štvrtok 15. októbra 2020

Odporúčam 17: O drogách, ľudskej vytrvalosti a poslednom lete

Heroine - Mindy McGinnis 

Prečo? 
Pretože autorka veľmi realisticky, surovo a brutálne podáva príbeh úspešnej športovkyne Mickey, ktorá zažila autonehodu a jej túžba utlmiť bolesť je silnejšia ako ona a ako ľahko dokáže jedna malá tabletka obrátiť život hore nohami. Príbeh je vyrozprávaný z pohľadu drogovo závislej osoby, ktorú autorka psychologizuje, a tak vidíme všetko, čo sa jej odohráva hlave, celý boj samej so sebou, hlások, ktorý jej našepkáva, túžbu po heroíne a zároveň vedomosť, aké zlé to je. Autorka prekonáva všetky zábrany a bez servítky predvádza, ako dokáže závislý prekonať všetky svoje morálne hodnoty, len aby sa dostal k ďalšej dávke, ako drogy dokážu zničiť vzťahy, priateľstvá, rodinu. Dáva čitateľom náhľad, ako rozlične sa rôzni ľudia vyrovnávajú s rovnakými problémami, aké ľahké je padnúť na dno a ako ťažko človek na svoje chyby dopláca. Okrajovo autorka rýpe aj do témy toxického priateľstva, pochybností, nechcenej závisti, ale aj vzájomnej podpory a tímovej súdržnosti. Tento príbeh je smutný, krutý a surový, ale má v sebe to kúzlo, ktoré vám nedovolí knižku pustiť ani na sekundu z ruky, pretože chcete vedieť, čo viedlo k onej osudnej udalosti na začiatku knihy. 

Be Not Far from Me - Mindy McGinnis

Prečo? 
Pretože tento príbeh je nezvyčajný a výnimočný. S ničím takýmto ste sa určite nestretli. Často počúvate príbehy o nezvestným a o tom, ako to ich blízki prežívajú. Ale čo ten človek, ktorý je stratený? Presne o tom, táto knižka rozpráva. O Ashley, ktorá sa stratila v lese, nemá so sebou nič iba oblečenie a zranenie s infekciou. Bolo to zaujímavé a silné a znovu kruté a surové. Akýsi pohľad na to, aká je príroda miestami krutá a stále silnejšia ako človek. Ale zároveň je to fascinujúci príbeh o ľudskej sile a vytrvalosti, o samote, ktorá ponúka útechu, ale môže aj zabiť, o ťažkých rozhodnutiach, o kúsku šialenstva, o nádeji i beznádeji, o boji o život, o prežití zo dňa na deň a hľadaní stratenej nádeje, o uvedomovaní si toho, že nikdy nič nie je isté. Hlavná hrdinka však zároveň spoznáva samú seba, svoje schopnosti, o tom, čo dokáže človek, keď je na pokraji síl a o snahe nevzdať sa. Bolo to zaujímavé, dobrodružné, miestami trošku nechutné. Sčasti je to oslavou prírody, ale zároveň ukážkou všetkých jej nástrah i jej sily. 

The Last Summer of Us - Maggie Harcourt

Prečo? 
Pretože toto nie je road trip plný zážitkov, ale skôr analýza priateľstva a spoznávaní samého seba. Leto pred maturitou sa traja kamaráti vyberú na výlet, aby sa zbavili problémov, ale nečakajú, že o sebe zistia také množstvo vecí. Toto je kniha o všetkom. O priateľstve a najlepších priateľoch, ktorí však nemusia byť najlepší priatelia, pretože ako veľmi v skutočnosti poznáme ľudí? Je to o rodine, rodinných problémoch a o tom, ako nás ovplyvní prostredie, v ktorom vyrastáme. Ako ľahko si z neho môžeme odniesť zlé hodnoty, ale aj dobré, ktoré prídu zo zlých skúseností - pretože koľkokrát si reálne povieme, že "takýto nikdy nechcem byť"? Je to o strate a vyrovnávaní sa s ňou - či už o strate takej, že niekto umrel, alebo takej, že niekto odišiel. Je to o ceste nikam, ale zároveň niekam - k sebapoznaniu. O spomienkach a zážitkoch a chvíľach, ktoré sú v živote také dôležité, pretože čas sa proste zastaviť nedá a to jediné nám napokon zostane. O kráse vo svete, o poznaní ľudí i samého seba. O tom, že nechať ľudí ísť nie je vždy zlá vec, pretože tu boli a boli dôležití, aj keď odišli. Budete sa smiať, možno budete plakať, pretože to bolo také smutné, ale zároveň také krásne. 

sobota 3. októbra 2020

Štyri mŕtve kráľovné

Autor: Astrid Scholte
Originálny názov: Four Dead Queens 
Počet strán: 416
Rok vydania: 2020
Vydavateľstvo: Slovart

Sedemnásťročná Keralie Corringtonová možno vyzerá neškodne, ale v skutočnosti je jednou z najšikovnejších zlodejok a klamárok v Quadare. Mladý posol Varin je, naopak, čestný, bezúhonný občan Eónie, najosvietenejšieho regiónu krajiny. Ich cesty sa prepletú, keď Keralie okradne Varina o balíček a obaja sa tak ocitnú uprostred sprisahania proti všetkým štyrom kráľovnám Quadary.V bezvýchodiskovej situácii musia spojiť svoje sily, pokúsiť sa odhaliť strojcu vrážd kráľovien a zachrániť si vlastné životy. Ich vynútené spojenectvo sa postupne mení v nesmelú romancu, najprv však budú musieť prežiť a rozlúštiť záhadu štyroch mŕtvych kráľovien.

