pondelok 7. októbra 2019

Wrap Up - September 2019

Ďalší mesiac za nami a s ním prišli aj povinnosti a škola. Nemôžem však povedať, že som prečítala málo kníh a som s výsledkom celkom spokojná. V septembri sa mi striedalo veľa žánrov, keďže som stále mala chuť na niečo iné. Neviem však ako to bude s čítaním teraz, keď už začala škola, neviem, koľko času budem mať, ale budem sa snažiť prinášať tieto články aj počas semestra. Momentálne čítam Lhářův klíč od Marka Lawrenca a retelling na Aladdina - A Whole New World zo série Twisted Tales, kde záporáci vyhrali a nestalo sa to, čo v klasických rozprávkach, takže som veľmi zvedavá na tie ostatné.


Maybe This Time - Kasie West
Ľahká oddychovka, ktorá si určite zaslúži vašu pozornosť. Kasie West je autorka, ktorá píše neskutočne pútavo, veľmi vtipne a ponúka brutálne sladučké a peknučké vzťahy, pri ktorých sa vám rozpustí srdiečko. Táto knižka mala vskutku dosť originálne a zaujímavé spracovanie, keďže sa autorka zamerala najmä na slávnosti, ktoré američania oslavujú a kde hlavná hrdinka vždy pracovala. Knižka ponúka akýsi pokus o hate-love vzťah, ktorý autorke nevyšiel tak, ako by som si predstavovala, ale aj tak bolo veľmi fajn o ňom čítať, úžasnú súrodeneckú lásku, krásne priateľstvo a pár skvelých momentov, kde hrdinka predvedie jej podrezaný jazyk. Na druhú stranu mi prišla knižka sama o sebe dosť bezduchá a prijala by som, aby autorka šla ešte viac do hĺbky postáv a celkových vzťahov. V konečnom dôsledku to však bolo veľmi fajn čítanie.

To - Stephen King
Moja premiéra Kinga dopadla priam úžasne. King je autor, ktorý ma brutálne nadanie písať postavy - parádne realistické, úžasné vzťahy medzi nimi, čitateľ sa s nimi dokáže stotožniť, budete sa s nimi smiať aj plakať a zažijete s nimi všetky vzostupy aj pády. S lepšie vyjadrenými postavami som sa asi ešte nestretla. Druhým jeho obrovským talentom je atmosféra. Atmosféra v tejto knižke bola presne taká, akú ju tento ujo chcel mať - keď ste mali byť v napätí, boli ste, keď vás niečo malo vystrašiť, tak vystrašilo, celkovo to pôsobilo hrozne temne a strašidelne a bolo neskutočné, ako ste to všetko dokázali cítiť. Takisto opisy boli niečo, čo bolo podľa mňa spracované úžasne. Všetko som si dokázala živo predstaviť, spolu s postavami som čakala, čo na mňa vyskočí a kde a kedy to bude. Všetko to bolo neuveriteľne premyslené, skvelo napísané a ja som mu zožrala všetko aj s navijakom.

Moje skutočné meno je Hanna - Tara Lynn Masih
Toto je v tomto roku asi druhá kniha, ktorá ma svojou neskutočnou silou príbehu dostala totálne do kolien. Autorka ponúka neskutočne surový pohľad na život Židov v čase vojny, na to ako museli bojovať o každý kúsok miesta vo svete, na to ako hladovali a trpeli. V tejto knihe ukazuje neskutočnú krutosť, ale aj fantastickú dobrotu ľudí, obrovskú nádej, ktorej sa títo ľudia museli držať v ťažkých časoch. Brutálna sila. Táto knižka rozhodne stojí za prečítanie, pretože neraz som mala slzy v očiach.

The Last Post - Renee Carlino
Toto bolo pre mňa trošku sklamanie. Od autorky som čakala neuveriteľne krásny a silný príbeh, pri ktorom by som knihu zatvárala so slzami v očiach. Dostala som však príbeh o chlapovi, ktorý sa správal ako tínedžer a trošku stalker, a žene, ktorá trúchlila za mŕtvym manželom, ale pripadalo mi to dosť umelé a robila neskutočné hlúposti. Na druhej strane to však bol úžasný náhľad na to, ako každý smúti úplne inak, ako sa každý vyrovnáva so smrťou rozličnými spôsobmi a kam nás ten smútok môže napokon priviesť. Bolo to o obrovskom zúfalstve a ťažkej strate, čítalo sa to dobre, ale hodnotím to len tak priemerne. Čakala som niečo viac.


Three Blind Dates - Meghan Quinn
Ak chcete čítať rýchlovku, trošku sa zabaviť, ale pritom nemusieť nejak veľmi rozmýšľať, tak toto je kniha pre vás. Je to taká veľmi dobré napísaná, vtipno-romantická new adult, ktorá si vás získa nevydarenými rande hlavnej hrdinky. Zároveň sa tu stretnete s troma úžasnými chlapmi, šialenou najlepšou kamarátkou, ešte šialenejším bratom a švagrinou a samotná hlavná hrdinka je tiež fajn výkvet. Je to skvelý príbeh, pri ktorom vypnete a oddýchnete si, ale nepadnete z neho na zadok a rozhodne si z neho nič neodnesiete.

Krv elfov - Andrzej Sapkowski
Potlesk prosím, keďže som sa asi po dvoch rokoch dostala k ďalšiemu pokračovaniu Zaklínača. A prečítala som to asi za dva dni, lebo to bolo geniálne a skvelé. Geralt je stále rovnaký týpek, ktorý zabíja príšery za peniaze, nedbá na ľudské vojny a intrigy, ale aj tak sa nejak dostane niekam do stredu. Ciri je neskutočne skvelá postava. Taká ženská verzia Geralta, ktorá si nenechá skákať po hlave, povie si svoj názor a na svoj mladý vek je niekedy až prehnane drzá, ale všetko jej to zjete aj s navijakom. Páčila sa mi všetká tá záhadnosť, tajomstvá, tajné správy, tajné misie a tajné plány, ktoré neustále niekto spriadal. A Triss Merigold je čarodejka, ktorá vie zaklínačov parádne zneistiť a poriadne vyviesť z miery, takže je to ďalší aspekt, ktorý vás neuveriteľne pobaví.

