Hitparáda kníh 2018

Ako tradične prichádzam s hitparádou kníh za daný rok. 2018 bol taký všelijaký, čo sa týka kníh - niektoré mesiace som čítala veľa, iný mesiac som prečítala jednu-dve knihy, lebo nebol čas, ale stále to dopadlo vskutku celkom dobre. Celkovo som prečítala 72 kníh, čo bol 24 963 strán dokopy, najdlhšia kniha bola Kingdom of Ash, najkratšia The Old Man and the Sea, ktorú som čítala do školy. Moje priemerné hodnotenie je 3,9 hviezdičiek a moja prvá kniha roku bola The Last Namsara. Ktoré však boli tie naj? 

Najväčšie sklamanie
The Cruel Prince (Holly Black) 
Okolo tejto knihy bol neskutočný hype začiatkom tohto roka. Každý to miloval, ospevoval, čítal a ja s nimi. Čitatelia sa však rozdelili na dva tábory - buď to milovali alebo to skritizovali. A môžete hádať, kde som sa ocitla ja. S touto knihou je to ťažké, pretože ja som mala obrovské očakávania od tej ospevovanej Holly Black, ktorej knihy všetci zbožňovali. A čo som reálne dostala? Neskutočne hlúpu, ufňukanú, otravnú hlavnú hrdinku, ktorá bola neskutočne egocentrická a naivná, príbeh s obrovským, neskutočným, mega potenciálom, ktorý však autorka nedokázala naplno využiť a spracovať, neuveriteľne ploché postavy, ku ktorým som si nedokázala nájsť žiadnu cestu ani ich nijako pochopiť, lebo väčšina sa chovala ako banda tupých hláv a jediným svetlým bodom tejto knihy bol Cardan a autorkin štýl písania. Mňa to neskutočne mrzí, lebo to vyzeralo brutálne a parádne, kopa akcie a intríg a bojov, ale nič z toho som nedostala, minimálne nie na prvých 220-tich stranách. Takže nie, toto nie. Ale je smutné, že aj napriek tomuto všetkému chcem čítať pokračovanie.

Najnapínavejšia kniha
The Last Namsara (Kristen Ciccarelli) 
Draky sú veľmi častou témou kníh, ale nie všetky pokusy dopadli dobre. Namsara je v dnešnej dobe práve tá výnimka, ktorá sa neskutočne vydarila a stal sa z nej akýsi fenomén. Hlavná hrdinka Asha je veľmi sympatická lovkyňa drakov, ktorá však časom zistí, že žila v akejsi lži, pochopí, že nie všetko je len čierne alebo biele a pomaly začne odhaľovať všetky tajomstvá. Autorka nás počas celej knihy drží v obrovskom napätí, pretože tieto odhalenie a tajomstvá dávkuje postupne, pričom sú tam zakomponované aj akési úryvky legiend z tohto sveta, ktoré to napätie ešte zvyšujú a tajomno okolo toho neustále stúpa.

Najakčnejšia kniha
These Rebel Waves (Sara Raasch) 
Tento rok som ukojila svoju vášeň v pirátov a čítala som všetky možné knihy týkajúce sa práve pirátov. Táto knižka bola must-have pretože Snow Like Ashes bolo skvelé a keď Sara píše o pirátoch tak wow. A poviem vám, že to bolo neskutočne akčné, plné bitiek, tajomstiev, klamstiev a odhalení, tajných identít, otrávených rastlín a nebezpečného mora a pre mňa toto bola jedna divoká, neskutočná jazda.
Daughter of the Pirate King (Tricia Levenseller) 
Milujem badass hlavné hrdinky, ktoré sú nezávislé, prefíkané a brutálne rozumné. Alosa bola práve taká a práve preto ma táto kniha veľmi lákala. Pretože autorka nám predložila jeden príbeh s honbou za pokladom, ktorý bol plný vtipných situácií, obrovského sarkazmu, neskutočných bitiek a veľkých klamstiev a hlavne plný zbraní. Takže áno, akčnejšie knihy som sem už nemohla vybrať, pretože piráti sú vždy považovaná za tých zlých a vždy prinesú nejakú parádnu akčnú jazdu.