Čo keby ste mali dôkaz o zločine, ktorý niekto spáchal, ale nemáte poňatia kto? A čo keby vám kvôli tej informácii hrozila smrť? 

Štyri mŕtve kráľovné je autorkin debut, ktorý vám bude na prvý pohľad pripadať ako fantasy kniha plná mágie, vojny, intríg a kráľovstiev. Avšak táto knižka nie je to, čo sa zdá. Autorka sa pokúsila o istú originalitu tým, že skombinovala prvky fantasy a detektívky. Ocitáme sa teda v príbehu, kde v strede pozornosti nie sú problémy kráľovstiev, ale práve vyšetrovanie vrážd štyroch kráľovien Kvadary. Keralie je totiž najlepšie zlodejka, ktorá ukradne záhadný a dôležitý balíček, ktorého obsah nemala nikdy vidieť. Keralie je veľmi zaujímavá postava. Počas celej knihy sa neustále menila a vyvíjala. Bola čistým a reálnym obrazom takej ľudskosti, kde raz pociťovala istotu, inokedy veľké pochybnosti, bola silná, ale občas slabá, bola hrdá, že si išla za svojím, ale zároveň ľutovala niektoré svoje rozhodnutia. Presne to, čo by človek v jej veku a situácii mal prežívať. Páčili sa mi vlastne všetky postavy, pretože mali hĺbku a rôznorodé charaktery. Záporné postavy neboli záporné len preto, že sa tak autorka rozhodla. Vytvorila im pozadie a situácie, ktoré ich ovplyvnili a zmenili ich pohľad na svet, ktoré ich priam donútili chcieť niečo iné, možno niečo viac, možno zmenu. Práve toto pozadie ich teda donútilo k tomu, aby boli "zlí" a to zlo malo svoju podstatu. Pri spracovaní postáv som naozaj žasla. Autorka veľmi komplexne spracovala aj jednotlivé pohľady všetkých postáv. Každému totiž dala dostatok priestoru, aby ho čitateľ mohol spoznať - nie len navonok, ale aj jeho činy, jeho dôvody na konanie, jeho povahu aj hodnoty. Za toto jej patrí môj obrovský obdiv. 

Ludijčania vedeli, že svet je často krutý, že smútok mnohokrát preváži nad šťastím a temnota môže číhať len krok od nás. Lenže namiesto toho, aby si kvôli tomu zúfali, Ludijčania si radšej vychutnávali všetko krásne, plné svetla a radosti, čo svet ponúkal. 

Autorka vytvorila veľmi zaujímavý svet a ešte zaujímavejšie ho dokázala predstaviť bez toho, aby nudila čitateľa. Nachádzame sa totiž na mieste, ktoré je rozdelené na štyri kvadranty a každému vládne jedna kráľovná. Pritom má každý kvadrant vlastné a odlišné pravidlá, zvyky aj tradície, uznávajú odlišné hodnoty a žijú rozličným životným štýlom. Táto knižka nemá pokračovanie, ale aj napriek tomu bol ten svet spracovaný obdivuhodne a detailne, a pritom dostatočne zaujímavo, aby sa čitateľ nenudil. Počas čítanie sledujeme viac dejových línií, keďže autorka využíva striedanie pohľadov na priblíženie celého deja aj konfliktu. Vzhľadom na to, že je to fantasy s prvkami detektívky, dej plynie v pokojnejšom tempe, ale udrží si vašu pozornosť, pretože Keralie neustále niečo rieši, zisťuje a sleduje. Neustále sa niečo deje, na povrch vychádzajú stále nové a nové skutočnosti a autorka vás drží v napätí. Celkovo táto knižka ponúka veľmi kvalitný, miestami dosť akčný zážitok. Autorka totiž dokázala predstaviť hlavnú hrdinku a jej život, samotné kráľovné a ich život, dokonca aj hlavnú zápornú postavu a jej ciele, vysvetlila celé rozdelenie a fungovanie sveta a do toho zakomponovala ľúbostné zápletky, tajomstvá a intrigy, vraždy a vyšetrovanie vrážd, ale stále zachovala na príbehu záhadnosť a vyťahovala nové esá z rukáva. Čo bolo pre mňa trošku sklamaní, je tá hlavná ľúbostná zápletka, ktorá mi prišla zbytočne urýchlená, strašné umelá a totálne zbytočná. Táto kniha by sa bez toho zaobišla, pretože stredobodom pozornosti boli úplne iné veci. Vraha som napokon uhádla, ale koniec ma príjemne prekvapil. 

"Milovať niekoho znamená riskovať zlomené srdce. Ale tie spoločné chvíle prevážia každé utrpenie." 

Štyri mŕtve kráľovné nie je typická YA fantasy s kráľovstvami a bojmi o moc. Je to kniha o vyšetrovaní vraždy, o spoznávaní samého seba a svojho okolia, o dôvere a sklamaní sa v ľuďoch, o ľútosti a vine, ktorá spôsobila dosť problémov. Keralie nie je typická YA badass hrdinka, ktorá každého zbije a porazí, ale práve naopak, pociťuje obrovské pády, robí chyby a niekedy dôveruje nesprávnym ľuďom. Táto knižka vás zaujme nielen nádhernou obálkou, ale ja nezvyčajným fantasy príbehom, ktorý ponúka a ktorý vás určite nebude nudiť. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart
Vy môžete Kvadaru s jej kráľovnami navštíviť TU.

utorok 22. septembra 2020

Najlepšie lži


Autor: Sarah Lyu
Originálny názov: The Best Lies
Počet strán: 344
Rok vydania: 2020
Vydavateľstvo: Slovart

Remy bola kedysi šťastná. Mala super frajera Jacka a tú naj kamošku, Elise, pre ktorú by spravila všetko na svete.
Jack však zomrel. Zastrelili ho. A Elise je tá, čo stlačila spúšť.
Šlo o sebaobranu? Alebo o niečo temnejšie, skryté hlbšie, než si Remy kedy dokázala predstaviť?
Polícia hľadá odpovede a Remy sa čoraz viac ponára do vlastných spomienok, hľadá aspoň útržok pravdy, ktorá by mohla Elise, jej spriaznenú dušu, zachrániť. Aspoň kúsok pravdy v pavučine lží, ktoré zamorili to, čo sa spočiatku zdalo ako začiatok jedného krásneho priateľstva.


