nedeľa 15. júla 2018

Ako sme objavovali Nórsko part II

V pondelok sme hneď ráno (znovu okolo 10-11 hod.) vyrazili metrom na jednu parádnu vyhliadku/lyžiarsky skok/mostík Holmenkollen (prvá a druhá fotka), kde sa v roku 1952 konali Olympíjske hry. Po príchode sme si kúpili lístky, pozreli si múzeum (aspoň časť) a vybrali sa do výťahu, ktorý nás vyviezol hore. Bola tam hrozná zima a neskutočne fúkal vietor, ale ľudia, ten výhľad bol tak krásny a neuveriteľný a magický. Brutálny zážitok. Ako správni turisti sme porobili milión fotiek z každej strany, taktiež dali skupinovú na pamiatku a vybrali sa výťahom naspäť dolu. Bola možnosť sa spustiť aj na lane, kde sa len držíte takých rukovätí a visíte nohami vo vzduchu. Lenže to stálo tak 60€, takže asi vám je jasné, že to nikto z nás neskúsil, aj keď sme veľmi chceli. Potom sme si dopozerali lyžiarske a snowboardové múzeum, kde si chlapci vyskúšali dosku na strune a vybrali sa ďalej. V okolí bola taká úžasná obrovská socha trolla. Vedeli ste, že sú tam hrozne moc zaťažení na trollov? Ale o tom neskôr.

Našou druhou atrakciou bolo centrum Osla - Oslo Opera House, Akershus Castle & Fortress, City Hall a samozrejme, nákup suvenírov. Opera House je krásna stavba a veľmi zaujímavá a na hrade sa chlapci odfotili so strážnikom, ktorý nevyzeral moc nadšene. Po celom výlete sme sa konečne dostali k nákupu suvenírov, na čo som sa hrozne tešila, aj keď moja peňaženka obrovské slzy ronila. Ale tie obchodíky boli neskutočné. Nakúpila som každému niečo a navyše sme si celá partia kúpili tričká s vikingom na pamiatku. Nóri sú neskutočne zaťažení na trollov a vikingov - boli tam obrovské police plné rozličných sošiek vikingov a trollov. A boli neskutočne zlatunké a keby môžem, tak si kúpim z každej jednu, aby som si to vystavila v knižnici. Po nákupe sme sa vybrali obzrieť si kráľovský palác, ktorý bol krásny a navyše sme videli aj výmenu stráží, čo sa mi v Anglicku ani raz nepodarilo. Taktiež sme si obzreli palácové záhrady a taký park, kde sme znovu sledovali kačičky s malinkými káčatkami a nakoniec sme sa vybrali do štvrti Aker Brygge.

Aker Brygge (tretia fotka) je nejaká známa štvrť, ktorá vyzerá hrozne krásne. Nad celou ulicou tam boli malé farebné lampióny a bolo to brutálne a úžasné a hrozne magické. Tu sa chlapci rozhodli, že si dajú čapované pivo, ktoré by ich vyšlo tak na 12€ jedného. My sme sa s kamarátkou vybrali nájsť niečo, kde by sme kúpili waffle (na odporúčanie tej druhej kamarátky), ale nakoniec sme skončili v takej útulnej kaviarničke, kde sme si dali horúcu čokoládu a sladké pečivo. Ľudia, lepšiu horúcu čokoládu som v živote nikdy nepila. A navyše tam pracoval hrozne zlatý chlapec. No a chalani o chvíľu prišli za nami, lebo vraj pivo čapujú až od 23 a najstarší z nás má 23 až v októbri, takže skončili bez úspechu. Ako poslednú atrakciu sme si vybrali Vigeland Sculpture Park, ktorý bol vskutku zaujímavý a s kamarátkou sme sa na tých sochách neskutočne bavili. Totižto, ten park bol plný nahých chlapov a žien a detí vo všelijakých pofidérnych polohách, ktoré pripomínali kadečo, takže si viete predstaviť bandu turistov, ktorá sa ide pocikať od smiechu na umení.  Potom sme sa už vrátili na byt, zbalili si kufre a znovu sme do druhej hrali karty. Ehm, ale s tým, že sme vstávali o 4 ráno, aby sme stihli autobus, vlak a lietadlo, ktoré nám letelo po 8 ráno, s tým že hodinu a pol trvala len tá cesta vlakom. Počas letu sme zažili také maličké turbulencie, ale ja som si čítala knihu, takže mi to bolo nejak jedno. Okolo desiatej sme vyrazili na autách z Katowic, okolo tretej sme sa zastavili v Žiline na obed a okolo piatej som už bola doma a vybaľovala.

