utorok 7. augusta 2018

Si ty normálna?!?


Autor: Holly Bourne
Originálny názov: Am I Normal Yet? 
Séria: Klub okašlaných báb
Diel: prvý
Počet strán: 416
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: Slovart

Známa autorka romantických románov Holly Bourne prichádza so sériou o dievčatách z klubu, v ktorom nik nie je dobrovoľne, z Klubu okašlaných báb.
V prvej časti si jedna z nich – Evie – nehovorí nič iné, len: „Buď už konečne normálna!“ Snaží sa vysadiť antidepresíva a odchádza na strednú. Tu nikto nevie, že jej preskočilo. Chodí z jednej párty na druhú a spoznáva nových ľudí. Na zozname jej už treba odfajknúť len jednu vec – dokonalého frajera. Vzťahy s chalanmi však pomotajú hlavu hocikomu. Eviene nové kamošky Amber a Lottie o tom tiež vedia svoje. Ona sa však so svojimi tajomstvami nedokáže zdôveriť ani priateľkám. Ako sa s nimi chce potom zveriť tomu pravému, ak sa konečne zjaví? Ako jej vôbec môže niekto pomôcť, ak nikto netuší, čo má za sebou?


Ľudia, ktorí majú sami problémy, dokážu problémy ostatných vycítiť na kilometre. 

Kým túto knihu nevydal Slovart, tak som o nej asi nikdy nepočula. Pri Slovarte ma však niečím neskutočne zaujala a ťahala ma k sebe. Nakoniec som dala na svoj inštinkt a povedala si, že to skúsim. A bolo to jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla urobiť. 

Evie bola neskutočne sympatická hrdinka. Bola parádne prepracovaná a čitateľ si ju veľmi ľahko obľúbi, ale nie z ľútosti, ale z toho, aká reálne bola. Pretože bola múdra, miestami divná, ale v dobrom slova zmysle, neskutočne statočná, silná a odvážna. Nemala to v živote jednoduché, ale aj tak autorka poukázala na to, ako sa dá užívať život. Vytvorila akoby dve osobnosti, ktoré navzájom so sebou bojovali, pretože jedna bola choroba a druhá Evie a jej túžba byť "normálnou". Bolo vidno, ako veľmi sa snaží, ako veľmi chce zapadnúť a žiť normálny život. Jej kamarátky, Lottie a Amber  sa mi tiež páčili. Lottie bola taká prirodzene šialená a bláznivá a Amber trochu tichšia, ale za to mala veľmi zaujímavé názory a postrehy. Za to Jane som nemala vôbec rada a nechápem, načo sa s ňou vôbec bavili. A ten hrozný chlapec, ktorého meno ani neviem, lebo si to nezaslúžil, ten bol absolútne otrasný a vôbec som nechápala tú jeho obľúbenosť. 

Psychické ochorenie vás schmatne za nohu, a darmo kričíte o radu, celé vás pohltí. Urobí z vás sebca. Urobí z vás niekoho, kto neuvažuje racionálne. Urobí z vás niekoho, kto je pohltený sám sebou. Urobí z vás požadovačného človeka. Urobí z vás kohosi, kto ruší plány v poslednej minúte. Niekoho, s kým nie je žiadna sranda. Urobí z vás človeka, ktorého prítomnosť je každému na obtiaž. 

Poviem vám pravdu, že nemám moc v láske knihy s mentálnymi poruchami a chorobami. Teraz nemyslím depresie, lebo to ma baví čítať, ale myslím niečo ako schizofrénia alebo OCD alebo úzkosť. Ale toto bolo niečo neskutočné a wow a ja som to absolútne nečakala. Nikdy som sa nestretla s tým, aby bola choroba vykreslená až takto. Vždy tam bola nejako okrajovo spomenutá, pár vecí súviselo s ňou, ale pri Evie to bolo totálne zamerané na tú chorobu, na boj s ňou a príznaky a všetky situácie, kde to Evie nečakane prepadlo. A bolo to veľmi zaujímavé. Páčili sa mi aj tie feministické prídavky, ktoré tam autorka nahádzala. Ako dievčatá riešili všetko, za čo sú ženy podceňované a diskriminované a ako si z toho všetkého spravili koníčka, ktorý možno raz prerastie do niečoho väčšieho. Autorka chcela jednoznačne týmto príbehom poslať do sveta jeden veľký a múdry odkaz. Samotný dej bol viacmenej o normálnych tínedžerských problémoch ako je prvá láska, strata panenstva, šikana, škola, chalani, priateľstvo a všetky takéto na prvý pohľad nepodstatné veci. Lenže do toho zakomponovaná mentálna porucha a feminizmus to spravili niečím wow. Taktiež sa mi páčilo, ako autorka realisticky zobrazila ten život tínedžerov. Neurobila z nich slušné detičky, ktoré vždy poslúchajú - práve naopak, ukázala to, čo mladí naozaj robia. Párty, alkohol, tráva, cigarety, nadržaní chlapci v puberte. Mnohokrát sa práve toto v knihách nevyskytuje, lebo je to považované za niečo, čo do slušnej spoločnosti nepatrí, ale aj tak to vždy všetci skúšali a naďalej skúšať budú, či sa to spoločnosti páči alebo nie. Navyše všetky tie situácie, aj napriek vážnejšej téme, boli ohromne vtipné. Celé to bolo vlastne napísané takým vtipným, sviežim a zábavným štýlom, jazykom mladých so slangom a to bolo obrovským plusom. 