Ako dobre v skutočnosti poznáme ľudí okolo nás? Ako veľmi sme si istí, že im môžeme naozaj veriť? Ako ďaleko to necháme zájsť predtým, než zistíme, že nám vlastne škodia? 

Najlepšie lži rozpráva príbeh dvoch najlepších kamarátok, ktorých priateľstvo prišlo nečakane, ale zároveň v pravý čas. Remy je nespokojná so svojím životom, je neistá, pochybuje o sebe i svojej hodnote, cíti sa podceňovaná. Elise je sebavedomá, užíva si život, porušuje pravidlá a svoje trápenie skrýva pred svetom. Ich priateľstvo je krásne. Dievčatá sú nerozlučné, trávia spolu všetok voľný čas, sú spriaznenými dušami. Jedna druhú podporuje, navzájom si pomáhajú a stoja pri sebe. Sú rodina. Avšak niekde sa stane chyba, nastane zlom a ich priateľstvo zrazu nie je také, ako sa na prvý pohľad zdalo. Stredobodom pozornosti sú tri hlavné postavy - Remy, ktorá je zároveň aj rozprávačkou, Elise a Jack, ktorý dostal síce najmenej priestoru, ale zohral v príbehu dôležitú úlohu. Obe dievčatá sú veľmi sympatické, veľmi realisticky vykreslené, majú hĺbku a čitateľ sa s nimi dokáže stotožniť a aj ich pochopiť. Autorka postavy rozoberá do detailov. Nesústredí sa ani tak na príbeh, ako na psychologický aspekt postáv, na ich myšlienky a pocity, všetky vnútorné monológy aj pochybnosti a problémy. Spolu s nimi pociťujeme všetky neistoty a trápenia, a zároveň vidíme aj motiváciu ich činov a to, prečo sa stalo, čo sa stalo. 

Verili sme, že z nás naše jazvy robia niečo výnimočné. Verili sme, že čo nás nezabije, to nás posilní. Verili sme, že naše tragédie sú romantické. 

Po dejovej stránke je táto knižka obyčajný príbeh o dvoch tínedžerkách, ktoré si tvoria spomienky a zážitky do života, chodia do školy a snažia sa len prežiť svoje najlepšie roky. Lenže autorka v skutočnosti ukazuje krutú realitu niektorých priateľstiev a to, koľko škody dokážu napáchať. Autorka neromantizuje túto tému, ale surovo a bez servítky podáva príbeh toxického priateľstva. Postupne odkrýva tajomstvá, zradu, skutočnú povahu hlavných postáv. Na Remy ukazuje, ako je spočiatku človek zaslepený a verí, že konečne našiel šťastie, spriaznenú dušu, skutočné priateľstvo, a pritom toho človeka reálne nikdy nepoznal. Neskôr sa z toho aj Remy zobúdza a uvedomuje si, čo všetko bolo na tom priateľstve zlé. Príbeh je rozprávaný dvojako - Remy nás vracia do minulosti, hovorí o začiatkoch priateľstva s Elise, ako sa stretli, čo spolu zažili. Na druhej strane stojí Remy v prítomnosti, keď už je Jack mŕtvy a ona stojí pred dôležitým rozhodnutím o svojom živote. Čo sa vlastne stalo tej noci? Môže Elise ešte dôverovať? Dokáže jej vôbec odpustiť? Remy nás veľmi dynamicky a postupne prevádza svojím príbehom, lenže nikdy neviete, čo je pravda. Dievčatá sú na seba neuveriteľne naviazané, naučili sa skrývať svoje tajomstvá, naučili sa ľudí klamať, ako sa im zachcelo, takže celú dobu neviete, ako to bolo, pretože Elise je klamárka a Remy je zaslepená. Okrem tejto prehnanej závislosti na nejakom človeku, autorka do príbehu zakomponovala aj ďalšie vážne témy ako život v rozvrátenej rodine, domáce násilie, prehnané očakávania, ale zároveň vytvorila aj krásny ľúbostný vzťah Remy a Jacka. Dala im priestor, aby spolu niečo zažili, aby sa do seba mohli zamilovať. 

Láska znamená potrebovať a byť potrebný. Láska je vtedy najskutočnejšia a najsilnejšia, keď sa navzájom potrebujete, keď bez toho druhého nemôžete žiť. Všetko menej silné môže pominúť. Všetkému menej silnému hrozí zlomené srdce. 