Takže ako hodnotím tento výlet? Podľa mňa bol veľmi úspešný, veľmi zábavný a Nórsko je jedna krásna, magická krajina, ktorá je síce predražená na naše pomery, ale rozhodne neľutujem všetky tie peniaze, ktoré som tam minula, pretože som znovu videla časť sveta a navyše sme boli fantastická partia. Nie je nič lepšie, ako dovolenka s kamarátmi. Len škoda, že sme nestihli všetko, čo sme plánovali. A rada pre vás: ak sa vyberiete do Nórska, vezmite si čo najviac jedla, ktoré je možné brať do lietadla, pretože za pizzu v krabici tam zaplatíte 5-7€. Znížte si výdavky vlastným jedlom a ubytko rozhodne hľadajte cez Airbnb, pretože budete mať väčšie súkromie. A ak tam raz pôjdete, odporúčam si pozrieť všetky atrakcie, o ktorých som vám tu písala. A zoberte si pomerne veľký budget, lebo len suveníry vás vyjdú dosť draho + doprava a vstupné na niektoré atrakcie.

sobota 7. júla 2018

Divotvůrce


Autor: Sebastien De Castell
Originálny názov: Spellslinger
Séria: Divotvůrce
Diel: prvý
Počet strán: 408
Rok vydania: 2017
Vydavateľstvo: CooBoo

Kellen je pouze několik okamžiků od svého prvního magického souboje a čtyř zkoušek, které z něj mají udělat divotvůrce. Je tu však jeden problém: jeho magie je slabá. Jste-li zavěcenci Jan’Tepu a blíží se vaše šestnácté narozeniny, měli byste být připraveni prokázat své magické schopnosti. Buď to, nebo mít v záloze nějaký zázrak. Jenže Kellen nemůže spoléhat ani na jedno z toho. Nezdědil totiž žádné magické nadání a nemá tedy výjimečné schopnosti jako ostatní. Ví, že bude muset použít pár triků, aby nezneuctil svou rodinu a nestal se sha’tepským sluhou. A tak, když do městečka přibyde rázná a přímočará cizinka, Kellen je samé ucho. Ferius Parfax je ostřílená světačka, vyhnankyně, kterou musí uživit bystrý rozum a tři balíčky karet. A s kartami, které mu rozdal nemilosrdný osud, se Kellenovi bude hodit každá pomoc.

Keď bol Divotvůrce vydaný vo svete, vznikol okolo neho obrovský rozruch, pretože to bolo niečo nové a neokukané a veľmi dobré YA fantasy čítanie, ktoré si zamiloval asi každý čitateľ. Za normálnych okolností by otázka znela, či som mala rovnaký názor. Ale vy viete, že mala, pretože toto sú tie pravé knihy pre mňa.

Kellen bol pre mňa už od začiatku neuveriteľne zaujímavou postavou. Nebol hrdina. Nebol to typický "vyvolený", ktorý sa má proti niečomu postaviť, niečo zachrániť a podobne. Bol to obyčajný chalan, ktorý len nemal mágiu, ktorú mať mal a bol jedným z mnohých, ktorí tak dopadli. Takže Kellen bol klamár, podfukár a zbabelec, ktorý sa snažil len prežiť. A to sa mi neskutočne rátalo, pretože jeho myšlienkové pochody boli hrozne zaujímavé skrz to, že v určitých situáciach nevedel, či vziať nohy na plecia alebo prekonať všetky svoje strachy a postaviť sa niečomu. Mnohokrát sa hádal sám so sebou, pochyboval o sebe, mal výčitky, ľutoval rozhodnutia. A práve to mi na ňom prišlo hrozne ľudské, obyčajné. Nebol to sebavedomý idiot, ktorý si je istý sám sebou a vie, že všetko dokáže. Ferius Parfax bola naopak neskutočne badass teta, ktorá väčšinou Kellenovi zachraňovala zadok, pretože on niečo pokazil alebo nedomyslel. Páčil sa mi jej skeptický pohľad na svet, ktorý bol mnohokrát vtipný a ona mala všetko totálne na saláme. Pravidlá, tradície, zvyky, zákony. Všetko jej to bolo ukradnuté a vždy si urobila všetko po svojom. Taktiež tá tajomná atmosféra okolo Ferius dala tejto knihe isté čaro, pretože sa čitateľ túži dozvedieť aspoň niečo málo o nej, jej živote, minulosti. Proste čokoľvek. Reichis, istý kočkoveverčák, ktorý celú knihu spestruje svojimi hláškami a krvilačnosťou a túžbou po očiach je najgeniálnejšia postava. Tohto malého chlapíka som si hrozne zamilovala. Páčilo sa mi, aká všelijaká zmes postáv sa tu zjavila. Mnoho tých dobrých, mnoho tých zlých a pritom sú medzi nimi nezvyčajné priateľstvá a spojenectvá a to je skvelé, pretože nikdy neviete, čo očakávať.

Strach byl odpovědí na všechno. Strach má v sobě také zvláštní kouzlo, pokud ho dokážete ovládnout. 