Keď stratíte sami seba, stratíte toho veľa. Nielen svoju hrdosť a nádej, ale horšie veci - veci, ktoré ovplyvňujú ostatných. Napríklad schopnosť pomôcť im, keď vás potrebujú, všímať si, keď im niekto ubližuje. Ste príliš zaneprázdnení vlastnou bolesťou, vlastnými problémami. 

Takže áno. Ak ste na vážkach, povedzte tejto knihe jednoznačné áno, pretože naozaj stojí za prečítanie. Uvidíte, čím si hlavná hrdinka a vlastne všetci s takouto mentálnou poruchou musia preskákať, ich každodenné strasti a problémy. A taktiež sa dozviete pár rád o chalanoch a ostatných tínedžerských témach a problémoch. Pre mňa to bol veľký zážitok a dokonca som v niektorých situáciách aj slzičku uronila. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Vy sa môžete do Klubu okašlaných báb pridať TU




piatok 3. augusta 2018

Gobstone Alley (Flying Parcel Jún 2018) - Harry Potter box

Vždy som si chcela objednať nejaký Harry Potter box, pretože sú tam neskutočne krásne veci a pre mňa ako posadnutého fanúšika to bol doslova sen. Možno pred rokom, rokom a pol som našla u niektorých booktoberov Gobstone Alley, ale donedávna nemali možnosť platiť kartou a PayPal nemám, takže som si to nemohla kúpiť. Niekedy tento rok to však pridali a keď som to zistila, tak som neváhala a objednala ho. Tento box nie je z UK ani USA, ale z Poľska. Vyšiel ma 42€ aj s poštovným, čo je dosť, ale raz za život sa to prežije. Každý box obsahuje od 12 do 15 vecí, z toho jedna je vždy niečo na nosenie, 2 veci sú "licensed", väčšinou od Warner Bros., Incendio sviečku, nápoj od Cosy Elves a Harry Potter karty, ktoré sa vymieňajú medzi čitateľmi alebo fanúšikmi a tipujem, že po zozbieraní všetkých sa dá hrať hra. Takisto si môžete vybrať vašu fakultu, aby ste nedostali niečo z inej alebo všeobecne rokfortský erb Celkovo v tom boxe môžete natrafiť na všeličo - hrnčeky, odznaky, prútiky, plagáty, sladkosti, šperky a mnoho ďalších vecí. Ja som bola spokojná s tým, čo som dostala, ale nemyslím si, že si budem tento box znovu objednávať, predsa len je to dosť peňazí.

Prvá vec, čo na mňa vykukla bolo tričko s Hedvigou a citátom "Don't count your owls before they are delivered". Vybrala som si veľkosť M a je dosť voľné, takže nabudúce by som brala asi S. Keďže som Slizolin, tak tam na mňa čakala táto ozdoba v mojich farbách fakulty, ktorú ešte neviem, kde zavesím, keďže je to dosť dlhé. 

Ďalšou vecičkou bola neskutočne krásna sviečka s názvom "The End of the Year Feast", ktorá je navrchu červená a má čierne bodky ako jahoda a spodok je potom taký žlto-béžový. A voňať má ako jahodový cheesecake a je to geniálne. 

Bola som neskutočne nadšená, keď som tam našla svoju prvú čarodejnícku kartičku z Čokoládovej žabky a bol to práve Lupin. Nie je to síce tá, čo sa hýbe, ale aj tak. Vzadu sú napísané jeho úspechy a tak. V každom boxe bola zatiaľ vždy jedna fľaštička s nejakým elixírom a tentokrát to bol Wolsbane Potion alebo aj Vlkodlačí elixír, ktorý Remus užíval pred splnom. Má neskutočne krásnu modrú farbu a som z neho totálne nadšená. 

Ďalšou vecičkou bola fľaštička atramentu zo Šikmej uličky z obchodu Flourish & Blotts. Je to obyčajný modrý atrament a čoskoro pochopíte, prečo ho tam dali. 

K tomu atramentu bolo aj toto krásne pero, ku ktorému dali aj niekoľko vymeniteľných nadstavcov, aby ste mohli všelijako ozdobne písať a cvičiť si kaligrafiu. Taktiež tam bol čaj - Cho Chang's Summer Tea od spomínanej spoločnosti Cosy Elves a vonia fakt dobre. Tie dve licensed veci boli odznak s erbom Rokforu a magnetka, taktiež z rokfortským erbom. Poslednou vecou je "podpivník" alebo ako sa volá tá vecička pod nápoje s erbom fakulty, ktorú ste si vybrali. U mňa teda Slizolin. To okolo sú tie karty, ktoré si fanúšikovia môžu medzi sebou meniť a hrať. 

V konečnom dôsledku som celkom spokojná a veľmi milo prekvapená s obsahom tohto boxu, pretože ja ako skalný fanúšik som rada presne za takéto blbosti, ktoré si môžem vystaviť na poličkách k celej mojej zbierke. Nemyslím si však, že by som si ho kúpila aj druhýkrát. Ešte taká zaujímavosť: všetko, čo bolo v boxoch sa dá kúpiť na oficiálnej stránke Gobstone Alley, kým sa to nevypredá a na narodeniny robili špeciálny box, taktiež na Vianoce a na Vianoce aj adventný kalendár, ktorý bol skvelý podľa videí, čo som videla. 