Čas opovrhnutia - Andrzej Sapkowski
Štvrtý diel Zaklínača nebol o nič horší ako jeho predchodcovia, tentokrát sa však autor viac zameral na viacero postáv a ich pohľadov. Celkovo dal oveľa viac priestoru Ciri, ktorá sa ukázala v pravom svetle, ako skvelá hrdinka a celkovo skvelá osobnosť, ktorá musí čeliť mnohým prekážkam. Geralt bol teraz menším stredobodom pozornosti a bol viac v pozadí. Stále však obdivuje ten úžasný otcovský vzťah, ktorý má s Ciri. Ale Aj Yennefer sme mohli trochu viac spoznať. Bolo to akčné, plné intríg a obrovských tajomstiev a sprisahaní a neskutočne sa teším na pokračovania.

nedeľa 22. septembra 2019

Leto končí a život ide ďalej...

Vo vzduchu cítiť jeseň, listy hrajú všetkými odtieňmi farieb, rána sú chladné a počas jasnej a chladnej noci je krásny pohľad na hviezdy. Na jednej strane sa neuveriteľne teším, že sme v tomto období, prichádza zima a dlhé večery v deke s horúcim nápojom a dobrým filmom alebo knihou a prechádzky po vonku, pri ktorých nám príroda znovu ukáže svoju krásu. Na druhej strane sa mi po lete vôbec nechce prehupnúť do tohto obdobia, pretože spolu s ním prichádzajú aj povinnosti a škola. Sčasti sa teším - na nové skúsenosti, nové zážitky, nové i staré priateľstvá, snáď aj nové zaujímavé predmety, ale s tým všetkým prichádzajú nekonečné povinnosti, ktoré ma od toho ťahajú. Na druhý ročník som však veľmi zvedavá, pretože rozvrhovo vyzerá pestrejšie ako ten prvý. Rozhodla som sa, že sa stanem viac organizovaným človekom. Totiž, ja som ten typ študenta, a vlastne aj človeka, ktorý si zámerne necháva veci na poslednú chvíľu, potom nestíha a má toho neskutočne veľa naraz. Práve toto som sa rozhodla zmeniť, naučiť sa zorganizovať si čas a rozdeliť povinnosti na viac častí. Založila som si teda bullet journal, ktorý je v posledných rokoch dosť veľkým fenoménom a môžete tam písať čokoľvek chcete. Veľmi dúfam, že mi to pomôže a nájdem vo svojom neporiadku nejaký systém a snáď ma to neprestane baviť. Zatiaľ ma však tá kreativita baví.

Počas leta som mala pocit, akoby sa zastavil čas. Želala som si, aby sa nepohol a navždy som zostala v náruči bezstarostných dní. Užívala som si teplé dni, užívala som si prázdniny, čítala som veľa a často, trávila nekonečný čas s kamarátmi, čo nás naplnilo úžasnými zážitkami, znovu som cestovala a videla ďalší kúsok sveta. Uvedomila som si, že čím viac cestujem, tým viac sa zamilovávam do sveta a do života. Znovu som sa presvedčila o tom, že svet je jedno krásne a magické miesto, z ktorého sa oplatí vidieť čo najviac, pretože na mnohých miestach narazíte na nezvyčajné a krásne veci. Celkovo som toto leto veľa premýšľala a uvedomila si viacero vecí, ktoré mi dali určitú lekciu. Takisto som na chvíľu začala písať, ale potom som znovu stratila múzu a teraz sa ju zase snažím nájsť. Stretla som niekoľko ľudí, ktorí mi ukázali iný pohľad....asi na všetko a takisto som o niekoľkých ľudí prišla. Neberiem to však tragicky, pretože očividne mali byť v mojom živote len chvíľu. A taktiež som si na vlastne koži vyskúšala, čo znamená toxické kamarátstvo. Pretože práve v takom som sa ocitala už dlhší čas a nikdy som si to nepripustila. Až keď ten človek odišiel z môjho života a dlho sme neboli v kontakte, som si uvedomila, koľko negativity odišlo spolu s ním a ako veľmi som sa nechala ovplyvniť. V lete sme sa znovu skontaktovali a stále sme kamaráti, ale teraz je to také iné. Akoby nádych čerstvého vzduchu na mieste, ktoré ste dlho nenavštívili, ale stále ho máte radi.

Iní ľudia mi zas ukázali, prečo si ich tak veľmi vážim a prečo sú pre mňa takí dôležití. Práve o tom sú tie večery, keď vám kamarátka napíše, aby ste prišli ochutnať jej karamelový cheesecake a potom máte dlhé konverzácie o všetkom a o ničom, alebo keď s niekým kráčate domov počas chladnej septembrovej noci s hviezdami nad hlavou a môžete prezradiť všetko, pretože tá noc je na to stavaná a máte radosť, že ste do vášho života vpustili ďalšieho človeka, ktorý vám rozumie. Priatelia boli pre mňa vždy neskutočne dôležití a práve títo mi dokazujú, že za to naozaj stoja. Celkovo som si viac začala všímať maličkosti a našla v nich pocit uspokojenia. Stačí, keď sa v jesenné ráno pozriem z okna na hory a hneď mi deň začne inak ako doteraz. Občas vám samota ponúkne viac, ako by ste čakali a naučíte sa viac o sebe aj o svete, keď nie ste stále obklopení ľuďmi. Hlavne sa naučíte odpúšťať. Nie kvôli tomu, že sa vám niekto prišiel ospravedlniť, ale preto, že vám padne obrovský kameň zo srdca, keď si dovolíte človeku odpustiť a dať druhú šancu. Zistila som, že je zbytočné niekoho nenávidieť, ak vám v minulosti ublížil, pretože tým viac škodíte sebe ako jemu. Zakopte vojnovú sekeru a skontaktujte sa s tými ľuďmi, pretože ľudia sa menia a môžu vám toho dosť ponúknuť. A ak nie, minimálne im odpustite a zbavte sa toho závažia, lebo vás neustále ťahá naspäť do minulosti.