Najromantickejšia kniha
The Distance Between Us (Kasie West) 
Od Kasie som tento rok čítala viac kníh, ale táto vo mne zanechala niečo také, že by sa to hodilo do naj kníh. Neviem presne povedať, čo to bolo. Dajte mi celebritu a obyčajného človeka alebo boháča a obyčajného človeka a som namotaná. Veľkým plusom bolo, že to napísala Kasie, ktorá je zaručená kvalita. Takže áno, toto bolo príjemne sladké, milé, pekné, romantické a pekne ma to zahrialo pri srdiečku a práve preto sa to tu nachádza.
Love & Luck (Jenna Evans Welch) 
Love & Gelato bol mojím veľkým favoritom, keď som to čítala a keď sa rozprávalo o tomto, tak som sa veľmi potešila. Toto bolo nielenže neuveriteľne sladké a pekné a romantické, ale zároveň aj brutálne vtipné, pretože hrdinovia sa dostávali do absurdných situácií, z ktorých sa museli akosi vyhovoriť, pretože držali tajomstvá pred rodičmi. Takže nielenže vás to zahreje pri srdiečku, ale veľmi sa nasmejete.

Najzábavnejšia kniha 
Save the Date (Morgan Matson) 
Toto by spočiatku mohlo vyzerať ako ďalšia romantika, ale nedajte sa zmiasť. Malo to v sebe čosi romantické, ale bolo to hlavne o svadbe a počiatočnom chaose. Viete ako vždy pred nejakou veľkou udalosťou ľudia stresujú? Tak to to malo fatálne následky, pretože rodina hlavnej hrdinky bola obrovská, boli tam akési problémy a na poslednú chvíľu sa ako naschvál množstvo vecí pokazilo. A tým na scénu prišla hlavná hrdinka, ktorá to musela všetko zachrániť a tým sa dostavala do trápnych, ale veľmi vtipných situácií okolo celej svadby. Navyše jej bratia mali perfektné hlášky, ktoré to všetko úžasne spestrili a ešte tomu na tej humornosti pridali. Takže áno, do tohto rozhodne choďte, ak si chcete rapídne zlepšiť náladu.

Najlepší námet
Milionkrát June (Emily Henry) 
Tento príbeh bol zároveň aj jedno z najväčších prekvapení tohto roku. Príbeh, ktorý začína a vyzerá ako retelling Rómea a Júlie s miernym nádychom akejsi mágie a končí ako úplne čosi iné, pretože autorka mala po celý čas iný plán ako sa spočiatku zdalo. Bolo to písané magickým realizmom, čiže čosi na štýl Raven Boys, zároveň si to však zachovalo obrovskú originalitu a veľké tajomno a napokon to s Rómeom a Júliou tak veľa spoločného nemalo. Hlavní hrdinovia boli veľmi sympatickí, hlavná hrdinka dosť bystrá a veľmi zvedavá, takže pátranie po rodinnom tajomstve ju ohromne bavilo a tým pádom to veľmi bavilo aj mňa. A ten koniec aj tak trošku zvrtol všetky predstavy toho, ako som si myslela, že by to mohlo skončiť.

Najväčšie prekvapenie
From Lukov with Love (Mariana Zapata) 
Toto ma neskutočne prekvapilo, pretože toto je asi prvá NA kniha, ktorú som kedy čítala a naozaj sa mi páčila. Čakala som tam plno sexu a erotiky, ale toto bolo úplne o niečom inom. O krasokorčuľovaní, plnení snov, ľudskej sile a nádeji, o priateľstve, rodine a láske, o vzostupoch a pádoch. A o hlavnej hrdinke, ktorá má divokú papuľu a nebojí sa ju použiť a nedbá, či vás urazí.
Si ty normálna?!? (Holly Bourne) 
Táto knižka má zase opačný efekt a neskutočne ma prekvapila tým, aká bola emotívna a silná, zároveň obyčajná a vtipná, miestami feministická, ale hlavne o jednej dosť ťažkej chorobe, ktorá hrdinku neskutočne ovplyvňovala v jej každodennom živote a ona sa s tým musela nejako vysporiadať. Bolo to úžasne realisticky napísané, aj čo sa týka živote tínedžerov, pretože z nich nespravila žiadnych svätuškárov, ale ukázala ako to naozaj chodí - párty, tráva, alkohol a zároveň sa zamerala na hlavnú hrdinku a jej vnútorný boj. Niečo takéto som od takejto na pohľad obyčajnej knihy nečakala.