Čo vy a knižné a fanúšikovské boxy? Kupujete si nejaké pravidelne? Chceli by ste nejaký vyskúšať? 

sobota 28. júla 2018

Temný duet


Autor: Victoria Schwab
Originálny názov: Our Dark Duet
Séria: Monstra z Verity
Diel: druhý
Počet strán: 336
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: CooBoo

Kate Harkerová se nebojí tmy. Je to dívka, která loví příšery. A jde jí to víc než dobře. August Flynn je příšera, která se nikdy nemůže stát člověkem, i když po tom sebevíc touží. Je nestvůrou, která má v téhle hře zahrát svou roli. A zahraje ji – za jakoukoli cenu. Téměř šest měsíců poté, co se Kate a August poprvé potkali, se válka mezi monstry a lidmi stala realitou. August se stal vůdcem ve Verity, i když po této pozici nikdy netoužil, a Kate se živí jako lovkyně nestvůr v Prosperity. Ale pak se najednou ze stínů vynoří nová příšera, která se živí chaosem a oživuje vnitřní démony lidí, a Kate se musí vrátit do hlavního města, aby čelila monstru, které si myslela, že zabila, a démonovi ve svém nitru.

This Savage Song alebo Divoká píseň vyvolala v roku 2016 v knižnom svete obrovský rozruch. Objavovalo sa množstvo kontroverzných recenzií od svetových blogerov a práve kvôli tomuto rozruchu sa stala populárnou. A jej pokračovanie na tom nebolo inak. Pri ňom bolo ešte viacej protichodných názorov. Ako zapôsobilo na mňa? 

Ubehlo šesť mesiacov, August a Kate sa rozdelili a obaja sa zmenili. Museli sa prispôsobiť situácii vo svete a už viac nezáležalo na ich snoch a nádejach. Kate naďalej loví príšery a žije svoj super akčný život. Len nie vo Verity, ale v inej časti sveta, kde vojna ešte nie je na tom tak zlé. August zatiaľ bojuje vo Verity a snaží sa zachrániť zvyšky mesta, v ktorom žil celý život a svojich milovaných. Lenže musel sa naozaj stať niečím, čím donedávna vôbec nechcel byť - príšerou, ktorá berie životy. Chýbal mi ten starý August, ktorý bol milý a dobrý a výnimočný. Áno, mala som rada aj tohto, lebo bol badass aj všetko, ale na neho to nesedí. Z tejto dvojky patrí táto rola Kate. Páčilo sa mi, ako bol August prepracovaný - ako mnohokrát bojoval sám so sebou, nevedel sa rozhodnúť, či je to správne, keď mu jedna jeho časť vravela áno a druhá nie. Bolo super, že autorka nám dala možnosť vidieť aj myšlienkové pochody druhej strany - príšery, ktorá to všetko znovu rozpútala a ktorej ide o viac, ako o smrť Henryho Flynna. Mrzí ma však, že Ilsa nedostala oveľa viac priestoru. Ilsa je totiž pre mňa asi najzaujímavejšia postava z tejto série a dúfala som, že autorka jej dá zopár kapitol, aby sa o jej minulosti čitatelia dozvedeli oveľa viac. Taktiež máme možnosť spoznať novú postavu sunaja, ktorý bol iba to - Soro - a Soro bolo neskutočne krvilačné a divoké, ale ocenila som, že bolo aspoň lojálne.  

Existují dva druhý příšer. Jedny chodí do ulic na lov a druhé žijí v lidské hlavě. S těmi prvními mohla bojovat, o to nebezpečnější byly ale ty druhé. Měly vždycky, vždycky náskok. 

Musím povedať, že dejovo sa mi jednotka páčila viac. Tu bol začiatok super, akčný a zaujímavý, ale potom to trošku spomalilo a dosť dlho sa to vlieklo práve v tomto duchu. Aj naďalej to však bolo zaujímavé a ja som si úplne užívala čítanie. Vytvorila som si obrovský vzťah k postavám, práve preto, že boli neskutočne prepracované a realistické. Samotný dej a udalosti boli plné akcie, bitiek, smrti a krvi, čo bol pre mňa totálny raj, pretože práve tieto veci milujem vo fantasy knihách. Veľmi obdivujem autorku za to, ako úžasne spracovala tento príbeh. Vymyslela jeden geniálny, zvrátený svet plný príšer, ale nie jedného druhu, ale rovno viacerých. A dokonca aj im vdýchla neskutočný život, dala osobnosti, vytvorila ich špecifické črty a zvyky. Pritom nám tiež ponúkla skvelých záporákov, ktorí to tam mnohokrát otočili hore nohami a dokázali, že aj temná strana má šancu v mnohých prípadoch vyhrať. Čo ma trošku hnevalo, bola tá nová príšera, o ktorej sme sa vlastne počas celej knihy nič nedozvedeli. Nemyslím Sora, ale tú druhú. Prišiel mi tam úplne zbytočný, nasilu natlačený len preto, aby sa niečo dialo aj mimo hlavnej dejovej línie. Vlastne tam ani nezohral nijakú dôležitú úlohu, a pritom mal obrovský potenciál to tam všetko totálne skomplikovať a zapliesť. Nuž, autorka ho tam asi dala len ako takú ozdôbku. Veľmi oceňujem ten koniec. Tým u mňa Victoria Schwab tak neskutočne stúpla. Pretože to bolo ukončené tak, ako to byť malo. Tak ako to osud chcel a inak si to ani neviem predstaviť. 