Neviem, čím by som tu začala, pretože mám na srdci veľa. Autorov svet a jeho fungovanie bolo úžasné. Mágia sa dá použiť mnohými spôsobmi, ale väčšinou má tú mágiu celý národ alebo kmeň alebo komunita. Lenže Sebastien ňou obdaril len niektorých, a tí ostatní museli slúžiť vyššie postaveným jan'tepom. Pravidlá tejto čarodejníckej spoločnosti boli väčšinou položené práve na zákonoch, ktoré sa ale mnohokrát nedodržovali alebo obchádzali. Páčilo sa mi, ako tam mal každý svoj motív, každý chcel niečo vyťažiť zo smrti a podobných vecí. Už aj mladí ľudia boli neskutočne plní intríg, tajomstiev, zvrátenosti a svojich ideálov, ku ktorým ich viedli väčšinou ich otcovia. Takže hej, niektoré časti tejto knihy boli neskutočne nechutné, zvrátené a brutálne, ale keď to tak raz chodí, tak s tým nikto nič neurobí. Množstvo postáv bolo vytvorených na to, aby ste ich zo začiatku mali radi a potom na nich drasticky zmeníte názor, pretože sa skrývali sa pekné slová a sladké úsmevy. Čo sa týka deja, tak ten ani trošičku nestagnoval. Bolo to neskutočne dynamické, striedala sa akcia s pokojnými scénami, odhaľovali sa tajomstvá, bojovalo sa, Kellen prichádzal na to, že nie je všetko zlato, čo sa blyští a neuveriteľne sa vyvíjal a dospieval. A do toho všetkého prispievala tajomná Ferius s jej trikmi a fintami, ktorá sa tam len tak zjavila a nikto nevie prečo. Do toho je tam ešte vedľajšia dejová línia, ktorá načrtá, o čom bude dvojka a na čo sa máme pripraviť. Pre mňa bol Kellenov príbeh obrovským zážitkom a teším sa, čo autor ešte vytiahne z rukáva v ostatných knihách.

Člověk v sobě nosí naději, kdesi hluboko, že až to bude nejvíc potřebovat - v okamžiku, kdy najednou půjde o všechno, protože to bude otázka života či smrti - dokáže překonat cokoli, co ho celý život brzdilo, a objeví svou skutečnou sílu. 

Táto kniha je jednoznačne niečo, po čom by ste mali siahnuť ak ste fanúšikovia Hraničiarovho učňa, Starého kráľovstva či takého Zaklínača alebo Trnového princa. Pretože toto je knihy plná úžasnej mágie, rôznorodých a zaujímavých postáv, intríg a tajomstiev, zloduchov, krutosti, nádeje a ukecaného nezvyčajného zvieratka, ktoré vás tým všetkým bude sprevádzať. Pre mňa to bola jedna skvelá, divoká jazda, ktorú som si neskutočne užila a dúfam, že vy na tom budete podobne.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme spoločnosti Albatrosmedia
Vy môžete spoznať jan'tepov a ich kultúru práve TU

sobota 30. júna 2018

Bronzový kľúč


Autor: Holly Black, Cassandra Clare
Originálny názov: The Bronze Key
Séria: Magistérium
Diel: tretí
Počet strán: 240
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: Slovart

Call, Tamara a Aaron by sa mali sústrediť na náročné testy a čarodejnícke skúšky. No po náhlej smrti jedného spolužiaka sa musia vydať po stope hrozivého zla. Niekto totiž oslobodil beštiu, čo mala ostať spútaná hlboko v školských žalároch. Call a jeho kamoši zisťujú, že mágia dokáže byť taká dobrá ako čarodejníci, ktorí ju používajú. No ak ju včas nezastavia, napácha v nesprávnych rukách nepredstaviteľné škody. Na čarodejníckej škole sa totiž môže prihodiť čokoľvek dobré i zlé a jediný spôsob, ako odhaliť pravdu, je riskovať úplne všetko.

Túto sériu pred niekoľkými rokmi začal vydávať Ikar, ale pri druhom pokračovaní s tým sekli. Teraz si ju vzal pod krídla Slovart, ktorý čitateľov pritiahol najmä novými, veľmi peknými obálkami. Nikdy som z tejto série nepadla na zadok, ale bola to príjemná oddychovka. Ako u mňa zabodovalo tretie pokračovanie? 

Call, Tamara a Aaron sú také zlatíčka, také veľmi podobné trio Harrymu, Ronovi a Hermione, ktorých si rovnako zamilujete. Sú odvážni, inteligentní a prefíkaní a snažia sa zachrániť všetko, čo sa dá. Chyba v postavách tejto knihe je v tom, že jediné prepracované postavy sú práve naši hlavní hrdinovia a veľmi obávaný Constantine, o ktorom neustále počujeme. Ostatné postavy, či už Callumov otec, Tamarina rodina alebo ich spolužiaci, profesori a priatelia, sú hrozne nevýrazné, nemajú nič, podľa čoho by si ich čitateľ mohol zapamätať, žiadnu osobnosť, žiadne špecifické vlastnosti. Oni tam proste len sú, existujú niekde v pozadí a občas prehodia niekoľko slov s našimi hlavnými hrdinami. Aj Callov pes Chaos má viac prepracovanú osobnosť ako tie postavy. 