Sama vlastne neviem, čo vám chcem týmto článkom povedať, len som sa chcela nejako vyjadriť, možno zamyslieť a zhrnúť to všetko nie len pre vás, ale aj pre seba. Čoskoro sa však znovu vraciam do Nitry, tak uvidíme, čo to štúdium napokon prinesie. Aké bolo to vaše leto? Tešíte sa do školy?

pondelok 16. septembra 2019

Wrap Up - August 2019

Niekedy pred dvoma rokmi som sa rozhodla, že vám budem robiť aj zhrnutie toho, čo som za daný mesiac prečítala. Reálne mi to vydržalo niekoľko mesiacov a potom som už nestíhala a nemala čas tie články vždy písať. Teraz tomu dávam druhú šancu, pretože už nie je v mojich silách ani čase, aby som recenzovala každú knihu, ktorú prečítam. Lenže niekedy prečítam také množstvo úžasných kníh, o ktorých chcem aby ľudia počuli, ale nemám čas na ne napísať kompletnú recenziu. Takže toto (okrem odporúčaní) berte ako niečo, kde vám chcem povedať o knižkách, ktoré stoja za to, aby ste sa na ne pozreli. Takže držte palce tomuto druhému pokusu o wrap up.


Vzestup - Kiersten White
Pokračovanie Dobyvatelskej ságy (prvý diel Temnota) je kniha, na ktorú som sa po Temnote neskutočne tešila. Nemôžem povedať, že som bola sklamaná, ale mala som svoje výhrady, ktoré trošku dopomohli k nižšiemu hodnoteniu. Autorka však ponúka neuveriteľne realistický pohľad do života v 15. storočí, kde sa schyľuje k vojne a táto teta nás hodí rovno do biedy a zúfalstva, ktoré tí ľudia prežívajú a zároveň do toho, ako ich jedine viera (v Boha, Pannu Máriu,  alebo anjela s ohnivým mečom) posúva ďalej a dáva im nádej. Postavy sa v tejto knižke ešte omnoho viac vyvíjajú a dá sa s nimi veľmi dobre stotožniť. Autorka ukazuje obe strany osobnosti aj dobré aj zlé a aj to, ako aj človek, ktorý vám pripadá zlý, môže mať dobré úmysly, len ich dosahuje páchaním zla. Nepáčili sa mi však niektoré časti, ktoré boli podľa mňa zbytočne rozťahané a knihe nijak veľmi nepomohli. Rozhodne je však toto jedna z najzaujímavejších sérii, aké som čítala. 

The Summer of Us - Cecilia Vinesse
Cestovanie v knihách je vždy niečo pre mňa a tu to nebolo inak. Päť dlhoročných kamarátov sa vyberie na cestu po Európe, lenže to ešte nevedia, že to priateľstvo vydržať nemusí a že tam budú isté konfliktné situácie, ktoré zmenia mnoho vecí v ich budúcnosti. Ak však chcete atmosférickú knihu, kde si doslova budete užívať opis nových miest, tak potom vás sklamem, pretože táto to nie je. Niektoré miesta boli opísané neskutočne, úplne som si ich dokázala predstaviť, ale iné, napríklad taký Amsterdam, ktorý je v skutočnosti krásny, je tu vykreslený tak slabučko, že vás to miesto ničím neohúri. Cestovanie je len akási vec v pozadí, a hlavnou myšlienkou boli tie tínedžerské a priateľské a vzťahové problémy, s ktorými sa potýkali. Bola to však skveláukážka toho, ako si ľudia postupom času môžu začať liezť na nervy a ako rýchlo sa môže priateľstvo stať toxickým, ak sa na nejakého človeka príliš naviažete. Niekedy mi však dievčatá v mnohom liezli na nervy, ale inak je toto skvelá letná oddychovka, ktorá si určite zaslúži pozornosť. 

The Wonder of Us - Kim Culbertson
Znovu cestovanie a znovu toxické priateľstvo. Táto knižka bola dosť fajn, mala skvelú atmosféru a tie miesta boli fantasticky opísané, veľmi som si užívala každé z tých miest, ktoré navštívili a znovu ma láka oveľa väčšia časť sveta ako doteraz. Obe hrdinky boli miestami dosť otravné, pretože na svoj vek sa správali ako malé deti, hašterili sa kvôli úplným hlúpostiam. Totižto všetko mohli vyriešiť úplne iným spôsobom a hlavne úprimnosťou, ale oni robili všetko naopak. Páčilo sa mi však, ako sa snažili zlepiť to priateľstvo a ako sa snažili obe, nie len jedna strana. Taktiež to bol skvelý náhľad od tínedžerského života, do leta pred posledným rokom na strednej, do toho, ako musia mladí ľudia zrazu prevziať zodpovednosť. Taktiež skvelé oddychové čítanie.

Eliza a more príšer - Francesca Zappia
Tento príbeh vo mne zanechal všelijaké pocity. Neviem sa úplne rozhodnúť, ako by som to tak celkovo zhodnotila, keďže táto knižka ponúkala neskutočné množstvo pohľadov na rozličné životné situácie a rozhodnutia, a hlavne na to, ako sa vyrovnať s nátlakom okolia a ako sa naučiť mať rád samého seba, prestať o sebe pochybovať, ale zároveň sa báť toho, že vás tie pochybnosti stiahnu dole a nedokážete urobiť veci, ktoré by ste chceli. Eliza a more príšer je výnimočný príbeh v mnohých smeroch.


Zlodějský tanec - Mary E. Pearson
Ďalší parádny počin z dielne Mary E. Pearson. Skvelé a sympatické postavy, super zápletka, znovu som sa zamilovala do autorkinho štýlu písania. Páčilo sa mi, že autorka ešte s týmto svetom neskončila, pretože ponúka obrovské možnosti. Znovu sme sa dozvedeli niečo z histórie a kultúry a zo zvyklostí, ktoré nepoznajú vo Vende ani v Morrighane či Dalbrecku. Ocitli sme sa na mieste, kam Lia nemala možnosť cestovať v predošlej sérii a to miesto je úplne nové a hlavne ponúka obrovské možnosti ho spoznať a zamilovať si ho. Pre mňa je neskutočne fascinujúce sledovať, ako má autorka všetko premyslené, všetky tie tradície a zvyky a v každom kraji sú úplne iné a nepodobajú sa a to ma veľmi baví, pretože autorka sa snaží z toho vyťažiť čo najviac.Samotný príbeh, no čo vám budem hovoriť. Táto kniha má všetko - kúsok romantickej zápletky, úžasnú rodinu, zradu, intrigy, ďalšie mocenské boje a možno nadchádzajúcu vojnu, odhaľovanie tajomstiev a zradcov, zopár bitiek a obetí, ale aj niektoré staré známe postavy, ktoré si určite budete pamätať z predošlých kníh a ktoré ešte určite zamiešajú karty.