Lidé byli složití. Definovali se nejen tím, co udělali, ale také tím, co by udělali za jiných okolností. Jejich lítost je formovala stejně jako činy a rozhodnutí, za kterými stáli, i ta, která by nejraději neudělali. Nemohl vrátit čas, protože ten běžel jen kupředu, ale lidé se změnit mohli. 

Ak hľadáte niečo nové a originálne, rozhodne siahnite po tomto. Je to príbeh s temnou atmosférou, kde príšery nie sú len v rozprávkach a hrdinovia bojujú na život a na smrť vo vojne, ktorú majú veľmi malú šancu vyhrať. Stretnete tu veľmi zaujímavé postavy so zaujímavými životmi, kopu tajomstiev, podrazov a intríg a nezvyčajné priateľstvá a spojenectvá. Takisto originálne spracovanú tému hudby, ktorá tu nie je ako priateľ, ale ako vražedná zbraň. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy sa koniec Kateinho a Augustovho príbehu dozviete TU

nedeľa 15. júla 2018

Ako sme objavovali Nórsko part II

V pondelok sme hneď ráno (znovu okolo 10-11 hod.) vyrazili metrom na jednu parádnu vyhliadku/lyžiarsky skok/mostík Holmenkollen (prvá a druhá fotka), kde sa v roku 1952 konali Olympíjske hry. Po príchode sme si kúpili lístky, pozreli si múzeum (aspoň časť) a vybrali sa do výťahu, ktorý nás vyviezol hore. Bola tam hrozná zima a neskutočne fúkal vietor, ale ľudia, ten výhľad bol tak krásny a neuveriteľný a magický. Brutálny zážitok. Ako správni turisti sme porobili milión fotiek z každej strany, taktiež dali skupinovú na pamiatku a vybrali sa výťahom naspäť dolu. Bola možnosť sa spustiť aj na lane, kde sa len držíte takých rukovätí a visíte nohami vo vzduchu. Lenže to stálo tak 60€, takže asi vám je jasné, že to nikto z nás neskúsil, aj keď sme veľmi chceli. Potom sme si dopozerali lyžiarske a snowboardové múzeum, kde si chlapci vyskúšali dosku na strune a vybrali sa ďalej. V okolí bola taká úžasná obrovská socha trolla. Vedeli ste, že sú tam hrozne moc zaťažení na trollov? Ale o tom neskôr.

Našou druhou atrakciou bolo centrum Osla - Oslo Opera House, Akershus Castle & Fortress, City Hall a samozrejme, nákup suvenírov. Opera House je krásna stavba a veľmi zaujímavá a na hrade sa chlapci odfotili so strážnikom, ktorý nevyzeral moc nadšene. Po celom výlete sme sa konečne dostali k nákupu suvenírov, na čo som sa hrozne tešila, aj keď moja peňaženka obrovské slzy ronila. Ale tie obchodíky boli neskutočné. Nakúpila som každému niečo a navyše sme si celá partia kúpili tričká s vikingom na pamiatku. Nóri sú neskutočne zaťažení na trollov a vikingov - boli tam obrovské police plné rozličných sošiek vikingov a trollov. A boli neskutočne zlatunké a keby môžem, tak si kúpim z každej jednu, aby som si to vystavila v knižnici. Po nákupe sme sa vybrali obzrieť si kráľovský palác, ktorý bol krásny a navyše sme videli aj výmenu stráží, čo sa mi v Anglicku ani raz nepodarilo. Taktiež sme si obzreli palácové záhrady a taký park, kde sme znovu sledovali kačičky s malinkými káčatkami a nakoniec sme sa vybrali do štvrti Aker Brygge.

Aker Brygge (tretia fotka) je nejaká známa štvrť, ktorá vyzerá hrozne krásne. Nad celou ulicou tam boli malé farebné lampióny a bolo to brutálne a úžasné a hrozne magické. Tu sa chlapci rozhodli, že si dajú čapované pivo, ktoré by ich vyšlo tak na 12€ jedného. My sme sa s kamarátkou vybrali nájsť niečo, kde by sme kúpili waffle (na odporúčanie tej druhej kamarátky), ale nakoniec sme skončili v takej útulnej kaviarničke, kde sme si dali horúcu čokoládu a sladké pečivo. Ľudia, lepšiu horúcu čokoládu som v živote nikdy nepila. A navyše tam pracoval hrozne zlatý chlapec. No a chalani o chvíľu prišli za nami, lebo vraj pivo čapujú až od 23 a najstarší z nás má 23 až v októbri, takže skončili bez úspechu. Ako poslednú atrakciu sme si vybrali Vigeland Sculpture Park, ktorý bol vskutku zaujímavý a s kamarátkou sme sa na tých sochách neskutočne bavili. Totižto, ten park bol plný nahých chlapov a žien a detí vo všelijakých pofidérnych polohách, ktoré pripomínali kadečo, takže si viete predstaviť bandu turistov, ktorá sa ide pocikať od smiechu na umení.  Potom sme sa už vrátili na byt, zbalili si kufre a znovu sme do druhej hrali karty. Ehm, ale s tým, že sme vstávali o 4 ráno, aby sme stihli autobus, vlak a lietadlo, ktoré nám letelo po 8 ráno, s tým že hodinu a pol trvala len tá cesta vlakom. Počas letu sme zažili také maličké turbulencie, ale ja som si čítala knihu, takže mi to bolo nejak jedno. Okolo desiatej sme vyrazili na autách z Katowic, okolo tretej sme sa zastavili v Žiline na obed a okolo piatej som už bola doma a vybaľovala.