Call myslel na nasledovateľov Nepriateľa smrti. Čo ich ku Constantinovi priťahovalo? Prísľub večného života, sveta bez smrti. Nádej, že nahradí ich straty a vymaže žiaľ. Sľub, ktorý si dal Nepriateľ po bratovej smrti a potom ho ponúkol svojim stúpencom. 

Je mi ľúto, že to musím povedať, ale táto kniha ma nejako neočarila. Počas čítania som mala všetko, čo sa stane na saláme. Možno som z toho už vyrástla. Mám pocit, že autorky majú úžasné nápady, majú čo ponúknuť, ale nevyužívajú to naplno a venujú sa zbytočným veciam, ktoré sú v príbehu totálne nepodstatné. Väčšiu časť tejto knihy som sa neskutočne nudila, nebolo tam nič, čo by ma zaujalo a nedialo sa tam v podstate nič. Dokonca som stratila záujem aj o väčšinu vecí okolo záhadného Constantina Maddena. Stále je však obrovským plusom tejto série, že má poriadne prepracovaného hlavného záporáka. Čitateľ sa dozvie jeho motívy a dôvody, čo ho zmenilo a prečo, ako sa stal takou dôležitou osobnosťou v histórii. Pretože práve vďaka tomuto si autorky udržali moju pozornosť, aj keď ma samotný dej nebavil, bavili ma Constantinove motívy. Samozrejme, očakávajte tu aj akciu, ktorá mi nepripadala dostatočná, ale to je len môj subjektívny názor. V konečnom dôsledku je to zaujímavé, ale nebolo to dostatočne zaujímavé pre mňa, nebola som z tej akcie nadšená, neprežívala som ju, ako kedysi. Mám pocit, že autorky už celý príbeh zbytočne komplikujú, motajú, všetko zauzľujú a podľa mňa sa o chvíľu samé stratia. Jedna vec ma však neskutočne prekvapila a vyrazila mi dych. Čakala som, že sa čosi podobné stane, ale rozhodne som to nečakala uprostred série, ale niekde bližšie ku koncu. Musím povedať, že týmto totálne prekvapili a nachystali si veľmi zaujímavý námet na pokračovanie, a najmä vyvolali zvedavosť čitateľov, či sa to bude dať nejako zmeniť. A práve tento koniec bola najlepšia časť knihy a vďaka nemu možno raz v budúcnosti siahnem po pokračovaní. Ale len možno. 

"Ľudia si pamätajú Nepriateľa smrti, ale zabudli na muža, čo z neho urobil človeka, ktorým sa napokon stal. Constantine bol zlý, ale zároveň nepochopený. Chcel iba oživiť brata." 

Neberte toto ako totálne negatívnu recenziu, ktorá vás má odradiť od čítania. Pretože rozhodne a určite nemá. Pretože táto séria je fakt dobrá, zamilujete si postavy, bude vás zaujímať dej aj záporák a a to, ako to napokon vyvrcholí. Obe autorky totiž vedia písať úžasne, majú skvelé série. Ja vám to odporúčam všetkými desiatimi - či Magistérium, či ich individuálne knihy. Lenže toto je môj subjektívny názor a hlavný problém pravdepodobne tkvie v tom, že som z tejto série proste vyrástla a asi ju posuniem mladším čitateľom v rodine. Vy po nej siahnite, najmä ak ste fanúšikovia Harryho, Percyho, Mariotových dedičov alebo Narnie. Je to vo veľmi podobnom duchu a som si istá, že si tam každý niečo nájde. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Vy môžete objavovať Magistérium a jeho tvory TU

pondelok 25. júna 2018

Ako sme objavovali Nórsko part I

Viete, ono to bol taký obyčajný piatkový večer, keď sme si išli s kamarátmi sadnúť na pizzu. Bavili sme sa o tom, na aký výlet sa toto leto vyberieme, keďže väčšinu Slovenska máme pobehanú, tak načo by sme to robili znovu. A tak padol nápad ísť pozrieť do zahraničia. A zrazu sme sa ocitli s letenkami do Osla.
V piatok 16.6. o polnoci sme vyrazili na nekonečnú cestu autami do Katowic na letisko, kde sme prišli niečo pred štvrtou hodinou ráno a lietadlo nám odlietalo kúsok po šiestej. Celí nadšení, ako fantasticky to stíhame sme sa vybrali na check-in. Kde sme sa zmierili s tým, že už nikam neodletíme. Totižto, kamarát nespravil online check-in, tým pádom nikto z nás nemal boarding pass a nemali žiadny kód, podľa ktorého by to skontrolovali. Viete si predstaviť, akí sme boli nahnevaní. Nakoniec sme odleteli, ale s tým, že sme každý museli doplácať 36€ len za to, že nám to vytlačia. Len za jeden maličký, hlúpy kúsok papiera sme vyhodili takmer 40€. Takže rozhodne to nezačalo podľa našich predstáv, ale nakoniec sme konečne do toho lietadla nasadli a chvalabohu, odleteli do Nórska.