Najlepšie lži je silná kniha. Ukazuje totiž temnú stránku priateľstva, temnú stránku ľudí, závislosť na jednom človeku, ktorá prechádza až do prehnanej majetníckosti, obrovskú žiarlivosť a to, ako vám jedno zlé priateľstvo, jeden nevhodný človek dokáže zničiť všetky ostatné vzťahy - či už rodinné, priateľské alebo ľúbostné. Je to kniha, ktorá má čo ponúknuť. Je surová a krutá, možno trošičku psycho. Ukazuje však vzostupy i pády dvoch dievčat, ktoré boli také odlišné, ale zároveň tak rovnaké. Ukazuje mnoho tvárí traumy. Ukazuje trápenie a to, ako každý vníma inak rozličné problémy. Niekoho zloží na kolená maličkosť a iný ustojí takmer všetko. A hlavne to, že každý sa s vecami vyrovnáva rozličnými spôsobmi a občas je potrebné to akceptovať. Ukazuje klamstvá a to, ako ľahko a bezhlavo si môžete zamilovať človeka, ktorý vám jedine škodí a ako jednoducho sa na neho dokáže niekto namotať a do akých tragických situácií to môže všetko viesť. Bolo to silné a bola to jedna z najlepších kníh, aké som čítala.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart
Vy môžete všetky klamstvá a tajomstvá odhaliť TU

piatok 11. septembra 2020

Farby smútku

 

Autor: Jeff Zentner 
Originálny názov: Goodbye Days 
Počet strán: 368
Rok vydania: 2020
Vydavateľstvo: CooBoo

Carver je obyčajný tínedžer, má kamošov, robotu, v škole sa mu celkom darí a na hodinách tvorivého písania exceluje. A potom pošle jednu esemesku. A jeho najlepší kamoši skončia pod kolesami kamióna. Vyrovnať sa s náhlou stratou sa dá len ťažko, keď máte vinníka priamo pod nosom. Carverov život nie je príbeh o vine a treste. Ale o žiali a o bolesti, o rozlúčkach a o odchodoch, no najmä o nových začiatkoch. O nádeji na lepšie zajtrajšky, ktoré sú doslova na dosah, ale zároveň sa nám zdajú nedosiahnuteľné.

Sú knihy, ktoré prečítate v priebehu jedného dňa. A potom sú knihy, ktoré nedokážete prečítať v priebehu jedného dňa. Nie preto, že by boli zlé, ale sú také smutné, že neunesiete všetok ten smútok. Môžete trikrát hádať, ktorý prípad je kniha Farby smútku

Všetci sme Carver. Žijeme si naše mladé životy, máme priateľov, chodíme do školy, máme zážitky. Lenže nie všetci budeme Carverom, keď stratí najlepších priateľov pri nehode, ktorú si dáva za vinu. Carver je neuveriteľne prepracovaná postava. Príbeh sa viacmenej točí okolo neho, takže autor mal možnosť do hĺbky predstaviť jeho život, jeho osobnosť, pocity, myšlienky, vlastnosti. Autor veľmi reálne a surovo ukázal, čo prežíva človek, ktorý zažil takú obrovskú stratu. Ukázal všetky pády, všetko trápenie, všetky slzy a bolesť aj to, ako je človeku v jednej chvíli dobre a v druhej na neho znovu doľahne smútok. A stále dokola a dokola a dokola. Avšak nie je celá kniha len o smútku hlavnej postavy, ale aj o chvíľach, ktoré s priateľmi prežil. Vďaka nim sme totiž mohli spoznať túto veľmi pestrú partičku zaujímavých chalanov, ktorí boli odlišní, ale zároveň rovnakí a ktorým toto nezvyčajné priateľstvo ponúklo útechu pred ich problémami. Jeff Zentner má talent na písanie postáv, pretože títo chlapci doslova žili na tých stránkach a mala som pocit, že to prežívam s nimi a sme naozaj priateľmi. Aj keď to bolo len na chvíľu. Autor celkovo ponúka pestrú škálu postáv, s ktorými sa Carver stretne na jeho ceste za zlepšením, a myslím si, že každý z nich Carvera niečo naučil a tým mu pomohol postúpiť o krôčik ďalej alebo ho stiahol naspäť. 

Niekedy si však chcete zapamätať každú minútu, ktorú ste s niekým strávili. Túžite si uchovať aj tie najvšednejšie chvíle. Ľutujete, že ste si ich naplno nevychutnávali a že vo vás nezanechali nezmazateľnejšie stopy - nie aj napriek tomu, že boli obyčajné, ale práve preto. Lebo sa nedokážete zmieriť s tým, že sa váš spoločný príbeh končí. Lenže na to prídete až vtedy, keď je neskoro. 

Farby smútku je kniha, kde sa nedeje nič, ale zároveň sa deje všetko. Príbeh sa sústreďuje okolo pocitov a trápenia hlavnej postavy, takže väčšinu času čitateľ strávi v Carverovej hlave. Spolu s ním čitateľ prežíva mučivý smútok a snaží sa s tým všetkým vyrovnať. Bolo to také reálne, že niekedy som sa aj ja ocitala vo chvíľach pádu, obrovského žiaľu či zúfalstva, cítila som Carverove výčitky spolu s ním. Táto knižka vám zlomí srdce. Ale zároveň vám ukáže niečo iné. Ukáže vám aj možnosť cesty von. Pretože nie je to kniha len o tom smútku, ale aj o spomienkach a zážitkoch, ktoré Carver s priateľmi prežil a ktoré každý deň prežívame my všetci s našimi blízkymi. Bolo to o tom, aby ste si vážili každú chvíľu s niekým, pretože nikdy neviete, kedy ho vidíte naposledy. O nádeji na nový začiatok a dúfaní, že možno raz ten žiaľ zoslabne a človek dostane možnosť vrátiť sa do starých koľají, aj keď zmenený. Kniha o obrovskej strate, rozlúčke a o tom, nechať ľudí ísť, aj keď je to ťažké a nezabudnúť, že tu niekedy boli a boli dôležití. Každý vo vás totiž niečo zanechá. Všetko to sprevádzala obrovská bolesť, ktorá vás sprevádza každý deň, každú minútu, keď nedokážete myslieť len na nič iné, iba to, ako vám tí ľudia chýbajú. A tá bolesť vás napokon môže donútiť k rozhodnutiam, ktoré by ste za normálnych okolností nespravili - unáhlené, nezmyselné rozhodnutia. Zároveň však ponúkla úžasný pohľad na silu človeka, silu rodiny a ich lásky a podpory, silu priateľstva a odpustenia a poslednej rozlúčky. Autor zobrazil všetky vzostupy a pády vyrovnávania sa s takouto stratou - ako ste jeden deň relatívne v pohode a na druhý znovu padnete na dno a máte problém sa postaviť. Ale vždy tu bola tá nádej, ktorá vás uisťuje, že raz možno bude lepšie. Aj Carver ju v sebe mal, ale je otázne, či ju aj nasledoval. 