Takže ako hodnotím tento výlet? Podľa mňa bol veľmi úspešný, veľmi zábavný a Nórsko je jedna krásna, magická krajina, ktorá je síce predražená na naše pomery, ale rozhodne neľutujem všetky tie peniaze, ktoré som tam minula, pretože som znovu videla časť sveta a navyše sme boli fantastická partia. Nie je nič lepšie, ako dovolenka s kamarátmi. Len škoda, že sme nestihli všetko, čo sme plánovali. A rada pre vás: ak sa vyberiete do Nórska, vezmite si čo najviac jedla, ktoré je možné brať do lietadla, pretože za pizzu v krabici tam zaplatíte 5-7€. Znížte si výdavky vlastným jedlom a ubytko rozhodne hľadajte cez Airbnb, pretože budete mať väčšie súkromie. A ak tam raz pôjdete, odporúčam si pozrieť všetky atrakcie, o ktorých som vám tu písala. A zoberte si pomerne veľký budget, lebo len suveníry vás vyjdú dosť draho + doprava a vstupné na niektoré atrakcie.

sobota 7. júla 2018

Divotvůrce


Autor: Sebastien De Castell
Originálny názov: Spellslinger
Séria: Divotvůrce
Diel: prvý
Počet strán: 408
Rok vydania: 2017
Vydavateľstvo: CooBoo

Kellen je pouze několik okamžiků od svého prvního magického souboje a čtyř zkoušek, které z něj mají udělat divotvůrce. Je tu však jeden problém: jeho magie je slabá. Jste-li zavěcenci Jan’Tepu a blíží se vaše šestnácté narozeniny, měli byste být připraveni prokázat své magické schopnosti. Buď to, nebo mít v záloze nějaký zázrak. Jenže Kellen nemůže spoléhat ani na jedno z toho. Nezdědil totiž žádné magické nadání a nemá tedy výjimečné schopnosti jako ostatní. Ví, že bude muset použít pár triků, aby nezneuctil svou rodinu a nestal se sha’tepským sluhou. A tak, když do městečka přibyde rázná a přímočará cizinka, Kellen je samé ucho. Ferius Parfax je ostřílená světačka, vyhnankyně, kterou musí uživit bystrý rozum a tři balíčky karet. A s kartami, které mu rozdal nemilosrdný osud, se Kellenovi bude hodit každá pomoc.

Keď bol Divotvůrce vydaný vo svete, vznikol okolo neho obrovský rozruch, pretože to bolo niečo nové a neokukané a veľmi dobré YA fantasy čítanie, ktoré si zamiloval asi každý čitateľ. Za normálnych okolností by otázka znela, či som mala rovnaký názor. Ale vy viete, že mala, pretože toto sú tie pravé knihy pre mňa.

Kellen bol pre mňa už od začiatku neuveriteľne zaujímavou postavou. Nebol hrdina. Nebol to typický "vyvolený", ktorý sa má proti niečomu postaviť, niečo zachrániť a podobne. Bol to obyčajný chalan, ktorý len nemal mágiu, ktorú mať mal a bol jedným z mnohých, ktorí tak dopadli. Takže Kellen bol klamár, podfukár a zbabelec, ktorý sa snažil len prežiť. A to sa mi neskutočne rátalo, pretože jeho myšlienkové pochody boli hrozne zaujímavé skrz to, že v určitých situáciach nevedel, či vziať nohy na plecia alebo prekonať všetky svoje strachy a postaviť sa niečomu. Mnohokrát sa hádal sám so sebou, pochyboval o sebe, mal výčitky, ľutoval rozhodnutia. A práve to mi na ňom prišlo hrozne ľudské, obyčajné. Nebol to sebavedomý idiot, ktorý si je istý sám sebou a vie, že všetko dokáže. Ferius Parfax bola naopak neskutočne badass teta, ktorá väčšinou Kellenovi zachraňovala zadok, pretože on niečo pokazil alebo nedomyslel. Páčil sa mi jej skeptický pohľad na svet, ktorý bol mnohokrát vtipný a ona mala všetko totálne na saláme. Pravidlá, tradície, zvyky, zákony. Všetko jej to bolo ukradnuté a vždy si urobila všetko po svojom. Taktiež tá tajomná atmosféra okolo Ferius dala tejto knihe isté čaro, pretože sa čitateľ túži dozvedieť aspoň niečo málo o nej, jej živote, minulosti. Proste čokoľvek. Reichis, istý kočkoveverčák, ktorý celú knihu spestruje svojimi hláškami a krvilačnosťou a túžbou po očiach je najgeniálnejšia postava. Tohto malého chlapíka som si hrozne zamilovala. Páčilo sa mi, aká všelijaká zmes postáv sa tu zjavila. Mnoho tých dobrých, mnoho tých zlých a pritom sú medzi nimi nezvyčajné priateľstvá a spojenectvá a to je skvelé, pretože nikdy neviete, čo očakávať.