Po prílete sme vlakom (jeho cenu ani nechcite vedieť) cestovali do centra Osla, kde nás čakala kamarátka, ktorá tam strávila pol roka na Erazme a bola našou súkromnou sprievodkyňou. Hneď sme sa išli ubytovať - bývali sme v oblasti Grunerlokka, kde sme si cez Airbnb zohnali byt, ktorý bol veľmi útulný a pani, ktorá ho prenajímala bola neskutočne milá. Nechala nám všetkým lentilky a nanuky. Po ubytovaní sme si išli nakúpiť základné potraviny, za ktoré sme znovu dali majland (nuž, prečo neísť do bohatej krajiny) a nakoniec sme si išli poobzerať okolie tejto oblasti. Videli sme veľmi pekný park, rieku Akerselva a vodopád Molla (druhá fotka), ktorý bol naozaj v magickom prostredí a navyše sme mali možnosť vidieť tam aj svadbu. Potom nám tá kamarátka ukázala neskutočnú uličku (prvá fotka) plnú veľmi pekných farebných domčekov, ktorá sa vertikálne tiahla stále hore a bola to fakt pekná štvrť. Deň sme ukončili návštevou botanickej záhrady, kde sme boli už brutálne unavení, keďže sme od polnoci nespali. Potom sme sa vybrali na byt, kde sme museli vyjsť asi tak milión schodov, keďže v tej budove nebol výťah a akosi sme bývali úplne navrchu.

V nedeľu, po sladkom spánku, sme vstávali okolo deviatej, desiatej a vybrali sme sa navštíviť polostrov Bygdøy, kde sme videli Norwegian Folk Museum - toľko pletených rukavíc s toľkými rozličnými vzormi som nikdy nikde nevidela a bolo to neskutočne fascinujúce, a taktiež Viking Ship Museum - vikingovia ma doteraz moc nezaujímali, ale po tomto trošku viac začali. Boli tam dve obrovské lode, na stene tam premietali príbeh o vikingoch a čo bolo veľmi zaujímavé boli ich zvyky. Totižto, keď nejaká posádka vikingov zomrela alebo minimálne ich veliteľ (alebo ako sa nazýva, don't judge me, please), tak postavili na lodi taký prístrešok, dali tam telá a poklady a, ľudia moji, oni proste zakopali komplet celú loď. Tí chudáci museli pekne nadávať, keď kopali takú obrovskú jamu. Na tomto polostrove sme navštívili aj skanzen, ktorý bol neskutočný. Mám hrozne rada malé domčeky, ktoré sú farebné a vyzerajú historicky, takže pre mňa to bol taký malý raj. Navyše tam bola hrozne retro benzínka s autíčkom. Z tejto malebnej dedinky sme sa vybrali na pobrežie a videli sme fjord, podaktorí sa v tej zime aj okúpali v mori. Nóri však tú zimu neberú tak vážne ako my, takže oni sa bežne kúpu v mori alebo jazere, keď je tak 10-15 stupňov.  Nanešťastie nám začalo pršať, takže sme nemohli ísť naspäť takým malým trajektom, pretože ten dážď bol otrasný a hrozne silný a my sme mali 3 dáždniky a jeden pršiplášť na 7 ľudí, takže sme rovno z autobusu utekali v daždi do takého obchodného centra na obed a dúfali, že nám ten dážď ďalej nepokazí deň.

Dážď nakoniec trošku ustal, aj keď úplne pršať neprestalo. S konečne plnými bruchami sme sa vybrali k jazeru Sognsvann (štvrtá fotka), ktoré bolo ďalšou z neskutočne krásnych atrakcií. Dvaja ľudia z našej skupinky sa už po druhýkrát v ten daždivý deň okúpali, my sme si posedeli, pofotili sa, obzerali sme kačky s malinkými káčatkami (tie boli absolútne nádherné) a skoro na nás zaútočila labuť, ktorú si chalani silou mocou fotili a pobehovali okolo nej. V nedeľu sme chceli ešte stihnúť Múzeum vedy a techniky, ale bohužiaľ nám to časovo nevydalo a v pondelok majú múzeá zatvorené. Dali sme si príliš divoký program na to, že sme tam boli 4 dni aj s cestou. Okolo deviatej-desiatej večer sme prišli na byt, navečerali sa a do druhej sme hrali karty. Jeden taký fun fact - keďže im sa tam v lete vôbec nestmieva, veľmi rýchlo strácate pojem o čase, pretože máte pocit, že je 18:00 a ono je 23:00. Im tam slnko "zapadá" niečo po jedenástej a "vychádza" niečo pred štvrtou, ale medzitým nemajú tmu, len také maličké šero. Naopak, v zime tam vraj majú stále tmu alebo šero. To sme rozhodne nečakali predtým, než sme išli, takže nakoniec sme každú noc hrali karty do nejakej druhej.

streda 20. júna 2018

Kvapky na sladký spánok


Autor: Jason Segel, Kirsten Miller
Originálny názov: The Sleepwalker Tonic
Séria: Nočné mory! 
Diel: druhý
Počet strán: 432
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: XYZ

Charlie Laird žije život snov. Býva v tajomnom zámku s bránou do Podsvetia, plného priateľských nočných môr. A navyše sa mu práve začínajú letné prázdniny. Nemôže sa však zbaviť pocitu, že sa deje niečo čudné. Slávne herbárium jeho nevlastnej mamy odrazu zíva prázdnotou a zákazníci si chodia po bylinkové odvary do vedľajšieho mestečka! A ešte horšie je, že po uliciach toho mestečka sa ponevierajú čudné existencie, ktoré vyzerajú ako živé mŕtvoly. Zdá sa, že vo vzduchu visí poriadny malér...