The Moon & More - Sarah Dessen
Povedala som si, že je načase prečítať Sarah Dessen, ktorá mi doma stojí hrozne dlho, tak aspoň jedna kniha. Hlavná hrdinka bola dosť sympatická osôbka, ktorá hľadala sama seba, nevedela, čo v živote chce, tak skúšala pár nových vecí a v niektorých sa našla a vlastne celkovo prežívala svoje posledné leto pred univerzitou tak naplno ako mohla, pričom zbierala úplne nové skúsenosti. Rozhodne to bola zmeska veľmi zaujímavých a dobre spracovaných postáv, ktoré si čitateľ veľmi ľahko obľúbi. Celkovo príbeh bol fajn. Bolo to síce niekedy až príliš pomalé, ale bavilo ma to, lebo ma bavila Emaline, ktorá zažívala hrozne veľa trapasov, problémov, pekných chvíľ a pekných priateľstiev a viacmenej hľadala svoj zmysel života. Táto knižka bola viacmenej o skúsenostiach, o tom, ako aj tie zlé sú potrebné, ako nás to všetko posúva ďalej, ako sa nenechať zlomiť, ale preniesť sa cez niektoré veci, ako odpúšťať a ako je rodina dôležitá, o tom, že nič netrvá večne a podobne. Bolo to super oddychové čítanie, len by som niektoré veci vyškrtala.

Traitor to the Throne - Alwyn Hamilton
Prvý diel som čítala v češtine a neskutočne som si zamilovala Amani a Jina a celú rebéliu. Džinovia sú totálne neokukaná téma a práve preto ma táto séria tak fascinovala. Amani si musela prežiť v tejto knihe neskutočné peklo, bola to pre ňu brutálna skúška pevnej vôle a odvahy a bolo to skvelé. Autorka postupne odkrýva tajomstvá džinov, ako to vlastne je s celou tou mytológiu, odhalí niekoľko tajomstiev, Amani nadviaže niekoľko priateľstiev a nájde skvelých spojencov, napraví staré krivdy a nakope pár zadkov a vy to autorke budete papkať aj s navijakom, pretože je to neskutočná jazda. 

Hero at the Fall - Alwyn Hamilton
Záverečný diel akčnej púštnej trilógie nebol o nič horší než jeho predchodcovia a autorka nám znovu ponúka úžasný náhľad do života v púšti, do života džinov aj ich potomkov, do nepriateľského paláca a do bojov, ktoré musí rebélia spolu s Amani zvládnuť s čo najmenšími stratami. Počas celej knihy tú vládne napätá atmosféra, akási príprava na veľké finále, ktoré bude prekvapivejšie, než ste predpokladali a smutnejšie ako ste čakali. Autorka je totiž veľmi bezcitná a bez akéhokoľvek problému vám zabije obľúbené postavy a vy si môžete len oči vyplakať. Toto bol určite záverečný diel ako sa patrí a epické finále, aké bolo očakávané aj so stratami na životoch. Rozhodne jedna z najlepších sérií, aké som kedy čítala. 

pondelok 9. septembra 2019

Odporúčam 12: New Adult

Blind Kiss - Renee Carlino

Prečo? 
Lebo autorka a jej geniálny rozprávačský štýl. Lebo sa dostávate do neskutočne realistického príbehu, kde je priateľstvo veľmi dôležitým faktorom. Autorka nám predstaví postavy, ktoré si okamžite obľúbite, pretože Gavin bol veľký fešák a chlap na pravom mieste a Penny bola občas veľmi neistá a nerozhodná, ale taktiež vskutku sympatická. Oboch ich spojila náhoda, ale odvtedy sú priateľmi. Autorka sa znovu rozhodla pre príbehy, ktorý vám ukáže, aký má mnohokrát osud zmysel pre humor a ako sa s nikým nehrá. Zamilujete si všetky vzostupy a pády Penny a Gavina, zamilujete si ich priateľstvo aj lásku, ktorá láskou nebola a zároveň bola. Tento príbeh je zmesou smutného aj krásneho, vtipného aj depresívneho, silného a krutého. Je to divoká jazda na kolotoči, ktorú vám z celého srdca odporúčam, lebo táto kniha má neskutočné emócie a napätie a príťažlivosť a závisť a žiarlivosť. Jednoducho všetko.

The Simple Wild - K.A. Tucker

Prečo?
Lebo Aljaška, priatelia. Neskutočná atmosféra tohto magického miesta sa tiahne celou knihou a je to úžasný zážitok, pretože z autorkiných slov si viete predstaviť aj každý pohyb listu na stromoch. Autorka sa snaží poukázať na rozdiely medzi mestom a divočinou, takže sa vďaka tomuto ocitnete vo vtipných situáciách medzi hlavnými postavami. Takisto si užijete dosť netypický hate-love vzťah, ktorý vás ale bude neskutočne baviť a počas celej knihy sa budete modliť, aby sa dali dokopy. Nečakajte však od tohto príbeh plný sexu, ako to pri NA býva, pretože toto má jeden úžasný a silný a krásny príbeh otca a dcéry a pokus o napravenie tohto vzťahu. Dostanete sa do styku s mnohými zaujímavými postavami a veľmi sympatickými mladými pilotmi, uvidíte ako to funguje v takej menšej leteckej spoločnosti a spolu s hrdinkou budete objavovať krásy a zázraky aljašskej prírody a možno si aj trošku poplačete.

From Lukov with Love - Mariana Zapata

Prečo?
Lebo táto kniha ponúka toľko skvelých aspektov príbehu. Krasokorčuľovanie ako šport a vášeň a sen, ktorý hrdinka milovala a chcela. Ale zároveň aj to, aké ťažké je sa k tomu dostať a nevzdávať sa. Táto kniha je o tom, ako si dievča išlo za svojím najväčším snom. Ako ju ostatní zhadzovali a podceňovali, ale ani to ju neodradilo. Ako sa dá po každom páde vstať a pokračovať, pokiaľ človek vyslovene chce. O skvelej ľudskej sile, milujúcej rodine (verte mi, takúto rodinu ste ešte nestretli a dobre sa pobavíte) a o pádoch všetkých druhov, o priateľstve a láske. Navyše, hlavná hrdinka je nielenže sympatická, ale má aj geniálne podrezaný jazyk a nebojí sa ľuďom povedať pravdu, či už príjemne alebo urážlivo. Hlavný hrdina bol na tom veľmi podobne, ale ešte bol aj hrozne milý, zlatý, arogantný idiot, ktorého si zamilujete. Mariana Zapata píše skvelo a ponúkne vám naozaj kvalitný príbeh a nie bezduchú hlúposť plnú hlúpych hrdinov, naivity a sexu na každej strane (v tejto knihe sú však aj tie scény fantasticky napísané).