Najemotívnejšia kniha
Verity (Colleen Hoover) 
Úprimne? Z tejto knihy som sa ešte doteraz tak celkom nespamätala, lebo to bol jeden veľký, mätúci počin, ktorý sa mi zavŕtal až do špiku kostí. Bolo to temné, tajomné, brutálne a surové, ale zároveň neskutočne smutné a silné. Toto je asi najlepšia kniha akú Colleen napísala, lebo táto kniha mi v niektorých častiach privodila zimomriavky.
Sadie (Courtney Summers) 
Courtney je špecialistka na silné a smutné a brutálne príbehy a to, čo vytvorila v tejto knihe bolo niečo neskutočné. Toto je o smútiacej rodine, o novinárovi, ktorý sa snaží zistiť a vypátrať, čo sa vlastne stalo, o mladom dievčati, ktoré sa vyrovnáva so smrťou sestry a chce sa nejako dostať zo všetkého tohto chaosu a zároveň pomstiť sestrinu smrť. A je to neskutočné, pretože hlavná hrdinka je brutálne prefíkaná, miestami až hlúpa, ale zároveň inteligentná. Pre mňa bol toto ďalší obrovský a smutný zážitok.

Najoriginálnejšia kniha
Naším nebom bol oceán (Patrick Ness) 
Hlavná hrdinka je veľryba a napísal to Ness, takže myslím, že to nepotrebuje komentár. Ale keďže potrebujem zaplniť tento prázdny priestor, tak vám o tom predsa len niečo poviem. Rozmýšľate, ako sa dokážete stotožniť s veľrybou? Nerobte to. Batšeba je totiž úžasnou rozprávačkou jej vlastného príbehu. A toto nie je príbeh o tom, ako niečo skončí, toto je príbeh práve o tej ceste k tomu koncu, pretože ten koniec nie je absolútne podstatný. Záleží len na tom, kým sa za ten čas Batšeba stala, ako sa zmenila, ako pochopila a aké rozhodnutia spravila. Toto je totižto príbeh o vojne, o ľudskej a zvieracej krutosti, o priateľstve a ľútosti a o nádeji a snoch, aj keď tie sny neboli ideálne,o pochopení a porozumení.

Knihy roka 
Swear on This Life (Renée Carlino) 
Táto teta mala byť už dávno preložená, pretože toto sa musí dostať aj medzi slovenských čitateľov. Napísala neskutočný príbeh silného priateľstva, ktoré prerastie do niečoho väčšieho a potom príde osud a všetko sa zmení. Hlavná hrdinka utekala pred ťažkou minulosťou a spolu so svojím najlepším kamarátom bojovali proti osudu najviac, ako mohli. Táto kniha bol neskutočne realistický, krásny príbeh plný priateľstva, lásky, života, problémov, ťažkých rozhodnutí a boji proti osudu. Chytilo ma to a nepustilo, kým som to nedočítala. Druhá polovica bola o niečo slabšia, najmä preto, že tam autorka zbytočne napchala drámu vo vzťahoch, pričom boli len dve možnosti, ako sa to skončí.
Blind Kiss (Renée Carlino) 
Neskutočne ma bavil príbeh Penny a Gavina, ich problémov, silného priateľstva, lásky, ktorá láskou nebola a zároveň bola. Penny mi liezla miestami na nervy, ale chápala som ju. Chápala som jej rozhodnutia aj jej zmýšľanie, pretože niekedy je priateľstvo dôležitejšie ako láska. Znovu som sa zamilovala do autorkiných rozprávačských schopností a jej jednoduchého a sviežeho štýlu. Bolo to smutné aj krásne, vtipné aj depresívne a malo to všetko, čo má správny príbeh mať. Lebo autorka v každej jej knihe ukazuje, aký môže mať osud zmysel pre humor.

Séria roka

Kroniky Pozůstalých (Mary E. Pearson) 

Tento rok som sa musela rozlúčiť aj s jednou z najlepších sérií, aké som kedy čítala. Toto sú knihy, ktoré som si zamilovala od prvej strany, hlavná hrdinka mi bola vždy veľmi sympatická, Rafe a Kaden mali obaja svoje muchy, ale v konečnom dôsledku boli obaja skvelí, aj keď som stále team Rafe. Ale najlepšia vec na tejto sérií je práve to, ako neskutočne skvelo je prepracovaná a premyslená. Autorka si na tom dala ohromne záležať, vytvorila úplne nový svet, novú mytológiu, kompletne nové dejiny a zvyky. Nevytvorila jedno, ale rovno tri kráľovstvá, ktoré sme všetky mohli precestovať a vidieť, každému dala vlastné zvyky a tradície, špecifické vlastnosti a mňa týmto všetkým neskutočne ohúrila, preto mi trhalo srdce, keď som musela zavrieť poslednú knihu a rozlúčiť sa s milovanými postavami a svetom. Ale práve pre toto má táto séria najväčšie právo byť v tomto rebríčku. Bolo mi cťou spoznať tento fantastický dobrodružný príbeh a zažiť ho na vlastnej koži.