Po roku vychádza druhý diel middle-grade série, ktorá očarila aj starších čitateľov o snoch a nočných morách, ktoré dokážu prichádzať do nášho sveta a živia sa strachom. S čím sa musel hlavný hrdina potýkať tentokrát?

Charlie je o trošku starší, zvykol si na nevlastnú matku a zatvoril portál. Zmenil sa však a mne miestami hrozne liezol na nervy s tým, aký bol žiarlivý a závistlivý. Stále je však veľmi šikovný, inteligentný a snaží sa chrániť tých, ktorých má rád. Páčilo sa mi, že autori dali viac priestoru aj jeho bratovi Jackovi, ktorý sa týmto stal celkom kľúčovou postavou. Čitateľ má možnosť spoznať jeho povahu aj koníčky, automatický aj jeho strach a zvedavosť, ktorá mu veľmi pomáha prekonať strachy. Je to taká milá detská zvedavosť, vďaka ktorej vás tento chlapec veľmi očarí. Taktiež je veľmi bystrý, ale narozdiel od svojho brata je trošku odvážnejší a vrhá sa do nebezpečenstva bez rozmýšľania, čím u mňa celkom stúpol, lebo nemá zábrany a viacej riskuje. Veľmi zaujímavými postavami boli pre mňa aj Ick a Ink, o ktorých vám, žiaľ, nemôžem povedať viac, pretože sú to veľmi záhadné postavy a obaľuje ich rúško tajomstva, ktoré sa dozviete ku koncu knihy.

Dohováral sám sebe, že od neho nie je pekné, keď premýšľa tak sebecky, no nevedel si pomôcť. Podsvetie malo patriť len a len jemu. Nechcel sa oň s nikým deliť. 


V tejto knihe bolo veľmi veľa cestovania medzi dvoma dedinkami a medzi Podsvetím a našim svetom, takže nám autori dali možnosť spoznať aj iné zákutia ich sveta. Zároveň sme mali možnosť stretnúť staré známe, ale aj nové tváre, ktoré buď Charliemu a jeho kamošom pomohli alebo všetko len zhoršili. Veľmi kľúčovú úlohu zohrávalo aj Lottino herbárium, ktoré bolo zrazu ľudoprázdne a na pokraji krachu, ale aj napriek tomu sa Charlieho nevlastná matka snažila pomôcť. Zároveň sa však otvoril nový obchod, kde predávali zvláštne kvapky, ktoré robili z ľudí chodiace mŕtvoly. Otázkou zostáva, kto za tým všetkým je a prečo to vlastne robí? Charlie s priateľmi sa tomu snažia prísť na kĺb, ale musia čeliť množstvu prekážok a hlavne sa nesmú dať zlákať týmto odvarom aj oni. Čo sa týka deja, tak ten mi prišiel trošku pomalší, miestami som sa dosť nudila, mnohokrát sa tam zjavili absolútne nepodstatné informácie, situácie a veci, bez ktorých by sa táto knižka dokázala zaobísť a mohla byť aspoň taká akčná ako bola jednotka. V každom prípade je toto rozoberanie snov veľmi zaujímavé. Čitateľ môže vidieť rôzne strachy, rôzne reakcie na ne a mladší čitatelia dokonca môžu nabrať inšpiráciu, ako sa prestať báť nočných môr. To je na vás, čo si vezmete z tohto príbehu, ale určite zistíte množstvo vecí o strachu a odvahe.

"Byť odvážny vonkoncom neznamená nebáť sa. Naopak. Byť odvážny znamená báť sa a napriek tomu urobiť presne to, čo urobiť treba. 

Je jasné, že toto nie je niečo, z čoho starší čitateľ totálne padne na zadok, ale stále je to veľmi príjemný a zaujímavý príbeh o javoch, ktoré nie sú nikomu úplne jasné. Knižku by som odporučila skôr mladším čitateľom, ktorí z nej budú absolútne nadšení. Aj ja by som bola, keď som mala 10-12 rokov. Rozhodne je to však zaujímavý, oddychový príbeh, ktorý si zamilujete vďaka energickým a vtipným postavám a množstvu zapeklitých situácií.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy môžete Kvapky na sladký spánok vyskúšať TU

piatok 15. júna 2018

Nočné mory!