Strach byl odpovědí na všechno. Strach má v sobě také zvláštní kouzlo, pokud ho dokážete ovládnout. 

Neviem, čím by som tu začala, pretože mám na srdci veľa. Autorov svet a jeho fungovanie bolo úžasné. Mágia sa dá použiť mnohými spôsobmi, ale väčšinou má tú mágiu celý národ alebo kmeň alebo komunita. Lenže Sebastien ňou obdaril len niektorých, a tí ostatní museli slúžiť vyššie postaveným jan'tepom. Pravidlá tejto čarodejníckej spoločnosti boli väčšinou položené práve na zákonoch, ktoré sa ale mnohokrát nedodržovali alebo obchádzali. Páčilo sa mi, ako tam mal každý svoj motív, každý chcel niečo vyťažiť zo smrti a podobných vecí. Už aj mladí ľudia boli neskutočne plní intríg, tajomstiev, zvrátenosti a svojich ideálov, ku ktorým ich viedli väčšinou ich otcovia. Takže hej, niektoré časti tejto knihy boli neskutočne nechutné, zvrátené a brutálne, ale keď to tak raz chodí, tak s tým nikto nič neurobí. Množstvo postáv bolo vytvorených na to, aby ste ich zo začiatku mali radi a potom na nich drasticky zmeníte názor, pretože sa skrývali sa pekné slová a sladké úsmevy. Čo sa týka deja, tak ten ani trošičku nestagnoval. Bolo to neskutočne dynamické, striedala sa akcia s pokojnými scénami, odhaľovali sa tajomstvá, bojovalo sa, Kellen prichádzal na to, že nie je všetko zlato, čo sa blyští a neuveriteľne sa vyvíjal a dospieval. A do toho všetkého prispievala tajomná Ferius s jej trikmi a fintami, ktorá sa tam len tak zjavila a nikto nevie prečo. Do toho je tam ešte vedľajšia dejová línia, ktorá načrtá, o čom bude dvojka a na čo sa máme pripraviť. Pre mňa bol Kellenov príbeh obrovským zážitkom a teším sa, čo autor ešte vytiahne z rukáva v ostatných knihách.

Člověk v sobě nosí naději, kdesi hluboko, že až to bude nejvíc potřebovat - v okamžiku, kdy najednou půjde o všechno, protože to bude otázka života či smrti - dokáže překonat cokoli, co ho celý život brzdilo, a objeví svou skutečnou sílu. 

Táto kniha je jednoznačne niečo, po čom by ste mali siahnuť ak ste fanúšikovia Hraničiarovho učňa, Starého kráľovstva či takého Zaklínača alebo Trnového princa. Pretože toto je knihy plná úžasnej mágie, rôznorodých a zaujímavých postáv, intríg a tajomstiev, zloduchov, krutosti, nádeje a ukecaného nezvyčajného zvieratka, ktoré vás tým všetkým bude sprevádzať. Pre mňa to bola jedna skvelá, divoká jazda, ktorú som si neskutočne užila a dúfam, že vy na tom budete podobne.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme spoločnosti Albatrosmedia
Vy môžete spoznať jan'tepov a ich kultúru práve TU

sobota 30. júna 2018

Bronzový kľúč


Autor: Holly Black, Cassandra Clare
Originálny názov: The Bronze Key
Séria: Magistérium
Diel: tretí
Počet strán: 240
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: Slovart

Call, Tamara a Aaron by sa mali sústrediť na náročné testy a čarodejnícke skúšky. No po náhlej smrti jedného spolužiaka sa musia vydať po stope hrozivého zla. Niekto totiž oslobodil beštiu, čo mala ostať spútaná hlboko v školských žalároch. Call a jeho kamoši zisťujú, že mágia dokáže byť taká dobrá ako čarodejníci, ktorí ju používajú. No ak ju včas nezastavia, napácha v nesprávnych rukách nepredstaviteľné škody. Na čarodejníckej škole sa totiž môže prihodiť čokoľvek dobré i zlé a jediný spôsob, ako odhaliť pravdu, je riskovať úplne všetko.

Túto sériu pred niekoľkými rokmi začal vydávať Ikar, ale pri druhom pokračovaní s tým sekli. Teraz si ju vzal pod krídla Slovart, ktorý čitateľov pritiahol najmä novými, veľmi peknými obálkami. Nikdy som z tejto série nepadla na zadok, ale bola to príjemná oddychovka. Ako u mňa zabodovalo tretie pokračovanie? 