Rok sa s rokom zišiel - 2018 z môjho pohľadu

Ako to už tradične býva, ďalší rok je za nami a do roka 2019 môžeme vstúpiť s čistým štítom. Dúfam, že rok 2018 ste si naplno užili, splnili si čo najviac snov, spoznali nových ľudí, prečítali množstvo kníh a snáď budete mať na čo spomínať. Pre mňa bol rok 2018 všelijaký - boli dobré chvíle, boli zlé chvíle, ale s tým musí človek rátať. Musela som sa rozlúčiť s jedným človekom, ktorý bol pre mňa extrémne dôležitý a poznali sme sa od detstva, prežili sme toho spolu neskutočne veľa, ale žiaľ, občas sa aj takýto ľudia stanú toxickými a vy ste nútení to priateľstvo proste ukončiť, pretože sa posledný rok trápite a vkuse rozmýšľate, čo ste urobili zle, pritom to ani nebola vaša vina. Ľutujem, že som to nespravila už takto pred rokom, pretože by som si ušetrila množstvo zbytočného trápenia. Nuž, ale taký je život a ľudia budú neustále prichádzať a odchádzať. Teraz trošku ku knižnému zhrnutiu - prečítala som dokopy 72 kníh, pričom výzvu som mala na 50, do knižnice mi pribudlo takmer 90 nových kníh, pribudli mi dve nové knižnice a prečítala som veľmi veľa kníh, ktoré vo mne niečo zanechali: Swear on This Life, From Lukov with Love, Cracked Up to Be, Stálo to za to, Daughter of the Pirate King, Si ty normálna?!, Blind Kiss, These Rebel Waves, Sadie, Spolu to zvládneme, Naším nebom bol oceán, Verity...a veľmi veľa ďalších. Jediná vec, ktorú ľutujem je, že som už nemala toľko času na blog ako kedysi, nepublikovala som toľko článkov ako kedysi a za druhú polovicu roka to boli zväčša len recenzia. Hovorím to stále, ale pokúsim sa zlepšiť.

Čo sa týka môjho súkromného života, tak rok 2018 nebol taký dobrý ako 2017, pretože sa pokazilo pár vecí, ale aj tie zlé veci nás niekam posunú, takže netreba z toho robiť tragédie. Prvé tri mesiace sa niesli v znamení toho, že nás všetci strašili o maturite z angličtiny, v škole sme vkuse robili maturitné cvičenia a podobne a cez víkendy som bola viacmenej s kamarátmi, takže v čítaní som sa nejak extra nepohla. Keď už to bolo za nami a s tými testami sme si neboli vôbec istí, tak naša skupina z cestovného ruchu organizovala výlet do Bachledovej doliny na Chodník korunami stromov a do Tricklandie, ktorý dopadol fantasticky. Ak zvažujete Bachledku, tak sa na to určite dajte, pretože to bolo niečo neskutočne prekrásne a magické. Keďže bolo po písomnej maturite, tak nás začali profesori hnať k učeniu sa na ústne, dávali nám všetky maturitné témy, začali nás ich skúšať, takže tieto mesiace sa niesli v tom, aby som si čosi zapamätala z hodín a doma mohla čítať a občas si aspoň vypracovať témy. Ani som sa nenazdala a na dvere klopal máj, kedy som oslávila svoje okrúhle 20. narodeniny - čo sme šli s partiou zase tradične na chatu a trošku sme zrelaxovali. 25. mája sme mali v škole rozlúčku so štvrtákmi (v našom prípade piatakmi) a hneď v ten víkend sme mali triednu chatu (na ktorú som prvýkrát v živote išla), ktorá dopadla na moje prekvapenie dosť dobre a potom sme sa už vybrali na akademický týždeň. Pre mňa tento týždeň znamenal, že som tri dni vkuse len triedila papiere z ekonomiky, čo boli maturitné témy, z ktorých som mala o týždeň maturovať. A pritom som ich ani nemala všetky a podobne. Well played, Naty. Potom prišla tá "obávaná" maturita, ktorá nebol taká hrozná, ako sa spočiatku zdala. Prvý júnový týždeň som zmaturovala a potom som si mohla užívať najdlhšie leto môjho života - a čakať, či ma vzali na vysokú.

