom prebúdzať láska a zrazu vidí spôsob, ako uniknúť svojej bolestivej existencii. Odhodlá sa však nasledovať hlas svojho srdca? 

Autorku tejto knihy určite nepoznáte ako autorku, ale určite vám niečo hovorí ako blogerka a bookstagramerka Paperfury, ktorej koníčkom a snom je písanie kníh. Oplatí sa však dať šancu aj neznámemu menu, ktoré pôsobí len na internete? Moja odpoveď znie áno.

Ani neviem, kde začať. Asi len, že vitajte v Beckovom živote, ktorý sa na prvý pohľad zdá, ako dokonalý, ale v skutočnosti má od neho veľmi ďaleko. Beck je veľmi sympatický pätnásťročný chlapec, ktorý je dosť utiahnutý, ale zároveň veľmi citlivý a starostlivý. A hlavne je hudobníkom, konkrétne klaviristom, ktorým však byť nechce. Beck bol pre mňa veľmi zaujímavou postavou, nie len pre jeho mladý vek, ale aj pre to, akým človekom vlastne bol. Joey bola jedno milé, zlaté dievča, s ktorým bola ohromná sranda a August bola parádne trafená, ale zato taktiež neskutočne zaujímavá a obdivuhodná postava. Postavy toho príbehu boli neuveriteľne realistické a komplikované a úžasne vykreslené. Po celý čas som sa dokázala vžiť do Becka, súcitiť s ním, prežívať s ním všetky strasti aj slasti, ktoré mu život priniesol. Tieto postavy v sebe mali obrovský život, obrovský potenciál, každý bol niečím výnimočný alebo odlišný a tá rôznorodosť priam sršala zo stránok tejto knihy. K Beckovej matke sa ani nejdem vyjadrovať, pretože každý sám posúďte, čo si zaslúžila. Bolo od nej nefér chcieť od svojho dieťaťa, aby plnilo jej sen, bola príliš namyslená a povýšenecká a myslela si, že kvôli menu sa z nej všetci poskladajú. A samozrejme, podľa môjho skromného názoru patrila na psychiatriu.

Život je nanič. Je krutý a nespravodlivý a vždy vám podkopne nohy. Roztrhá vaše sny na kúsky a napľuje vám ich do tváre. Keď má niekto pätnásť, začne mu dochádzať, že horkosť nikam neodíde a že život bude vždy chutiť ako piliny. 

Táto knižka ponúka jeden krásne napísaný príbeh, ktorý v sebe nesie niečo úžasné aj tragické zároveň. Je to príbeh o hudbe. Nie len o láske k hudbe, ale zároveň aj nenávisti k nej. Toto je jeden silný príbeh o krutej a skľučujúcej láske, o utrpení malého chlapca, o tom, čo sa deje za zatvorenými dverami, o obrovskom a odpornom a krutom násilí, ktoré vám naženie slzy do očí. Zároveň však táto perfektná knižka ukrýva úžasnú súrodeneckú lásku, šťastie a priateľstvo, hudbu a dušu a je to napísané úžasne poeticky, takže budete hltať každé autorkino slovo. Často krát som chcela plakať, ale nemohla som, pretože to bolo tak smutné a tragické, ale na druhú stranu prekrásne a dojímavé a plné šťastia a nádeje a snov a ešte väčšej nádeje. A budete sa cítiť ako na kolotoči emócií, lebo nebudete vedieť, či plakať alebo sa smiať. Autorka ukázala neskutočný talent, pretože je veľmi náročné písať o hudbe a láske k nej. Alebo nenávisti. Na to, aby ste to dokázali takto bravúrne napísať potrebujete zažiť a mať skúsenosti s hudbou a hraním na nejaký nástroj. Potrebujete vedieť, čo všetko človek musí obetovať pre takýto obrovský a ťažký sen, koľko sa človek narobí a natrápi, aby bol spokojný so svojou prácou. A Beck bol perfektnou ukážkou tohto všetkého. Autorka tu totiž zaryla hneď do niekoľkých smutných a ťažkých tém - násilie, psychická a fyzická šikana, alkoholizmus, všetka tá obeta a čas, ktorý je potrebné venovať takému to koníčku. Tento príbeh ukazuje obrovskú nádej a ľudskú vytrvalosť, množstvo sebazaprenia, ale aj úžasnú dobrotu ľudí a tiež to, že výstrednosť a šialenosť nemusí byť hneď zlá vlastnosť, alebo takýto človek nemusí byť zlý. Toto bolo tak brutálne, realistické a v niektorých častiach tak kruté a surové. Zlomí vám to srdce, utrpenie Becka a Joey vám zlomí srdce. Z tejto knižky sa len veľmi ťažko spamätáte.

"Stojíš za viac než tisíc dokonalých tónov." 