Call, Tamara a Aaron sú také zlatíčka, také veľmi podobné trio Harrymu, Ronovi a Hermione, ktorých si rovnako zamilujete. Sú odvážni, inteligentní a prefíkaní a snažia sa zachrániť všetko, čo sa dá. Chyba v postavách tejto knihe je v tom, že jediné prepracované postavy sú práve naši hlavní hrdinovia a veľmi obávaný Constantine, o ktorom neustále počujeme. Ostatné postavy, či už Callumov otec, Tamarina rodina alebo ich spolužiaci, profesori a priatelia, sú hrozne nevýrazné, nemajú nič, podľa čoho by si ich čitateľ mohol zapamätať, žiadnu osobnosť, žiadne špecifické vlastnosti. Oni tam proste len sú, existujú niekde v pozadí a občas prehodia niekoľko slov s našimi hlavnými hrdinami. Aj Callov pes Chaos má viac prepracovanú osobnosť ako tie postavy. 

Call myslel na nasledovateľov Nepriateľa smrti. Čo ich ku Constantinovi priťahovalo? Prísľub večného života, sveta bez smrti. Nádej, že nahradí ich straty a vymaže žiaľ. Sľub, ktorý si dal Nepriateľ po bratovej smrti a potom ho ponúkol svojim stúpencom. 

Je mi ľúto, že to musím povedať, ale táto kniha ma nejako neočarila. Počas čítania som mala všetko, čo sa stane na saláme. Možno som z toho už vyrástla. Mám pocit, že autorky majú úžasné nápady, majú čo ponúknuť, ale nevyužívajú to naplno a venujú sa zbytočným veciam, ktoré sú v príbehu totálne nepodstatné. Väčšiu časť tejto knihy som sa neskutočne nudila, nebolo tam nič, čo by ma zaujalo a nedialo sa tam v podstate nič. Dokonca som stratila záujem aj o väčšinu vecí okolo záhadného Constantina Maddena. Stále je však obrovským plusom tejto série, že má poriadne prepracovaného hlavného záporáka. Čitateľ sa dozvie jeho motívy a dôvody, čo ho zmenilo a prečo, ako sa stal takou dôležitou osobnosťou v histórii. Pretože práve vďaka tomuto si autorky udržali moju pozornosť, aj keď ma samotný dej nebavil, bavili ma Constantinove motívy. Samozrejme, očakávajte tu aj akciu, ktorá mi nepripadala dostatočná, ale to je len môj subjektívny názor. V konečnom dôsledku je to zaujímavé, ale nebolo to dostatočne zaujímavé pre mňa, nebola som z tej akcie nadšená, neprežívala som ju, ako kedysi. Mám pocit, že autorky už celý príbeh zbytočne komplikujú, motajú, všetko zauzľujú a podľa mňa sa o chvíľu samé stratia. Jedna vec ma však neskutočne prekvapila a vyrazila mi dych. Čakala som, že sa čosi podobné stane, ale rozhodne som to nečakala uprostred série, ale niekde bližšie ku koncu. Musím povedať, že týmto totálne prekvapili a nachystali si veľmi zaujímavý námet na pokračovanie, a najmä vyvolali zvedavosť čitateľov, či sa to bude dať nejako zmeniť. A práve tento koniec bola najlepšia časť knihy a vďaka nemu možno raz v budúcnosti siahnem po pokračovaní. Ale len možno. 

"Ľudia si pamätajú Nepriateľa smrti, ale zabudli na muža, čo z neho urobil človeka, ktorým sa napokon stal. Constantine bol zlý, ale zároveň nepochopený. Chcel iba oživiť brata." 

Neberte toto ako totálne negatívnu recenziu, ktorá vás má odradiť od čítania. Pretože rozhodne a určite nemá. Pretože táto séria je fakt dobrá, zamilujete si postavy, bude vás zaujímať dej aj záporák a a to, ako to napokon vyvrcholí. Obe autorky totiž vedia písať úžasne, majú skvelé série. Ja vám to odporúčam všetkými desiatimi - či Magistérium, či ich individuálne knihy. Lenže toto je môj subjektívny názor a hlavný problém pravdepodobne tkvie v tom, že som z tejto série proste vyrástla a asi ju posuniem mladším čitateľom v rodine. Vy po nej siahnite, najmä ak ste fanúšikovia Harryho, Percyho, Mariotových dedičov alebo Narnie. Je to vo veľmi podobnom duchu a som si istá, že si tam každý niečo nájde. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Vy môžete objavovať Magistérium a jeho tvory TU

pondelok 25. júna 2018

Ako sme objavovali Nórsko part I

Viete, ono to bol taký obyčajný piatkový večer, keď sme si išli s kamarátmi sadnúť na pizzu. Bavili sme sa o tom, na aký výlet sa toto leto vyberieme, keďže väčšinu Slovenska máme pobehanú, tak načo by sme to robili znovu. A tak padol nápad ísť pozrieť do zahraničia. A zrazu sme sa ocitli s letenkami do Osla.
V piatok 16.6. o polnoci sme vyrazili na nekonečnú cestu autami do Katowic na letisko, kde sme prišli niečo pred štvrtou hodinou ráno a lietadlo nám odlietalo kúsok po šiestej. Celí nadšení, ako fantasticky to stíhame sme sa vybrali na check-in. Kde sme sa zmierili s tým, že už nikam neodletíme. Totižto, kamarát nespravil online check-in, tým pádom nikto z nás nemal boarding pass a nemali žiadny kód, podľa ktorého by to skontrolovali. Viete si predstaviť, akí sme boli nahnevaní. Nakoniec sme odleteli, ale s tým, že sme každý museli doplácať 36€ len za to, že nám to vytlačia. Len za jeden maličký, hlúpy kúsok papiera sme vyhodili takmer 40€. Takže rozhodne to nezačalo podľa našich predstáv, ale nakoniec sme konečne do toho lietadla nasadli a chvalabohu, odleteli do Nórska.