Ešte v júni sme sa s kamarátmi vybrali na trojdňový trip do Nórska (články o tom nájdete na blogu), čo bol neskutočný zážitok, ku koncu júna mi prišlo rozhodnutie o prijatí z oboch vysokých a v júli som už mohla nastúpiť na brigádu. Júl sa niesol v znamení toho istého vstávania ako naposledy, až na to, že tento rok mi tá hala a klimatizácia nerobila dobre na oči - celý júl som chodila s totálne červenými očami, takže napokon som pracovala len mesiac, občas som čo-to prečítala a cez víkendy sme s kamarátmi chodili na vatry a festivaly. V auguste sme znovu išli na chatu, síce v menšom zložení ako obyčajne, ale to vôbec nevadilo, pretože aj tak sme sa ohromne zabavili. V auguste som taktiež znovu odletela s kamarátkou do Londýna, čo tak úplne nevyšlo, lebo kvôli jej zdravotným problémom sme sa museli vrátiť o 4 dni skôr, takže sme toho stihli o polovicu menej. September som väčšinu času čítala a na konci septembra sme sa s kamošom vybrali do Nitry skúsiť vysokú školu. Poviem vám, že pre mňa bol tento ďalší nový začiatok dosť ťažký, nechcela som tam byť, nebavilo ma to, ale napokon ma kamoš podržal a po čase aj tá škola nebola taká hrozná. V Nitre sme vyskúšali všetko, čo bolo pri našich rozvrhoch možné a teda videli sme hokejový zápas SPU vs. UKF, ktorý UKF vyhrala, takže sme boli hrdí a súci na oslavu. V novembri sme taktiež skúsili Imatrikulačný ples UKF, čo bolo skvelí, o nejakej pol 4 ráno sme odchádzali parádne vytancovaní s boľavými nohami, ale stálo to za to. V decembri som sa znovu musela viac venovať učeniu kvôli zápočtom, ale nemohli sme si nechať ujsť nitriansky punč na vianočných trhoch a napokon sme ho šli ochutnať aj u nás v Prievidzi, čo dopadlo tak, že sme prišli domov nad ránom. Ale v Nitre chutil lepšie. A napokon prišli Vianoce, ktoré boli plné kníh, oddychu a konečne som sa chvíľu nemusela nič učiť. Silvester som strávila u kamaráta na dome a poviem vám, že to bol jeden z najlepších, pretože sme hrali všetky možné hry a uzatvárali túto skupinu znovu až ráno. Takže áno, veľa vecí sa v tomto roku pokazilo, ale do ďalšieho som vstupovala s novou nádejou a nadšením. Uvidíme, čo prinesie.

Vrátim sa naspäť k blogu a knihám. Čo očakávam v 2019? Sama neviem. Nastavila som si výzvu na 60 kníh, určite očakávajte články typu Najočakávanejšie knihy roku 2019 a Hitparádu kníh 2018 a to už pravdepodobne v najbližších dňoch. Taktiež by som chcela tento blog nejako oživiť, takže určite budú nové Odporúčania, mala by som nafotiť aj Kúzelnú knihovníčku a pokúsim sa napísať články, ktoré mám zaznačené na papieri už dobré dva roky, ale stále som ich nenapísala. Teraz začiatkom roka očakávajte tiež recenzie na knihy Na konci naozaj obaja umrú, Polnočný klenot a Zámok v oblakoch. Mám prichystaný aj článok o knižných boxoch, akési plusy a mínusy tých, ktoré som skúsila a či sa vám oplatí do toho investovať peniažky. Úprimne vám neviem povedať, či to stihne za túto prvú polovicu januára, lebo mojou hlavnou prioritou sú teraz skúšky, ale ak ich spravím na prvýkrát, tak toto všetko môžete po 17. januári očakávať. Dúfam, že letný semester nebude taký divoký ako bol ten zimný a stihnem viac vecí. A napokon vám môžem len zaželať všetko dobré do nového roka, robte čo vás baví, skúšajte nové veci, hľadajte krásu v maličkostiach a hlavne buďte šťastní.