Táto maličká edícia Slovartu, práve to sú knihy, ktoré vás majú čo naučiť, ktoré vám majú čo ponúknuť, ktoré vám ukážu iný pohľad na svet a na život a na ľudí. Práve tieto knižky rýpu rovno do živého a ponúkajú príbehy o veciach, ktoré sa stali v spoločnosti tabuizovanými. Tisíc dokonalých tónov vám ukáže, aké to je niečo milovať, ale zároveň to aj nenávidieť, aké je niekedy ťažké nasledovať svoje sny a aké úžasné je nájsť nečakaného priateľa, ktorý vás aspoň na chvíľu vytiahne z vášho trápenie. Toto je jednoznačne jeden z najsilnejších a najkrajších príbehov, aké som kedy čítala a preto by ste si to mali prečítať aj vy. Ja sa idem teraz len modliť, aby u nás vydali aj druhú autorkinu knihu.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. 
Vy môžete (MUSÍTE!) Beckov príbeh spoznať TU. 

Odporúčam 11: Leto

Love & Gelato - Jenna Evans Welch

Prečo? 
Pretože je leto, more, pláž a gelato. Áno, áno, dovoľte mi privítať vás v Taliansku, konkrétne Toskánsku, kde spolu s hlavnou hrdinkou zažijete úžasné dobrodružstvo plné odhaľovania tajomstiev jej matky, spoznávania Talianska, hľadania priateľov, zvykania si na nový život a ešte k tomu pokojne pridajte aj pekného chlapca a možné nebezpečenstvo zlomeného srdca. Máte možnosť plnými dúškami nasávať atmosféru tejto magickej krajiny. Hlavná hrdinka Lina je navyše veľmi sympatická a príjemná osôbka, ktorá vás krásne prevedia jej životom, trapasmi, vtipnými situáciami, pubertou a životom tínedžerov, pričom sama Lina je trošku šialená a dosť akčná. Autorka si dala záležať aj na tom, aby fantasticky spracovala obrovskú životnú zmenu - Lina sa sťahovala na iný kontinent - takže pekne ukázala, ako musela Lina začať odznova, úplne od nuly, musela si pomaly zvykať na život, ktorý nikdy nepoznala a nechcela. Takže neváhajte a pribaľte si so sebou do Talianska práve túto knihu.

Love & Luck - Jenna Evans Welch

Prečo? 
Tá istá autorka, iný príbeh. Tentokrát sa môžete zúčastniť jedného skvelého a šialeného road tripu po Írsku, kde môžete znovu očakávať ohromnú dávku zábavy, ale aj úžasnú súrodeneckú lásku a nenávisť zároveň, ochranný pud brata nad sestrou, nekonečné hádky o hlúpostiach a veľmi zábavné trio hrdinov, ktoré zažívajú všemožní strasti aj slasti cudzej krajiny a cestovania autom skrz ňu. Príbeh je takisto opradený menšou záhadou, kde sa hlavná hrdinka musí vyrovnať so svojou minulosťou, rozchodom, výsmechom a všetkým, čo život tínedžera prináša. A kde je na to lepšie miesto, ako na rodinnom výlete, ktorý napokon skončí útekom a road tripom? Ešte to, samozrejme, autorka nezabudla okoreniť štipkou lásky, ktorá však nemusí nutne mať budúcnosť. Ale inak vitajte v Addienej šialenej, úžasnej a fantastickej rodine, s ktorou zažijete ešte veľmi veľa srandy.

The Summer I Turned Pretty - Jenny Han

Prečo? 
Pre Belly zima nie je podstatná. Belly po celý čas túži len po lete, po domčeku na pobreží, po svojich kamarátoch, ktorí sú jej ako bratia, po najlepšej kamarátke jej mamy a po pokojných prázdninách, ktoré už odmalička trávi práve tam. V jeden rok je však všetko inak a už chlapci nie sú len kamaráti. A tak sa spolu s Belly začnete potýkať s dôležitými otázkami a rozhodnutiami, spoznáte mesto a spolu s hrdinkou zaspomínate na to, čo všetko tam už zažila, dostanete pár rád do života od veľmi sympatickej Susannah a zapletiete sa do všemožnej romantiky, ktorá nemusí skončiť vôbec dobre. Jenny Han je teta, ktorá píše skvelé a vtipné a svieže tínedžerské príbehy o láske, rodine a rozličných problémoch mladých ľudí a som si istá, že si letnú atmosféru, ktorú v tejto knihe ponúkla určite užijete.

Horiaci labyrint

Autor: Rick Riordan

Originálny názov: The Burning Maze

Séria: Apolónov pád

Diel: tretí

Počet strán: 408

Rok vydania: 2019

Vydavateľstvo: Fragment

Kedysi mocný boh boh slnka Apolón, teraz však pubertiak Lester Papadopoulos, pokračuje v náprave svojich chýb. A Zeus mu to dáva riadne vyžrať. Poslal ho oslobodiť päť pradávnych zdrojov proroctiev z moci troch diabolských rímskych imperátorov. Navyše dopustil, aby si ho zotročilo svojhlavé polobožské dievča menom Meg! S pomocou priateľov sa Apolónovi podarilo prežiť prvé dve skúšky. Lenže teraz musí s Meg vstúpiť do zradného labyrintu a nájsť tretieho imperátora, ktorý je priamym zosobnením vraždenia, mučenia, šialenstva výstredností. Vyhnaného olympského boha čaká ten najbiednejší, najtrápnejší a najstrašnejší týždeň v jeho viac ako štyritisíc rokov dlhom živote!