streda 28. augusta 2019

My deti zo stanice Zoo


Autor: Christiane F. 
Originálny názov: Wir Kindern vom Bahnhof Zoo
Počet strán: 296
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Premedia

Kniha zachytáva príbeh mladej tínedžerky v Západnom Berlíne v druhej polovici sedemdesiatych rokov, keď na scénu vtrhli tvrdé drogy, s ktorými mala skúsenosti už ako trinásťročná. Vznikla v spolupráci s dvoma nemeckými novinármi a toto už klasické dielo svojho žánru dodnes nestratilo nič na aktuálnosti. Christiane sa v centre mládeže už v dvanástich dostala k hašišu, na diskotéke sa v trinástich prepracovala k tvrdým drogám a skončila na heroíne. Jej matka dva roky netušila, že užíva drogy a zarába si na ne prostitúciou, ktorej sa nevyhlo takmer žiadne dievča s podobným osudom. Je to zároveň príbeh bezradnej spoločnosti, ktorá si s drogovo závislými deťmi nedokázala vo svojej dobe poradiť a mnohé z prípadov skončili tragicky.

Mám rada knihy o drogách. Vždy ma zaujímali osudy ľudí, ktorí na drogách skončili a tento príbeh je autobiografiou dievčaťa, ktoré na heroíne skončila ako trinásťročná, no vtedy už mala asi štrnásť. A poviem vám, toto bolo teda veľmi zaujímavé čítanie.

Christiane bola normálne dieťa, ako sme boli kedysi my všetci. Problém bol ten, že žila na mieste, kde bolo totálne všetko zakázané, takže ako dieťa sa väčšinu času nudila. Neskôr do toho prišli problémy doma, rozvod rodičov a sťahovanie sa. Takže musela začať úplne nový život v neznámom meste, v neznámej škole s úplne neznámymi ľuďmi, medzi ktorých moc nezapadala, keďže bola dievča z dediny a poznala hry, pri ktorých sa jej mestské deti vysmiali. A tak sa začala kamarátiť s Kessi, dievčaťom z jej triedy, ktoré obdivovala a chcela byť ako ona. A po tom všetkom začala chodiť do centra mládeže, na diskotéky, do klubov, kde boli pofidérne partie, ktoré skúšali všetko nové. A tým novým boli práve drogy. A viete, každý človek chce niekam zapadnúť a niekam patriť, mať kamarátov a cítiť sa cool a hlavne v tej dobe to tak bolo. A tak Christiane začala len s tabletkami a hašišom.

Pomaly som sa to naučila: buď máš nad druhými moc, alebo oni majú moc nad tebou. 


A potom prišla puberta. Viete, tá typická puberta, keď chcete všetko vyskúšať, všetko zažiť, porušovať pravidlá. Prišli prví chlapci a potom aj prvý heroín. To už pokračovalo ďalej a skončilo pri prostitúcii. Táto knižka je skvelou výpoveďou človeka, ktorý tie drogy okúsil a pekne ukazuje, čo drogy s človekom spravia, aké myšlienky a pocity ho posadnú a ako hrozné to je, keď má feťák absťák. Uvidíte, ako to autorku zničilo a ako sa z pekného dievčaťa s budúcnosťou v priebehu niekoľkých týždňov stala obyčajná troska, ktorej život doslova závisí od jedného pichnutia. Čo viac vám poviem. Bolo to naozaj hrozne zaujímavé čítanie a ak máte možnosť, tak tomu určite dajte šancu. Myslela som si, že keď to má skoro 300 strán, tak to bude miestami aj celkom nudné, ale to nebolo vôbec. Práve naopak, stále ma zaujímalo, čo bude s Christiane ďalej, či pôjde odvykať, či sa z tých drog niekedy dostane a bude žiť normálny život. Teda aspoň tak normálny, ako sa s takou minulosťou dá. V knižke sa takisto objavili zápisky Christianinej matky, ktorá dosť dlho nevedela, že jej dcéra je na drogách. Tie ma až tak moc nebavili, takže to je asi jediné mínus. Takisto v knihe nájdete aj fotky podaktorých Christianiných kamarátov z partie a  aj to, ako dopadli.

Nerozmýšľala som. Nad ničím. Nič som nevnímala. Bola som zaujatá len sama sebou. A pritom som nevedela, kto vlastne som. Niekedy som ani nevedela, či vôbec ešte žijem. 

Som rada, že som sa k tejto knihe dostala a mala možnosť si ju prečítať. Autorka má u mňa uznanie za to, že to dokázala takto porozprávať, aj keď to muselo byť dosť ťažké. Podľa mňa je toto skvelá kniha, ktorá by sa mala dať do rúk hlavne dnešnej skvelej mládeži, aby si aspoň trochu uvedomili, čo robia a dostali rozum. Najsmutnejšie na tej dobe bolo to, že si s tým spoločnosť nevedela dať rady. Keby to bolo inak, určite by sa zachránilo viac drogovo závislých a ušetrilo by sa viac životov. Toto je však jeden silný príbeh, ktorý si naozaj skúste prečítať. Alebo ak chcete niečo podobné, tak skúste Tovar od Tatiany Melasovej, to je takisto skvelá kniha. Za mňa určite palec hore za toto.

piatok 16. augusta 2019

Eliza a more príšer


Autor: Francesca Zappia
Originálny názov: Eliza and Her Monsters 
Počet strán: 384
Rok vydania: 2019
Vydavateľstvo: CooBoo

Eliza Mirková je v maturitnom ročníku na strednej. Obyčajné dievča, o ktoré štyri roky nikto nezakopol. LadyConstellation je autorka megapopulárneho webkomiksu, ktorý si získal srdcia miliónov čitateľov po celom svete. Nikto netuší, že offline Eliza a online LadyConstellation je jedna a tá istá osoba.
Všetko sa zmení príchodom Wallaca. Je fanúšik Elizinho webkomiksu a dokonca autor najlepšej fanfiction. Keď sa im skrížia cesty, Eliza váha, či opustiť svoju bezpečnú ulitu a vystrčiť nos do offline sveta. Môže sa niekomu páčiť aj také obyčajné a nezáživné dievča ako Eliza Mirková?
Lenže keď verejnosť odhalí Elizinu pravú identitu, všetko, čo si tak urputne budovala –. webkomiks, vzťah s Wallacom a dokonca aj psychickú pohodu – sa razom rozpadá.