O živote, vysokej škole a čítaní

Obrázok, ktorý veľmi sedí na Vianoce, čo poviete? Chcem to vziať všetko pekne od začiatku a začalo to na jeseň, takže preto. A čo vám chcem vlastne povedať? Možno ste si všimli (alebo aj nie), že od septembra tu nepribudlo nič okrem recenzií. Hneď vám všetko vysvetlím. Takto pre rokom som vám tu písala, ako sa blížila maturita a ako som sa na ňu vôbec neučila. A za ten rok sa toho toľko veľa zmenilo. V septembri som totiž začala chodiť na vysokú školu. A ja, ako pravý nezodpovedný študent som tam išla s tým, že to bude len taká pohoda, klídek, tabáček a že sa budem učiť len na skúšky, ako mi to moje okolie hovorilo. Prvý obrovský omyl bol veriť im. Neviem, či na ich škole to tak je, ale tu to rozhodne tak nebolo a moje ružové okuliare padli okamžite. Prišla som tam a zistila som, že vlastne na prekladateľstve budem študovať samú slovenčinu a minimum angličtiny. A ja som tam šla najmä kvôli tej angličtine. A tak sa zrútili všetky moje sny o sladkom študentskom živote, pretože som zrazu nemala žiaden voľný čas - nebol čas poriadne čítať, nebol čas ani objavovať Nitru, pretože som sa musela vkuse len učiť, učiť a učiť. Mala som sen, že aspoň prídem na víkend domov a budem mať voľno. Mala som sen. Pretože aj doma, cez víkendy som sa musela učiť. Jediné, čo som za víkend stihla bolo, že som mohla tráviť aspoň večery s kamarátmi. Takže po 10 rokoch toho, ako som sa neučila a prechádzala na pamäť, som zrazu mala pred sebou tonu kníh a materiálov a neskutočne málo času. Asi tak mesiac som rozmýšľala, čo urobím, lebo tá škola ma nebavila, nedostávala som, čo som chcela a očakávala a reálne som zvažovala, že skončím, lebo načo stratiť 3 až 5 rokov štúdiom niečoho, čo ma proste nenapĺňa?

A chcete vedieť, čo ma tam udržalo? V prvom rade to bola istota, že prekladanie bude práca, ktorá ma bude baviť. A ja som zástancom toho, aby ľudia robili, čo ich baví, pretože inak to nemá zmysel. Druhá vec bolo to, že som si potom už našla nejaký systém v tom učení, vedela som mať aj trochu voľného času medzitým a takisto to boli tí ľudia, ktorých som tam spoznala. A takisto kamarát z vedľajšej dediny, ktorý tam tiež začal študovať, takže sme šli do nového spolu a veľmi ma podporoval počas toho, ako som pochybovala, kam sa uberať. Nitra je veľmi pekné mesto a som rada, že som si vybrala školu práve tam. Navyše, obe univerzity sú veľmi aktívne a usporadúvajú zaujímavé udalosti - napr. hokej alebo študentský ples - z ktorých som si odniesla skvelé zážitky. Pravdupovediac, stále neviem, či je toto smer, ktorým sa chcem uberať a či mi to stojí za to, ale teraz som tomu oveľa viac naklonená, keďže letný semester vyzerá omnoho zaujímavejšie a už sa tam objaví aj nejaký preklad, tak som zvedavá. A hlavne teda musím prejsť skúškami, takže tie rozhodnú, čo ďalej. Čo sa týka môjho čítania, tak to nebolo také, ako to bývalo kedysi, pretože častokrát som na to nemala čas, ale pritom mi to veľmi chýbalo. Nemôžem povedať, že som neprečítala nič, lebo čo-to tam bolo, aj keď to boli najmä recenzáky alebo e-knihy po ceste domov vo vlaku - aj to len keď som cestovala sama. Moja hlava bola neskutočne vyťažená a ja som nevedela, čo skôr. Ale za zmienku určite stojí Sadie od Courtney Summers alebo Verity od Colleen Hoover. O oboch vám poviem viac v odporúčaniach, ktoré chystám, žiaľ, neviem kedy, pretože sa musím už čoskoro začať znovu učiť. Ale keďže boli sviatky, tak som si povedala, že si zaslúžim aj nejaký ten oddych, konečne som si po veeeľmi dlhom čase upratala knižnicu a hlavne, konečne si môžem užívať čítanie tak, ako sa patrí bez toho, aby som mala nejaké iné povinnosti do školy a musela v najlepšom prestať. Teraz už len dúfam, že ste prežili Vianoce so svojimi blízkymi, užili si sviatočnú atmosféru, aj keď bez snehu a teraz je pravý čas sa pripraviť na Silvestra - takže vopred Šťastný Nový rok. Taktiež neviem, aká aktívna budem v januári, ale chcem to tu znovu postaviť na nohy a spestrovať aj inými článkami, lebo mám pár nápadov, žiaľ nie sú zrealizované.