Autor: Jason Segel, Kirsten Miller
Originálny názov: Nightmares!
Séria: Nočné mory!
Diel: prvý
Počet strán: 424 
Rok vydania: 2017
Vydavateľstvo: XYZ

Charlie Laird sa už tri mesiace poriadne nevyspal. Len čo zavrie oči, ocitne sa vo svete, ktorý sa hemží čarodejnicami, škriatkami, hadmi, upírmi a inými hrôzostrašnými výplodmi ľudskej fantázie. Strašia tu dokonca i klauni či huňaté biele králiky! Jedna nočná mora je však zo všetkých najhoršia a Charlie si s ňou musí poradiť, inak sa z ríše zlých snov už nikdy nedostane a privedie do záhuby aj svojich kamarátov, rodinu a celé mesto... Podarí sa mu nabrať odvahu a čeliť tomu, čo ho najviac desí?

Táto kniha nie je u nás nejaká veľmi známa, ale keď o nej raz čitateľ počuje, tak ho zaujme. Či už neskutočne krásnou obálkou alebo námetom, alebo dokonca tým, že túto knižku chvália malí a i veľkí. A rozhodne má čo ponúknuť. 

Postavy, s ktorými sa čitateľ stretne sú prepracované a žijú svoje životy. Hlavný hrdina Charlie je obyčajný chlapec, ktorý bol donútený sa presťahovať a bojí sa obrovského fialového domu, v ktorom práve teraz býva. Charlie bol veľmi sympatický a bystrý, v niektorých prípadoch sa správal lepšie, ako niektorí dospelí. Jeho nevlastná matka bola divná, to treba uznať, ale niečím ma očarila a vlastne som s ňou vôbec nemala problém. Charlieho priatelia boli taktiež veľmi sympatickí, vtipní a rozhodne pri ňom stáli, keď to potreboval. Autor vytvoril fascinujúceho detského hrdinu, ktorý sa učí postaviť sa svojmu strachu už v takom mladom veku a snaží sa hľadať všetky možné východiská z tejto veľmi strašidelnej situácie.

Uviazol vo vlastnom hororovom sne. Ak vôbec má nejakú šancu zachrániť brata, musí zistiť, kam ho chrobáky vedú. 


A tom vlastne celá táto kniha bola. O strachu a snoch. Autor vytvoril vskutku jednoduchý príbeh, ktorý vám nebude pripadať ničím výnimočný, ale ako budete ďalej čítať a vnárať sa do jeho hĺbky, zistíte, že ste sa na začiatku sakramentsky mýlili. Totižto autor tu vykresľuje strach ako niečo hmotné, niečo, čo sa vás doslova môže zmocniť, ak sa ním necháte ovládať. Hlavný hrdina spoznáva svet za snami, v ktorom musí čeliť obrovským prekážkam a naučiť sa prekonávať strach. Pre mňa to bolo ohromne fascinujúce sledovať. Mali ste totiž možnosť tu stretnúť úplne všetko - klaunov, chrobáky, zombíkov a všetky možné strašidelné tvory, ktoré len čakali na to, aby niekoho vystrašili. Nebojte sa, nie je to horor. Autor tento príbeh podal s neuveriteľným humorom a naplno využil svoju fantáziu, aby to mohli čítať malí i veľkí bez nočných môr. Páčilo sa mi, aké obrovské množstvo vecí v tejto knižke nájdete. Charlie, okrem toho, že bojuje so svojimi nočnými morami, musí chodiť do školy ako bežný študent, musí sa postarať o bračeka, vysporiadať sa so sťahovaním, s temnotou, ktorá ho zožiera a takisto so stratou, z ktorej sa veľmi ťažko dostáva aj dospelý človek, nieto ešte dieťa. Takže áno, bolo to veľmi zaujímavé, vtipné, trošinku strašidelné s temnejšou atmosférou, ale zároveň aj magické, plné tajomstiev, nového sveta a časťou mágie.

"Ako hovorievame, nesúď ničiu nočnú moru, kým nestráviš aspoň jednu noc v jeho pyžame." 

Táto knižka nie je nejaké obrovské, obdivuhodné majstrovské dielo, ale to vôbec nevadí. V tejto knihe sa totiž dozvieme mnoho vecí práve o strachu a nočných morách. Rozhodne sa nebudete nudiť, pretože je to úžasne spracované a premyslené, plné sympatických postáv. Veľmi príjemné oddychové čítanie, kde zistíte, že nie všetko je také ťažké a hrozné, ako sa na prvý pohľad zdá.