Po prílete sme vlakom (jeho cenu ani nechcite vedieť) cestovali do centra Osla, kde nás čakala kamarátka, ktorá tam strávila pol roka na Erazme a bola našou súkromnou sprievodkyňou. Hneď sme sa išli ubytovať - bývali sme v oblasti Grunerlokka, kde sme si cez Airbnb zohnali byt, ktorý bol veľmi útulný a pani, ktorá ho prenajímala bola neskutočne milá. Nechala nám všetkým lentilky a nanuky. Po ubytovaní sme si išli nakúpiť základné potraviny, za ktoré sme znovu dali majland (nuž, prečo neísť do bohatej krajiny) a nakoniec sme si išli poobzerať okolie tejto oblasti. Videli sme veľmi pekný park, rieku Akerselva a vodopád Molla (druhá fotka), ktorý bol naozaj v magickom prostredí a navyše sme mali možnosť vidieť tam aj svadbu. Potom nám tá kamarátka ukázala neskutočnú uličku (prvá fotka) plnú veľmi pekných farebných domčekov, ktorá sa vertikálne tiahla stále hore a bola to fakt pekná štvrť. Deň sme ukončili návštevou botanickej záhrady, kde sme boli už brutálne unavení, keďže sme od polnoci nespali. Potom sme sa vybrali na byt, kde sme museli vyjsť asi tak milión schodov, keďže v tej budove nebol výťah a akosi sme bývali úplne navrchu.

V nedeľu, po sladkom spánku, sme vstávali okolo deviatej, desiatej a vybrali sme sa navštíviť polostrov Bygdøy, kde sme videli Norwegian Folk Museum - toľko pletených rukavíc s toľkými rozličnými vzormi som nikdy nikde nevidela a bolo to neskutočne fascinujúce, a taktiež Viking Ship Museum - vikingovia ma doteraz moc nezaujímali, ale po tomto trošku viac začali. Boli tam dve obrovské lode, na stene tam premietali príbeh o vikingoch a čo bolo veľmi zaujímavé boli ich zvyky. Totižto, keď nejaká posádka vikingov zomrela alebo minimálne ich veliteľ (alebo ako sa nazýva, don't judge me, please), tak postavili na lodi taký prístrešok, dali tam telá a poklady a, ľudia moji, oni proste zakopali komplet celú loď. Tí chudáci museli pekne nadávať, keď kopali takú obrovskú jamu. Na tomto polostrove sme navštívili aj skanzen, ktorý bol neskutočný. Mám hrozne rada malé domčeky, ktoré sú farebné a vyzerajú historicky, takže pre mňa to bol taký malý raj. Navyše tam bola hrozne retro benzínka s autíčkom. Z tejto malebnej dedinky sme sa vybrali na pobrežie a videli sme fjord, podaktorí sa v tej zime aj okúpali v mori. Nóri však tú zimu neberú tak vážne ako my, takže oni sa bežne kúpu v mori alebo jazere, keď je tak 10-15 stupňov.  Nanešťastie nám začalo pršať, takže sme nemohli ísť naspäť takým malým trajektom, pretože ten dážď bol otrasný a hrozne silný a my sme mali 3 dáždniky a jeden pršiplášť na 7 ľudí, takže sme rovno z autobusu utekali v daždi do takého obchodného centra na obed a dúfali, že nám ten dážď ďalej nepokazí deň.

Dážď nakoniec trošku ustal, aj keď úplne pršať neprestalo. S konečne plnými bruchami sme sa vybrali k jazeru Sognsvann (štvrtá fotka), ktoré bolo ďalšou z neskutočne krásnych atrakcií. Dvaja ľudia z našej skupinky sa už po druhýkrát v ten daždivý deň okúpali, my sme si posedeli, pofotili sa, obzerali sme kačky s malinkými káčatkami (tie boli absolútne nádherné) a skoro na nás zaútočila labuť, ktorú si chalani silou mocou fotili a pobehovali okolo nej. V nedeľu sme chceli ešte stihnúť Múzeum vedy a techniky, ale bohužiaľ nám to časovo nevydalo a v pondelok majú múzeá zatvorené. Dali sme si príliš divoký program na to, že sme tam boli 4 dni aj s cestou. Okolo deviatej-desiatej večer sme prišli na byt, navečerali sa a do druhej sme hrali karty. Jeden taký fun fact - keďže im sa tam v lete vôbec nestmieva, veľmi rýchlo strácate pojem o čase, pretože máte pocit, že je 18:00 a ono je 23:00. Im tam slnko "zapadá" niečo po jedenástej a "vychádza" niečo pred štvrtou, ale medzitým nemajú tmu, len také maličké šero. Naopak, v zime tam vraj majú stále tmu alebo šero. To sme rozhodne nečakali predtým, než sme išli, takže nakoniec sme každú noc hrali karty do nejakej druhej.