Spolu to zvládneme

Autor: Miroslava Varáčková

Počet strán: 288

Rok vydania:  2018

Vydavateľstvo: CooBoo

Hudba, kapela, kamoši a husle. Timea vie, čo je pre ňu najdôležitejšie, vie, kam to chce v živote dotiahnuť. To by však nesmela mať despotických rodičov, ktorí – keby mohli – by jej najradšej na krk primontovali GPSko a na hlavu GoPro kameru, aby stále vedeli, kde je, s kým a čo robí. Príkazy a zákazy na Timeu nezaberajú. Úteky a polopravdy sú jej každodennou realitou. Keď sa jej podarí dostať na školský výlet do Berlína a tam na divokú párty, Timea konečne spadne z obláčika, na ktorom si vystavala svoj malý husľový zámok. Pochopí, že hoci má prísnych rodičov, chcú ju chrániť oveľa viac, ako jej mladšiu sestru. Svet skrýva mnohé nebezpečenstvá a mladé dievčatá predstavujú priľahkú korisť.

Mirka Varáčková nie je v slovenskej literatúre žiadne neznáme meno a rozhodne zaručuje kvalitu. Po jej poslednej knihe (Stále to za to) som bola z konca dosť mimo a veľmi prekvapená. A presne preto som bola neskutočne zvedavá, čo si prichystá ďalšie, keď už hento bolo tak fantastické. A znovu som jej knihu neoľutovala. 

Timea bola už od začiatku sympatickou hrdinkou. Autorka ju totiž nespravila slušným dievčatkom, ktoré má dobré známky, vyhýba sa všetkému zlu a veci ako alkohol a podobne sú pre ňu tabu. Práve naopak - Mirka z nej spravila rebelku, ktorá porušuje pravidlá, rada sa zabáva, užíva si život, miluje hudbu, miluje aj svoj život, aj keď je za zavretými dverami taký otrasný. Páčilo sa mi, aká bola ľudská - mala potrebu hádať sa, stáť si za svojím, ale zároveň si priznala chybu, mala pochybnosti a výčitky, ľutovala niektoré svoje rozhodnutia. To čo spravila v Berlíne bola však totálna hlúposť a neskutočne ma sklamala, pretože hento normálne zmýšľajúci človek nikdy neurobí, nech už je vedený čímkoľvek. Ale bolo super, že si to všetko uvedomila, priznala a reálne rozmýšľala nad svojimi chybami. Adam bol tiež neskutočný sympaťák, páčilo sa mi, ako bol ochotný obetovať všetko, bol vtipný, milý a veľmi si vážil priateľstvo. Čo mi, naopak, neskutočne liezlo na nervy boli práve Timeini rodičia. Chápem, že rodičia musia stanoviť hranice, v pubertálnom veku sa to deťom nepáči, rebelujú proti tomu, sú drzí, schytajú za ucho....týmto sme si prešli hádam všetci s trošku prísnejšími rodičmi, ale Timeini boli už doslova psycho. Oni boli krásnym príkladom overprotective parents - proste príliš ochranárskych rodičov. Veď ona pri nich pomaly ani nemohla dýchať. Áno, musia byť nejaké pravidlá, ale dieťa musí aj samo padnúť na nos, poučiť sa na vlastných chybách, niečo zažiť. Proste oni boli až príliš a keby som v Timeinej koži, tak by som asi zdrhla z domu. 

Tento raz však neprotestujem. Vítam, že sa budem môcť uzavrieť pred životom a pred ľuďmi, lebo práve tí dokážu najviac ublížiť. Tak, ako dokážu tvoriť hudbu spôsobom, ktorý sa vrýva hlboko do duše, tak ju dokážu aj kradnúť. 