Zvláštne, ako sme naprogramovaní pociťovať radosť z ničenia samých seba. 

Táto knižka je silná káva. Roztrhá vám srdce na milión kúskov, prežuje vás a potom vypľuje s obrovským smútkom, prevedie vás cestou obrovskej a surovej a krutej bolesti, ktorá vás tak ľahko neopustí. Budete chcieť plakať, niektorí určite budete plakať. Ale stojí to za to. Pretože dostanete príbeh nezvyčajný a smutný, ale zároveň veľmi silný. Zažijete toho s Carverom veľmi veľa a nebudete ho chcieť opustiť a nechať samého, pretože sa počas čítania stal aj vaším priateľom. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy môžete koniec Carverovej cesty prežiť TU

pondelok 7. septembra 2020

Wrap Up - August 2020

 Leto oficiálne skončilo a mňa ubíja, že sa musím vrátiť do školy. Ešte mám však pár týždňov, takže radšej sa nebudem deptať. September so sebou priniesol obdobie, ktoré mi vždy dodávalo pokoj na duši. Chladné rána, jesenné slnko, postupne sa začnú farbiť listy a znovu bude všetko krásne. Chvalabohu, že sú horúčavy konečne preč. Teraz sa však vrátim do augusta. Neviem, čo sa udialo, asi som len mala viac roboty, ale za august sa mi podarilo prečítať len 4 knihy, čo je na moje letné pomery veľmi drobné číslo. Fakt neviem, čo som robila so všetkým voľným časom. Tak či onak, každá z týchto štyroch kníh bola neuveriteľne výnimočná a zaujímavá a milovala som ich celým svojim srdcom, pretože skrývali úžasné, silné a smutné príbehy (ehm, nerátajme sem tú štvrtú - hneď uvidíte prečo). 


Kde raky spievajú - Delia Owens
Bežne nečítam romány, ale toto bola kniha, ktorá ma k sebe vždy niečím volala. Navyše na ňu boli fantastické ohlasy, takže napokon som sa jej rozhodla dať šancu a lepšie rozhodnutie som veru nemohla urobiť. Táto kniha nesadne každému, ale pre mňa bola skvelým zážitkom. Bola nádherne napísaná, autorka sa vedela hrať so slovami a pritom vystihnúť podstatu. Páčili sa mi tie rozsiahle opisy prírody a jej krásy. Toto je však knižka o všetkom - o rodine (pokrvnej či nie), o strate, o priateľstve, o slobodnej samote a osamelej slobode, o prírode a jej prirodzenom ráde a vplyve, o tom, ako v nej ľudia často hľadajú útechu, o predsudkoch, ktoré ľudí nútili konať hrozné veci, o smrti a vražde, o ľudskej dobrote, ktorej je stále menej, ale pritom je taká dôležitá, o láske, o biológii a o živote. Mňa Kyiin príbeh naozaj zaujal a ohromil, koniec som trošku nečakala, ale v konečnom dôsledku cítim, že to dopadlo presne tak, ako malo. Pri tejto knihe vám môžem povedať len to, aby ste jej skúsili dať šancu a uvidíte, či vám autorka s jej príbehom sadne. Avšak rozhodne je to veľmi výnimočné čítanie a nájdete v ňom naozaj veľa. 

The Last Summer of Us - Maggie Harcourt
Ani neviem, kedy a kde som túto knihu objavila. Viem len to, že ma okamžite zaujala, ale na Bookdepository bolo staré vydanie dlhé roky vypredané a ja som neustále čakala, kedy knižku budú mať opäť v ponuke. A napokon spravili nové vydanie a knižku som okamžite kupovala. A znovu som sa nemohla lepšie rozhodnúť. Podľa názvu, anotácie atď by ste čakali výlet s priateľmi, zážitky, srandu, proste jednoduchú letnú oddychovku o cestovaní a objavovaní. Ak tomu uveríte, tak pri tejto knižke ste na gigantickom omyle.Táto kniha je naozaj výnimočná. Pretože, áno, je tam road trip a cestovanie, ale to cestovanie trvá asi 3 dni a nie je to pointa tejto knihy. Toto je kniha o všetkom. O priateľstve a najlepších priateľoch, ktorí však nemusia byť najlepší priatelia, pretože ako veľmi v skutočnosti poznáme ľudí? Je to o rodine, rodinných problémoch a o tom, ako nás ovplyvní prostredie, v ktorom vyrastáme. Ako ľahko si z neho môžeme odniesť zlé hodnoty, ale aj dobré, ktoré prídu zo zlých skúseností - pretože koľkokrát si reálne povieme, že "takýto nikdy nechcem byť"? Je to o strate a vyrovnávaní sa s ňou - či už o strate takej, že niekto umrel, alebo takej, že niekto odišiel. Je to o ceste nikam, ale zároveň niekam - k sebapoznaniu. O spomienkach a zážitkoch a chvíľach, ktoré sú v živote také dôležité, pretože čas sa proste zastaviť nedá a to jediné nám napokon zostane. O kráse vo svete, o poznaní ľudí i samého seba. O tom, že nechať ľudí ísť nie je vždy zlá vec, pretože tu boli a boli dôležití, aj keď odišli. Smiala som sa a skoro plakala, pretože to bolo také smutné a také pekné.