Keď bola Eliza vypustená medzi čitateľov, ľudia ju začali prirovnávať k Fangirl od Rainbow Rowell. Niektorí dokonca tvrdili, že ju prekonala. Eliza s jej príšerami sa stala fenoménom v priebehu niekoľkých dní od vydania. Každý ju chcel čítať, každý ju chcel vlastniť. Lenže je naozaj taká, ako sa o nej hovorí? 

Ako to už v týchto príbehoch býva, Eliza je introvertka s veľkým tajomstvom - kreslí komiks, ktorý pozná celý svet. Keď sa v dnešnej dobe povie introvert, predstavíte si človeka, ktorý nemá rád spoločnosť. Čo je podľa môjho názoru omylné, pretože práve v tejto knižke autorka ukázala, aké je to byť introvertom. Eliza bola tichučká, utiahnutá, ponorená vo vlastnom svete, nerada rozprávala pred ľuďmi, nerada sa s nimi stýkala a vlastne najradšej by bola zatvorená v izbe a kreslila a kreslila a kreslila. Na jednej strane to bolo fantastické zobrazenie hlavnej hrdinky, na druhej strane mi však neuveriteľne vadilo, ako sa uzatvárala do seba, dokonca aj pred vlastnou rodinou, nezaujímala sa o nich a vlastne ich ani poriadne nepoznala. Potom sa tu stretávame so sympatickým Wallacom, ktorý si taktiež stráži vlastné tajomstvo a s Elizinou rodinou. Jej bratia boli skvelí, od prvej strany si ich zamilujete. Jej rodičia však boli krásnym príkladom rodičov, ktorí sa zasekli v minulosti a nedokážu pochopiť decká dnešnej doby, jednoducho z nich spravia závislých od technológií a nič viac ich nezaujíma, aj keď si tam to dieťa rozvíja talent. 

Chystám sa povedať nie, ale zastavím sa. Musím to skúsiť. Musím to skúsiť, pretože to už zase robím - zatváram sa pred všetkým, lebo som frustrovaná a unavená a pretože skutočný svet je zložitý a oveľa radšej by som žila vo vlastnom výplode. Ale nemôžem. Som tu a musím to skúsiť.

Ešte stále celkom neviem, čo si o tomto príbehu myslím. Bolo to napísané veľmi pútavo, autorka vedela zaujať a čítalo sa to neuveriteľne rýchlo. Autorka nám ponúkla náhľad od Elizinho života, do všetkých jej problémov a ako sa s nimi musela vyrovnať. Eliza ako hrdinka je skvelou ukážkou toho, ako občas človek musí prekonať svoje vlastné hranice na úkor toho, aby niekomu pomohol alebo bojoval za to, čo je správne. Alebo taktiež toho, ako prekonať svoj strach, minimálne sa o to snažiť, pretože vždy môžete byť lepším človekom a niekoho priateľom. Táto knižka ponúkla obrovské množstvo pohľadov na rozličné situácie, a hlavne to, ako sa s nimi dá vyrovnať, ako sa vyrovnať aj s nátlakom okolia a ako sa napokon naučiť mať rád samého seba a dať prednosť sebe pred ostatnými, pretože niekedy je to potrebné, ako o sebe prestať pochybovať, pretože tie pochybnosti vás dokážu stiahnuť dole a práve kvôli nim častokrát človek nespraví to, čo by sám chcel a čo ho robí šťastným. Eliza sa taktiež musela v niektorých momentoch vyrovnať s nepochopením okolia, s tým, ako ju ľudia nútili do toho, čo nechcela a preto môže človek začať nenávidieť to, čo predtým miloval. Autorka ukázala, akí sú priatelia dôležití, aká je podpora (aj keď je maličká) dôležitá pre to, aby sa človek nebál a aby dokázal to, o čom pochyboval. Takisto ponúkla náhľad ako sa človek dokáže zmeniť keď chce a keď sa snaží a hlavne keď si uvedomí, že niečo spravil zle voči iným a že mnohokrát je to nebadateľné, pretože sa sústredí na niečo iné. Eliza a more príšer je v mnohých smeroch veľmi výnimočná kniha, pretože autorka dáva možnosti vidieť svet očami niekoho, pre koho život nie je ľahký ako pre iných. Rozhodla sa rýpať do viacerých tém, ktorým sa spoločnosť vyhýba a ktoré sú častokrát tabuizované, pretože by si z nich ľudia mohli zobrať "zlý" príklad, aj keď by sa o nich malo hovoriť, lebo ľudia si z nich vezmú hlavne ponaučenie a to, že nie vždy je všetko také čierne, ako to niektorí vidíme a vždy tú budú ľudia, ktorí za vami budú stáť. A taktiež tu, samozrejme, vidíme nástrahy a vplyv internetu, kde je kyberšikana úplne bežnou vecou a ako môže vplývať na ľudskú psychiku. Ako som už povedala, veľmi veľa tém, o ktorých sa oplatí čítať. 

Veci, na ktorých vám najviac záleží, sú tie, po ktorých ostáva najväčšie prázdno. 

Neviem, či táto knižka sadne každému, pretože Eliza nie je dokonalou hrdinkou a niekedy budete mať chuť jej otrieskať hlavu o stenu, lenže tu nejde o to, aká je ona, ale o to, čo sa autorka snaží touto knižkou povedať. Navyše, Eliza sa na svoj vek správa veľmi adekvátne, pretože puberta sa nehrala s nikým z nás. Táto knižka je však plná iných a hodnotnejších vecí, na ktoré sa budete sústrediť, pretože autorka zaťala do živého a vy sa spolu s Elizou budete vyrovnávať so všetkými problémami, ktoré sa zdajú byť malicherné, ale pre niekoho sú kľúčové. Pre mňa bola Eliza a more príšer úžasným zážitkom, ale aj knižkou na zamyslenie, ktorá ponúkala humor, ale aj vážne témy, a hlavne dokázala čitateľa ohúriť a prekvapiť z mnohých strán. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy môžete Elizine príšery spoznať TU