Za knihu veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy môžete prekonať svoj strach TU

utorok 12. júna 2018

Knihy, leto a maturita

Long time no see priatelia, nemyslíte? Po tých týždňoch teda prichádzam s vysvetlením. Neumrela som, nevykašlala som sa na blog, na vás ani na knihy. Už na začiatku roka 2018 som vám písala, že to teraz bude trošku drastické, a veru aj bolo. Totižto som v maturitnom ročníku a tak ma čakalo to, čo všetkých - tzv. skúška dospelosti. 20. mája sa na blogu objavila posledná recenzia a tu je dôvod prečo: 25. mája sme mali rozlúčku, čiže celý týždeň predtým sme museli všetko plánovať, dohadovať a ešte k tomu sme šli s triedou aj na chatu, kde sa nám stala taká vtipná príhoda, ale to je story na iný čas. Takže nemala som čas publikovať predpísané recenzie, ktoré mám v konceptoch. Od 28. mája nám začal akademický. Čakali by ste, že aspoň vtedy budem mať čas, keďže som doma. Hm...nie ste sami, tiež som to čakala. Nuž ale keď sa niekto začne učiť na maturitu týždeň pred ňou, tak to vyzerá nejako takto. Maturovala som z angličtiny na úrovni C1, čo nebol hlavný kameň úrazu, keďže toto bol jediný predmet za 5 rokov, na ktorý som sa učila priebežne. Aspoň teda v tomto poslednom ročníku. Ale ľudia, ekonomika v angličtine je doslova otras. Predstavte si situáciu: každý rok vám profesor dá za týždeň tak 10-15 papierov k nejakej téme, vy si ich možno aj odložíte alebo ich stratíte. Za 5 rokov sa vám nazbiera neskutočne obrovský štós papierov, k tomu vám na mail poprichádzajú tzv. doplnky k téme, ktorú ste brali na začiatku 2. ročníka. Teraz sa pozriete na ten mail a čo spravíte? Budete si to postupne pridávať k témam, v ktorých máte neskutočný chaos alebo jednoducho odignorujete mail?

Gratulujem, ak ste na otázku odpovedali prvou možnosťou, ste veľmi vzorný, usilovný a zodpovedný človek. Čo ja nie som. Takže za posledných 9 mesiacov som totálne ignorovala všetky tieto maily. Tým pádom som dva dni akademického týždňa, celé dva dni strávila triedením papierov z ekonomiky. Ani neviete, ako som sa pritom zapotila. Na učenie mi teda zostalo 5 dní, počas ktorých som si musela zopakovať 32 tém z angličtiny a naučiť sa (veď načo sa učiť priebežne, že? Taká zbytočnosť.) 25 tém z ekonomiky, ktoré mali každá tak 18 strán, 25 druhov rozdelení a 300 definícií. Well played, Naty, well played. Takže môj akademický oddych, ktorý som plánovala sa zmenil na utrpenie. A aj tak som sa vlastne naučila len 15 tém a modlila sa k Poseidónovi, aby som si vybrala práve jednu z nich. Takže od 4. júna som maturovala, v utorok som skončila, v štvrtok som bola po vysvedčenie a v piatok som musela ísť dať overiť maturitné vysvedčenie a čo najskôr ho poslať do školy. Medzitým ešte našej mačke zahnisala labka, takže bolo treba letieť na veterinu a keď som si konečne vydýchla, tak tu bol pondelok. A blog stále nič. Takže za posledné dva týždne neviem absolútne nič, nemám prehľad o seriáloch, blogoch, novinkách a navyše sa mi v izbe po zemi povaľujú knihy, pretože nemám miesto. Nikde. Dúfam, že mi to odpustíte. Našťastie som naspäť v plnej sile, skoro so 4-mesačnými prázdninami, ktoré plánujem stráviť najmä čítaním.

Čo týmto chcem povedať? Nuž, plánujem pridávať nejaký článok, recenziu alebo odporúčanie každý deň, popr. každý druhý deň. V sobotu však odchádzam na taký malý výlet do Nórska, takže buď niečo prednastavím alebo tu bude 4 dni ticho. Potom som do konca júna doma a budem sa venovať len a len knihám, pretože mám restov až až. V júli nastupujem na brigádu, neviem vám povedať, ako to bude, ale pokúsim sa neprespať celé leto a prinášať vám články tak, ako som povedala na začiatku. V auguste na týždeň vypadne, lebo ideme s kamarátkou do Londýna, ale to tiež prednastavím a v septembri budem mať zas voľno, až kým nenastúpim do školy. Takže možno sa stretneme v Nitre alebo v Banskej Bystrici. Každopádne som veľmi rada, že mám po strednej, lebo už mi to tam liezlo krkom s tými ľuďmi a som veľmi zvedavá, aká bude vysoká a celkovo sa hrozne teším na nové prostredie a mesto. Keďže sa chcem aj v živote a v práci venovať knihám a angličtine, tak som si podala prihlášky na prekladateľstvo a tlmočníctvo, tak uvidíme, ako to prežijem. V najbližších dňoch môžete očakávať hlavne recenzie a po Nórsku pribudne určite nejaký článok aj o tomto výlete s mojimi dojmami z tejto krajiny. Tí, čo ešte chodíte do školy, tak držím palce, aby ste zvládli dokončiť tento ročník a spolumaturanti a vysokoškoláci, čo vám už začali prázdniny, tak vám želám krásne leto plné zážitkov, cestovania, kníh a priateľov. A držte mi palce, aby som presvedčila našich o novej knižnici.