Farby smútku - Jeff Zentner 
Mala som svoje pochybnosti, keď som rozmýšľala, či do tohto ísť. Ale keďže mám rada knihy, ktoré ma emocionálne zničia, tak som jej dala šancu. Toto bolo fakt silné. Sú knihy, ktoré ste schopní prečítať za jeden deň úplne bez problémov. (Taký bol aj môj plán s touto..) Potom sú knihy, ktoré čítate neuveriteľne pomaly, pretože si pri nich potrebujete všetko intenzívne cítiť. Toto bola jedna z tých druhých. Mala v sebe neuveriteľný smútok, ktorý sa nedal vstrebať do jedného dňa, pretože by ste skončili akurát tak v depresii. Mala v sebe smútok, s ktorým ste sa ako čitateľ museli vyrovnávať spolu s hlavným hrdinom. Krutý, čierny a zlý smútok. Ale táto knižka nebola len o tom, ale aj o nádeji na nový začiatok, nový život, na to, že raz sa všetko vráti do starých koľají. Bola o spomienkach a momentoch s blízkymi, lebo nikdy neviete, kedy človeka vidíte naposledy. Bola o tom nechať ľudí ísť, správne sa rozlúčiť a nezabudnúť, že tu boli a boli dôležití. O obrovskej strate, ktorá bolí, ktorá ovplyvňuje každý deň, každú minútu, každý krok. O strate, kvôli ktorej často robíme unáhlené rozhodnutia, ktoré by sme nikdy inak nespravili, ale všetko na človeka padá a nevie, ako ísť ďalej a uniesť to. O zúfalstve a vine a výčitkách. Sama sa zatiaľ neviem poriadne vyjadriť a musím si to nechať prejsť hlavou, ale táto knižka bola rozhodne silný zážitok.

Nevesta hôľ - František Švantner
Dielo slovenskej literatúry, ktoré niektorí neznášajú a niektorí naň nedajú dopustiť. Nevesta hôľ bola pre mňa vždy niečím lákavá, ale zároveň som do nej nechcel ísť kvôli tomu, čo som o nej počula. Napokon bola moja zvedavosť silnejšia, ale nemôžem povedať, že som spravila dobre. Spočiatku ma to aj bavilo. Švantner vie parádne opísať prírodu, taktiež sa vie hrať so slovami a kým to nezačalo byť striedanie sna s realitou, tak som si to celkom užívala. Potom akoby zrazu autor stratil všetok zmysel a už písal totálne náhodne. Nevedela som, kde sa nachádzam alebo čo sa deje, skákal od veci k veci, od človeka k človeku, od miesta k miestu a stratila som sa. Jasné, má to byť mýtické, lebo Zuna bola sčasti akoby mýtická, ale toto bolo príliš a bol to jeden obrovský chaos, v ktorom som sa nevedela nájsť. Posledné kapitoly boli znovu fajn, bavili ma, ale ako celok je táto kniha chaotický príbeh, ktorý vám čítať neodporúčam. 

štvrtok 3. septembra 2020

Veci, ktoré si na knihách najviac cením

Tentokrát som sa rozhodla, že vám poviem niečo o tom, čo pre mňa znamená dobrá kniha. Aké veci sú pre mňa v príbehu dôležité, čo ma dokáže zaujať, prečo sa mi kniha páči a celkovo podľa čoho hodnotím, že je daná knižka naozaj kvalitná a stojí za to. 

1. Svet 
U mňa platí, že čím komplexnejší, tým lepší. Veľmi oceňujem, keď si autori vymyslia úplne všetko. Je to doslova objavovanie a cestovanie s hlavnými hrdinami, pričom neviete, čo vás kde čaká. Rada sa dozvedám pravidlá, minulosť či mytológiu, podľa ktorej to funguje, zvyky a tradície daných oblastí, odlišnosti rôznych kútov. Pre toto sa dokážem nadchnúť a toto u mňa hrá veľmi dôležitú úlohu. 

Knihy s úžasným svetom: Pán prsteňov, Kroniky Pozostalých, V znamení ametystu, Trón zo skla, Grisha, Zaklínač, Stín krkavce, Roztříštěná říše...

2. Vývoj postáv
Veľmi dôležitý, priam kľúčový je vývoj postavy. Nemám rada postavy, ktoré akoby prešli cez kopírku, nemajú vlastný život, osobnosť či poriadny charakter, neustále stagnujú na jednom mieste v živote, sú nudné, ploché a čiernobiele. Pre mňa je dôležité, aby postava dospievala, menila názory, menila pohľad na svet či život, niekedy pravidlá spoločnosti, pripustila si názory iných či poučila sa z rád, posúvala sa vpred a celkovo si formovala počas celého príbehu nejakú osobnosť. Pri takýchto prípadoch si poviem, že áno, o tomto človeku chcem čítať a zapamätám si ho, aj keď prečítam milión ďalších kníh. 

Knihy s kvalitným vývojom postáv: Kroniky Pozostalých, Štyri mŕtve kráľovné, Zlodějský tanec, Malé ženy, Klub okašlaných báb, Extraordinary Means, Sedmiříší v troskách...