utorok 13. augusta 2019

Roadtrip po Slovinsku

Plánovanie výletu na toto leto bolo pre našu partiu dosť náročné. Chceli sme sa totiž pozrieť na hrozne veľa miest - Rím, roadtrip po Taliansku, Miláno a okolie, Štokholm, Anglicko, Balaton, Sbrsko - bola to dlhá debata a dosť dlho trvalo, kým sme sa zhodli. Nakoniec padol výber na Slovinsko, ale vo forme roadtripu, aby sme mohli viac vidieť. A tak sme sa v štvrtok ráno vo veľmi nekresťanskú hodinu (3:00) nabalili do áut a hor sa za dobrodružstvom. Cesta trvala nejakých 8 hodín bez prestávok (my sme však prestávky mali), takže okolo obeda sme dorazili k našej prvej atrakcii, ktorou bolo vojenské múzeum vo Wurzen Pass na rakúsko-slovinských hraniciach. História nepatrí práve medzi moje koníčky, ale toto bolo veľmi zaujímavé a hrozne zábavné.  Ujo nám najprv porozprával nejaké informácie o vojne a aké to bolo na tomto mieste, behali sme po zákopoch (takmer celý areál sa dal pochodiť pod zemou), čo bola ohromná sranda, lebo to bolo také podzemné bludisko, že ste ani nevedeli, kam vás to napokon dovedie a či zvládnete nájsť cestu späť. Videli sme "veľmi" pohodlné postele, na ktorých vojaci spávali, videli sme tanky, dokonca bola možnosť sa aj povoziť v tanku, ale to za príplatok, a odviezli by vás tiež po celom areáli. Po prehliadke ste si mohli kúpiť guláš alebo inú polievku (neviem aká to bola), ak ste boli hladní a oddýchnuť a posedieť si tam. Nebolo to nejaké veľké, takže sme sa tam zdržali možno tak hodinu a pokračovali ďalej. Kúsoček od toho bola taká "vyhliadka" Kranjska Gora, kde bol výhľad na Alpy a všetky kopce okolo. Na tabuli tam boli všetky rozpísané aj s ich nadmorskou výškou a hneď pod vyhliadkou bola dedinka, ktorú tieto hory priamo držali v objatí. Vtedy som si pomyslela, že áno, tu by som určite neodmietla bývanie. Akonáhle sme prešli hranice, okamžite sme vedeli, že už nie sme doma. Ľudia, tie hory čo tam všetko obklopovali a tá príroda a lúky, malé farmy to bolo niečo úžasné a fantastické. Ten výhľad stál za to už keď sme cestovali autom po diaľnici medzi v Rakúsku, ale Slovinsko bolo ešte o to krajšie.

Našou následujúcou zastávkou bola roklina Vintgar Gorge, kde sme nad riekou behali po mostíkoch popri skalách. A to ešte len bola nádhera. Bola to taká ľahká, ale dlhšia prechádzka a totálne to za to stálo. Tá voda bola tak krásna, čistá a na niektorých miestach neskutočne tyrkysová. Navyše celá tá roklina vo vás vyvolávala pocit, že ste niekde v období Jurského parku a čoskoro odniekiaľ vybehne dinosaurus. Tie skaly boli neuveriteľne vysoké, stromy na nich rástli presne ako v filmoch, keď sa ľudia ocitnú v takých roklinách a pre mňa to malo brutálnu atmosféru práve toho Jurského parku a podobných filmov. Na začiatku aj na konci ste si mohli v stánkoch kúpiť jedlo a občerstviť sa. A vlastne tie mostíky nás napokon doviedli k veľkému vodopádu, ktorý sme si horko-ťažko odfotili, pretože nejaký chlapec, ktorý si myslel, že je neviem aký model a určite insta influencer, tam musel mať miliardu fotiek jeho nahého tela. Beriem, že chce fotku na pamiatku, ale čo je veľa, to je veľa. Samozrejme, naspäť sme sa vracali tou istou cestou ako sme prišli a kým sme prišli k autu, tak mohlo byť tak 18:00 večer, čiže sme sa išli ubytovať. Bývali sme v obci Jesenice v rodinnom dome a túto obec taktiež obklopovali hory, takže sme mali parádny výhľad. Napokon sme sa večer šli najesť do podniku, ktorý nám odporučila pani, u ktorej sme bývali. Skúsili sme čevapi, čo je jedlo, ktoré je v tej oblasti (Čierna hora, Slovinsko atď) zrejme niečo ako národné jedlo, pretože ho mali všade. Bolo to vlastne mäso ako z nášho čevapčiči, len bolo zabalené do takej žemle. Nebolo to zlé, ale prijala by som k tomu nejaký kečup alebo horčicu.

Na druhý deň sme po zdravom spánku vyrazili ďalej. Našou prvou zástavkou bolo Jazero Bled, ktoré podľa Instagramu vyzeralo krásne. Neverila som, že tá voda bude naozaj taká tyrkysová, lebo Instagram je plný príliš upravených fotiek, ale ona fakt bola. A bol to neuveriteľný a neskutočný a krásny pohľad. Ešte teraz keď si na to spomeniem, tak som v úžase. Rozhodli sme sa teda pre turistiku, aj keď bolo hnusné teplo a radšej by sme sa hneď šli kúpať. Cestou sme sa zastavili na lukostreľbe a dali si také malé súťaže medzi sebou. Na turistiku sme si vybrali Malú Osojnicu, odkiaľ bol výhľad na celé jazero (fotka je odtiaľ) a trvalo nám to tak 40 minút, možno menej. Pre mňa bolo úžasné vidieť ako krásne tam je, ako to jazero obklopujú hory z každej strany a aká neskutočné príroda je všade naokolo. Toto je jedna z tých vecí, ktorú naozaj chcete vidieť. Po ceste naspäť sme išli inou trasou a dolu sme šli po mega strmých schodoch a to som si ani nebola istá, či to vôbec zleziem. Dolu sme zbehli do áut pre plavky a v tom teple sme si dopriali to osvieženie v jazere. S kamarátkou sme chceli ísť loďkou na ten ostrov, ale chalani nesúhlasili, že vraj oni to preplávajú. A verte či nie, naozaj to preplávali. A ešte k tomu, celý deň svietilo slnko, bolo teplo, ale práve tých 45 min. čo sme sa kúpali, tak sa zamračilo a začalo pršať. Fakt len na chvíľu. Taktiež sme navštívili Bledský hrad, z ktorého bol výhľad na jazero zase z druhej strany, ale čakali sme, že tam bude aspoň nejaký sprievodca, ktorý nám niečo o hrade porozpráva. Bol to však úplne voľný program a nikoho tam netrápilo, či vás zaujíma niečo z histórie hradu alebo nie. Po hrade sme už znovu museli vyraziť na cestu do Koperu, aby sme sa stihli ubytovať. Zastavili sme sa ešte na večeru a potom už na ubytko. Tentokrát sme bývali v hosteli, ktorý vyzeral úplne krásne ako hotel a dlho do noci sme hrali spoločenské hry a karty.