Rick Riordan ešte očividne nekončí s dobrodružstvami polobohov. Preto je tu pokračovania Apolónovho príbehu, ktorý uchvátil mnohých čitateľov a myslím si, že určite stojí za to, aby ste sa naň aspoň pozreli. Čo si pre nás Rick pripravil v treťom pokračovaní?

Znovu sa stretávame s naši drahým bývalým bohom Apolónom, ktorý má pred sebou ďalšie obrovské dobrodružstvo a v rámci možností aj stretnutie s dávnym nepriateľom, ktorý si s ním túži vyrovnať účty. Lenže Apolón a Meg potrebujú pomoc a nie hocijakú - čitateľ bude maž znovu možnosť stretnúť staré známe postavy z Rickových predchádzajúcich príbehov. A môžete mi veriť, keď poviem, že to s nimi bude poriadne divoká jazda. Samozrejme, budeme mať možnosť spoznať aj nové postavy a hlavne nových nepriateľov, ktorí tam spravia pekne dusno. Rickove postavy si človek vždy zamiluje, pretože ich robí neskutočne vtipnými, zaujímavými a hlavne nedokonalými, takže nečakajte, že sa im všetko podarí na prvý raz alebo že nebudú robiť chyby, pretože v tomto príbehu je chýb vinou postáv dostatočne. Takže dostanete len úžasnú rôznorodosť a komplexnosť.

Bohužiaľ, videl som desiatky tisíc ľudských smrtí. Máloktorá mala nejaký zmysel. Väčšina bola predčasná, nečakaná, nedôstojná a prinajmenšom trochu trápna. Ľuďom, ktorí si zaslúžili zomrieť, to trvalo celú večnosť. Tí, ktorí si zaslúžili žiť, obyčajne odišli príliš skoro. 

S labyrintom sme sa stretli už v Percym Jacksonovi, ktorý taktiež musel prekonať určité nástrahy, ale Apolón musí zachrániť pradávne orákulum, ktoré má v moci ďalší z imperátorov. Samozrejme, že sa mu v tom snaží zabrániť veľké množstvo ľudí a čakajú ho, nie vždy milé, prekvapenia. Musím povedať, že toto bola z tejto série asi najakčnejšia kniha. Pri minulej knihy som sa vyjadrila, že neviem, o čom bude autor naďalej písať, ale veľmi som sa mýlila. On má totižto obrovskú fantáziu a tejto knihe dal neskutočný život a obrovskú akciu, ktorá nás sprevádzala celým príbehom. Neustále sa niečo dialo, neustále bojovali, niekoho hľadali alebo plánovali, vymýšľali alebo zachraňovali, či už iných alebo samých seba. Takisto sme mali možnosť dozvedieť sa o ďalšom imperátorovi a poviem vám, že ten zatiaľ vyzerá najkrutejšie a najhroznejšie. Páčil sa mi však celý ten príbeh, ktorý ho sprevádzal. Oceňujem všetky tie postupné odhalenia a tajomstvá, plány a intrigy. A poviem vám, že na konci sa máte na čo tešiť, pretože vás to úplne zlomí. Nerozumiem, ako mohol byť Rick taký bezcitný a spraviť čitateľom práve niečo takéto. Bolo to kruté a bezcitné a chcelo sa mi totálne plakať, takže dúfam, že to nejako obíde a v ďalšom pokračovaní sa to všetko napraví. Ako sme pri Rickových knihách zvyknutí, nechýbal tomu ani ten jeho skvelý svieži humor, takže trišvrte knihy sa budete neskutočne baviť a potom vás to zlomí a budete chcieť tú knihu hodiť o zem a zabudnúť, že ste niečo také čítali. Dobrá práca, Rick!

Bolesť je zaujímavá vec. Myslíte, že ste dosiahli hranice a horšie mučenie už nejestvuje. Potom objavíte ďalší stupeň agónie. A za ňou ďalší. 

Neviem ani čo vám tu mám odporúčať. Každý pozná Percyho a Bohov Olympu, drvivá väčšina to čítala a tí, čo ste to nečítali, tak to okamžite napravte. Rick ponúka skvelý príbeh plný všelijakých mytologických bytostí a magických schopností, skvelých polobohov, niekedy aj bohov a úžasného živého humoru, ktorý si zamilujete. Apolón je síce trošku slabšia séria ako predchádzajúce, ale rozhodne stojí za prečítanie, pretože autorova fantázia a celý tento svet Percyho Jacksona je nekonečný a ponúka obrovské množstvo možností.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. 
Vy môžete prejsť labyrintom TU.