3. Originalita (v knihe či žánri) 
Dám vám príklad zo života. Pred pár rokmi, keď som ešte len začínala blogovať a nevedela takmer nič, tak sa akoby roztrhlo vrece s dystopickými príbehmi. Apokalypsa vždy zničila svet a ľudia začínali znovu. V tej dobe fičali knihy ako Divergencia, Hry o život, Labyrint a podobne. Nevravím, že boli zlé alebo neoriginálne, ale princíp každej bol rovnaký: vyberieme jedinca, ktorý sa niečím vymyká zo spoločnosti a ten musí zrazu zvrhnúť systém a zachrániť svet, lebo inak to bude všetko skazené. Preto som vlastne prestala čítať dystopie. Prestali ma tieto šablónové knihy baviť (hore spomenuté sú však kvalitným čítaním a Labyrint doteraz zbožňujem). Teraz, o pár rokov neskôr, už nie je dystopia taká populárna, ale za to vychádzajú veľmi zaujímavé a originálne príbehy, ktoré ponúkajú úplne iný pohľad a nie sú tak úplne o jedincovi, ktorý zvrhne systém. V tých novších ľudia prekonali smrť, žijú na mesiaci a podobne. Keď nehovorím o dystopiách, tak mám rada, keď autor príde s niečím novým - zaujímavým spracovaním (nesústredí sa na vyvolených hrdinov, ale na obyčajných ľudí), nápadom na novú tému (džinovia)...

Naozaj originálne knihy (nie len dystopie): The Girl in Red, Arc of a Scythe, My ostatní tu len tak žijeme, Niečo viac, Mesačné kroniky, Rebel of the Sands...

4. Uveriteľné vzťahy či pocity 
Je potrebné, aby sa čitateľ do postavy dokázal vžiť. Určite vás totiž nebaví sledovať nudný život postavy, ktorý s ňou nedokážete prežívať, súcitiť s ňou či jej aspoň sčasti rozumieť. Preto je pre mňa dôležité, aby autor dokázal napísať postavu, s ktorou môžem veci prežívať. Môžem s ňou spoznávať svet, prežívať lásku, skvelé momenty s priateľmi, ale aj smútok, depresiu, stratu. Veľmi uznávam silné priateľstvá v knihách a nemám rada príliš urýchlené vzťahy, kde sa ľudia poznajú dva dni a už sa milujú až za hrob. Také veci ma mohli baviť tak v trinástich. Teraz potrebujem niečo naozaj realistické, aby som knihu naozaj považovala za dobrú. 

Knihy s realistickými pocitmi či vzťahmi: Farby smútku, Stálo to za to, Klub okašlaných báb, Tisíc chlapčenských bozkov, Ak zostanem, Medzi odtieňmi sivej, Krycí jméno Verity, Since You've Been Gone, Maybe Someday, Before We Were Strangers, Tisíc dokonalých tónov, Charlieho malé tajomstvá, Six of Crows, We Are Okay...

5. Humor
Je jasné, že nemôžu byť všetky knihy vtipné, pretože nebudete predsa písať o depresii či samovražde vtipne. Ale bavia ma knihy, ktoré ma dokážu rozosmiať, pretože je to uvoľnenie atmosféry uprostred boja či vojny a dokáže vás to vytiahnuť z toho napätia. Ale musí to byť nenútený humor, ako má napr. Cassanda Clare v jej knihách. Iste si pamätáte milovaného Willa alebo Jacea, na ktorých vtipoch sa bavil každý ešte dlho po tom, čo tie knihy dočítal. 

Knihy s dobrým humorom: Pekelné stroje, Nástroje smrteľníkov, Upírska akadémia, Drahokamy, Six of Crows, Mesačné kroniky, Percy Jackson, Bohovia Olympu...

6. Posolstvo
Taktiež dôležitá vecička. Nesmie sa však preháňať, ale o tom potom. Páčia sa mi knihy, ktoré majú nejaký hlbší zmysel. Jasné, máte fiktívne postavy na fiktívnom mieste, ale stále sa vás autor pokúša niečo naučiť, niečo vám povedať či ukázať alebo vás presvedčiť. Možno niečo, ako by ste si mali vážiť vašich blízkych či priateľov, možno to, že by ste si mali užívať život a nežiť stereotypne, možno niečo o feminizme, chorobách, depresiách. O čomkoľvek. Preto je dôležité to v tej knižke vidieť a možno sa nad tým aj zamyslieť. Ja som sa napríklad z takýchto kníh dozvedela dosť veľa o rozličných témach, pretože množstvo autorov sa s takýmito situáciami naozaj stretlo alebo trpeli danými chorobami. Ale nemôže sa to preháňať. Teraz vám dám druhý príklad zo života. Čítala som knihu (konkrétne Red Hood od Elany K. Arnold), ktorá až v prehnanej miere propagovala feminizmus (resp. to už ani nebol feminizmus, skôr nenávisť k mužom) a zabalila to do fantasy retellingu o Červenej Čiapočke. Pre mňa to bolo prudké a brutálne, pretože daná autorka hovorila o tom, ako si všetci muži (bez ohľadu na to, či reálne ubližujú alebo nie) zaslúžia zomrieť. To bola pre mňa naozaj silná káva a chcela som si trhať vlasy, keď som jej názor čítala. (Inak je tá knižka dosť dobrá, trošku krvavá fantasy, ak si odmyslíme tú správu, ktorú ňou autorka chcela povedať.)

Knihy s naozaj silným posolstvom: Klub okašlaných báb, Extraordinary Means, Dám Ti aj slnko, Šťastná sedmička, The Memory of Light, The Inexplicable Logic of My Life, Cracked Up to Be, Malé ženy...

streda 26. augusta 2020

Toto leto hovorím ÁNO!