Koper bol naším cieľom hlavne kvôli moru, keďže sme nechceli celý čas len behať, ale trošku si aj oddýchnuť. Celé doobedie až do nejakej pol 2 sme strávili pri mori. Koper bol fakt pekný, len škoda, že mal kamenistú pláž a na niektorých miestach to tam vyzeralo nie ako pri mori, ale na kúpalisku. My sme si ale vybrali také menej zaľudnené miesto. More bolo na kraji plné rias, ale ďalej bolo pekné a čisté. Po tomto oddychu sme sa vybrali do Jaskyne Postojna, čo bola obrovská jaskyňa, ktorú by sme peši asi nikdy nepobehali Odviezli nás takým vláčikom hlbšie do nej a tam sme nejakú trištvrte hodinu behali všetky tie stanoviská. Sprievodkyňu sme vôbec nepočuli, keďže tam neustále nejaké malé deti hučali a kričali, takže vám nič poriadne neviem povedať o jej histórii. Ale bývajú tam svadby, je tam miestnosť, ktorá robí brutálnu ozvenu, sú tam živočíchy, ktoré žijú špeciálne len v tej oblasti a vo vnútri je obchod so suvenírmi. Naspäť nám znovu vyviezli vláčikom a bola to neskutočná úľava vyjsť zo zimy do horúčavy, keďže sme s kamarátkou išli v kraťasoch, lebo veď načo sa prezliekať. Ešte sme si išli pozrieť vivárium, kde sme mohli vidieť malé živočíchy, ktoré žijú v jaskyni alebo v blízkom okolí a sú špecifické len pre určité oblasti. To nás s kamarátkou moc nebavilo a boli sme hladné, tak sme radšej išli na obrovskú palacinku s bielou čokoládou, ktorú robili v tom areáli. Chutila úžasne a určite ju skúste, ak tam raz pôjdete. Odtiaľ sme sa už vybrali po diaľnici do Ľubľany. Cestou sme zišli z diaľnice a v nejakej dedinke sme našli niečo ako naše koliby a tam sme sa dosýta najedli. V Ľubľane sme sa ubytovali a znovu trávili večer hrami.

Posledný deň v Ľubľane sme nemali žiadny konkrétny plán, povedali sme si, že pobeháme mesto a uvidíme. Vybrali sme si prechádzku po parku a cezeň sme sa presunuli do centra mesta, kde sme konečne nakúpili aj nejaké suveníry. Napokon sme sa vybrali na hrad, ktorý bol omnoho zábavnejší a zaujímavejší ako ten Bledský. Rozhodli sme sa vyskúšať adventure game a museli sme hľadať všelijaké vodítka, mali sme hodinu na to, aby sme zabránili drakovi zničiť hrad a udržať ho v spánku. Bolo to zábavné, ale dosť jednoduché, teda až na úlohu s kaplnkou, kde sme to vodítko vôbec nemohli nájsť. Každopádne, predbehli sme našu druhú skupinu, takže to sa dá považovať za úspech, a stihli sme to v časovom limite. Po tejto zábavke sme sa rozhodli vrátiť na vyhliadkovú vežu a porobiť nejaké fotky. Hrad nám zabral dosť času z dňa, takže dolu sme ešte dokúpili posledné suveníry, dali si obed, nakúpili nejaké zásoby na cestu a vybrali sa k autám, ale inou cestou, ako sme prišli, aby sme videli čo najviac. Ľubľana je naozaj krásne mesto a je škoda, že sme toho nestihli pobehať viac. Ponúka dosť atrakcií - môžete sa previesť na loďke, ísť na hrad, vidieť mosty, ktorých má mnoho, pozrieť budovu parlamentu (pre nás to bol veľmi vtipný pohľad, keďže sochy sú vždy spúšťačmi obrovskej kreativity) alebo sa len prejsť na tej promenáde popri rieke, popozerať obchody, zbehnúť na kávu. Rada by som sa do Slovinska ešte vrátila, pretože prekvapivo ponúka naozaj veľa možností. Po ceste nás na diaľnici zastihla obrovská búrka, takže istú dobu bola viditeľnosť veľmi biedna, ale okolo 11 večer sme v zdraví prišli domov.

Poviem vám pravdu, že som sa troch obávala toho, čo budeme v tom Slovinsku robiť, keďže som o ňom nikdy nepočula tak veľmi, ako o iných krajinách. To bola asi dosť veľká chyba, pretože táto krajina je nielenže neuveriteľne prekrásna a magická a ponúka nespočetne veľa prírodných úkazov, ale ponúka aj turistické možnosti na tak veľa miest, že by ste to nepobehali ani za celý život. Navyše je Slovinsko dosť priateľské čo sa týka rozpočtu, ľudia vám rozumejú aj slovenským jazykom (odskúšali sme), nemáte starosti s premenou peňazí a nie je to ďaleko, takže ak sa bojíte lietať, auto nie je vôbec problém. Ja som rada, že som mala možnosť vidieť aj túto krajinu, aj keď som nikdy nečakala, že ma tak veľmi očarí a som rada, že som to znovu mohla stráviť s partiou, s ktorou som toho už toľko pochodila a zažila. Ak si chcete ísť ľahnúť k moru, tak Slovinsko asi moc neodporúčam, na to sú aj lepšie destinácie, ale ak chcete niečo vidieť, niečo pobehať a objaviť a neminúť obrovské množstvo peňazí, tak určite choďte do Slovinska. My sme na to mali, žiaľ, len štyri dni, ale s tým, čo krajina ponúka, si viete vytvoriť program aj na dva týždne, pretože tam je stále čo pozerať. Stačí trochu googliť a pátrať. Ubytovanie nás tiež nevyšlo veľa a všetky boli fakt na úrovni - to prvé síce na menšej, ako tie ďalšie dve - ale nemám čo vytknúť, pretože aj tí ľudia neskutočne milí, pomohli, poradili, odporučili. Uvidíme, pre akú destináciu sa rozhodneme o rok, ale určite vám o nej napíšem.