Autor: Lindsey Roth Culli
Originálny názov: Say Yes Summer
Počet strán: 248
Rok vydania: 2020
Vydavateľstvo: CooBoo

Rachel sa vždy sústredila iba na školu a dobré známky. Nič iné ju nezaujímalo. Zanedbávala pritom to, čo si má tínedžerka na strednej užiť najviac – prvé lásky, párty a výlety s kamošmi. Tesne po maturite si Rachel uvedomí, že pred odchodom na výšku má jediné leto, aby to napravila. Musí ho využiť naplno. Vďaka starej motivačnej knihe sa začne sama seba pýtať, aké by bolo hovoriť na všetko ÁNO! A presne to aj vyskúša. Toto leto povie ÁNO nielen príležitostiam, ale aj chybám, starým priateľstvám a dovtedy nepoznanému svetu randenia, bezstarostnosti a nových obzorov. To všetko ju už navždy zmení.

Leto je obdobie ako stvorené na skúšanie nových vecí. To si povedala aj hlavná hrdinka tejto knihy a rozhodla sa na všetko povedať áno. Lenže podarilo sa jej to naozaj splniť? 

Už poznáte ten stereotyp: Rachel je dievča, ktorého cieľom je len študovať a získať uznanie rodičov, nemá veľa kamarátov, nechodí na párty, len číta knihy, pomáha rodičom v reštaurácii a učí sa, aby sa dostala na dobrú školu. Lenže zrazu jej začnú všetky tieto zážitky chýbať a posledné leto po strednej škole má šancu všetko napraviť, a preto začne skúšať nové veci. Rachel bola spočiatku veľmi sympatická, nebola tá typická šedá myška, ale skôr som mala pocit, že vo vnútri je extrovert, len na to všetko nemá čas. Týmto ma veľmi zaujala, pretože sa vyhla tomu stereotypu. Avšak od polovice knihy mi začala liezť na nervy. Neviem, či je z toho všetkého "áno" preplo, ale mala som pocit, že bola dosť namyslená a povýšenecká, zametala s ľuďmi ako sa jej zachcelo a chýbala jej empatia, ktorú mala na začiatku. Nesúhlasila som s jej názormi ani životným štýlom. Pri ostatných postavách som mala pocit, že sú veľmi slabučko vykreslené. Nedokázala som s nimi súcitiť, vôbec som ich nepoznala a dokonca som si ich nevedela ani len predstaviť a už vôbec som si ich neobľúbila. V tejto knihe figurovali len ako nejaké kulisy na vyplnenie priestoru. Žiadny skutočný pokus o chémiu v priateľstve, rodine či vo vzťahu. 

Keď toho veľa v živote nerobíte, jedným zo sprievodných javov je, že toho nemôžete veľa dokašľať. 

Mám rada knihy o skúšaní nových vecí, o posúvaní vlastných hraníc a prekonávaní samého seba. Práve preto som sa na túto veľmi tešila. Autorka si vybrala skvelú tému s fantastickým posolstvom a námetom, ktorý sa dá využiť mnohými rozličnými spôsobmi. Bohužiaľ, autorka ho využila iba na pár vecí a vznikol z toho slabý príbeh, ktorý nemá veľmi čo ponúknuť. Knižka má skvelú letnú atmosféru, mladí brigádujú a užívajú si prázdniny, vytvárajú si zážitky, skúšajú nové veci, spoznávajú nových ľudí. Priamo na nej vidno ten "letný vibe", ktorý by vás mal do príbehu vtiahnuť. U mňa sa to nepodarilo. Autorkino skúšanie nových vecí v skutočnosti pozostávalo asi z troch vecí, z ktorých hrdinka napokon spravila drámu ako svet a úplne zbytočne. Tým pádom mi autorka neponúkla nič nové, príbehu chýbala hĺbka, netreba očakávať žiadny veľký dej, pretože to bolo neuveriteľne predvídateľné a aj keď sa to čítalo veľmi dobre a naozaj rýchlo, nedostala som to, čo som očakávala. Mala som pocit, že sa autorka nad príbehom vôbec nezamyslela, všetko nahádzala na papier prvoplánovane a neponúkla čitateľovi nič, s čím by sa predtým nestretol. Chýbala tomu originalita alebo nejaké spestrenie, ktoré by knihe pridalo na výnimočnosti. Počas celej knihy autorka riešila zbytočnosti (napr. ako hlavná hrdinka trávi všetky dni) v detailoch a koniec sa napokon zrazu len rýchlo stal a nič. Asi jediná originálna vec bolo to ukončenie, ktoré som predpokladala inak. Kniha sa pýši krásnou obálkou, vskutku zaujímavou hlavnou hrdinkou, niekoľkými vtipnými situáciami, ale ako celok je to veľmi slabý počin príbehu, ktorý mohol byť niečím oveľa lepším, keby si to autorka trochu viac premyslela. 

No nie je to psycho? Chcieť, aby niekto - chcieť, aby vôbec všetko bolo nakoniec jedna katastrofa, len preto, aby som sa uistila, že samej je mi lepšie. 

Nechcem však týmto povedať, že Toto leto hovorím ÁNO! je zlá kniha alebo že sa jej neoplatí dať šancu. Je to veľmi jednoduchá, letná oddychovka s naozaj jednoduchým príbehom, vďaka ktorému dokážete vypnúť po náročnom dni či období. Hrdinka prechádza akousi zmenou či sebapoznávaním, ktorá vám môže ukázať iný pohľad na svet, ale nemyslím si, že si z tejto knihy odnesiete veľa, ale rozhodne je tam šanca, že si ju aj napriek všetkému obľúbite. Myslím, že môjmu mladšiemu ja by sa kniha páčila oveľa viac, a preto ju odporúčam skôr mladším vekovým kategóriám. A ak chcete niečo letné o skúšaní nových vecí, ktoré sa zaoberá aj vážnejšími témami, tak moje odporúčanie je kniha Since You've Been Gone od Morgan Matson. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy môžete povedať "ÁNO" a skúsiť niečo nové TU