Čo ja osobne na tejto knihe veľmi oceňujem je práve priateľstvo medzi Adamom a Timeou. Vždy som bola veľkým fanúšikom chlapec-dievča kamarátstiev a bolo úžasné sledovať, ako týmto dvom na sebe záležalo, ako by jeden pre druhého zniesli modré z neba, obetovali naozaj všetko, len aby ten druhý bol šťastný, navzájom za seba bojovali, stáli pri sebe, vždy sa podržali. Niekedy je priateľstvo omnoho viac ako láska a práve Mirka to tu fantasticky ukázala. Veľkým plusom bola hudba, ktorá bola použitá ako fantastický útek z reality, ako zmysel života, ako niečo, podľa čoho človek žije, miluje a dýcha. Celkovo bola kniha neskutočne realisticky napísaná, Mirka tam vložila problémy tínedžerov, ktoré sa točili aj okolo školy a ťažkých predmetov ako matika, okolo koncertov a výletov, proste všetko, čo ste zažili aj vy vo svojich tínedžerských rokoch. V príbehu sa neustále niečo dialo, Timea musela stále niečo riešiť alebo plánovať a snažila sa toho čo najviac zažiť. A potom to všetko začalo ísť dole vodou. V Berlíne sa čosi zlomilo a Timea už zrazu nebola tým veselým dievčaťom, ale plná pochybností s nedostatkom sebavedomia a odvahy. Zrazu sa to proste stalo akousi výpoveďou o krutosti tohto sveta, o tom, ako nám jednoducho osud dokáže premiešať karty a táto časť bola pre mňa veľmi silným zážitkom, pretože to bolo surové a brutálne. Tento príbeh dokázal veľmi rýchlo zmeniť spád a už to zrazu nebol jednoduchý contemporary príbeh o mladom dievčati, ale začala sa preberať aj vážnejšia téma. A vy ste vôbec nevedeli, čo vás čaká na konci, pretože stále tam bolo príliš veľa strán na to, aby to zrazu skončilo. Tak ste čítali a čítali a potom prišlo ďalšie prekvapenie, ktoré znovu o kúsok zmenilo smerovanie príbehu. Presne týmto sa Mirkine knihy odlišujú od všetkých ostatných - z jednoduchého oddychového príbehu sa o pár strán dokáže stať niečo úplne iné a vy si nemôžete byť ničím istí. 

Nie vždy sa musí zmeniť svet. Stačí, ak sa zmeníte vy. Realita môže zosivieť, ale aj zružovieť. Obľúbené pesničky vás môžu tešiť, no aj rozčuľovať. Miesta, ktoré vám boli blízke, sa stanú cudzími a ľudia, ktorých spoločnosť bola pre vás alfou a omegou,  sú odrazu príťažou. Ak sa zmení vnímanie, zmení sa všetko. Láska aj nenávisť. Túžba aj odpor. Prítomnosť i budúcnosť. Spomienky. Nič neostane rovnaké, ak nie ste rovnakí vy. 

Takže o čom je vlastne táto kniha? O všetkom. O priateľstve a láske, o rodine a problémoch, o škole a ťažkej matematike, o zážitkoch, nádeji a snoch, o hudbe, o svete, ktorý je niekedy až príliš krutý, o poučení sa na vlastných chybách a o jednom dosť dôležitom posolstve, ktoré Mirka chcela povedať mladým dievčatám, ktoré jej knihy čítajú. Ja môžem len čumieť ako Mirka zas a znova dokázala zarýpať do takej ťažkej a smutnej témy a ako geniálne ju spracovala. Táto kniha je jedna z tých, ktoré vo vás zanechajú niečo veľké a budete o tom ešte dlho rozmýšľať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. 
Vy si môžete Timeinu hudbu vypočuť TU. 

Naším nebom bol oceán

Autor: Patrick Ness

Originálny názov: And the Ocean Was Our Sky

Počet strán: 160

Rok vydania: 2018

Vydavateľstvo: CooBoo

Hlavnou hrdinkou je veľryba Batšeba. So svojím loveckým húfom narazí na mincu s iniciálkami T. W. Kapitánka Alexandra usúdi, že ju tým najobávanejší ľudský námorník Toby Wick vyzýva na súboj. Podľa Batšeby to nemôže byť pravda. Toby Wick je predsa len mýtus, legenda, ktorú si veľryby vymysleli. Je totiž nepredstaviteľné, aby ich nenávidení ľudia mohli premôcť v boji. Ale toto nie je príbeh o Toby Wickovi. Toto je príbeh o hneve, nenávisti a našej potrebe bojovať až do úplného konca, keď už neostáva nič iné len česť a smrť.

Pretože oceán je plný diablov, no tí najhorší diabli sú tí, ktorých stvoríme sami.

Už som vám hovorila, že od Nessa by bolo zaujímavé prečítať aj nákupný zoznam a nenudili by ste sa? Táto knižka je toho taktiež ďalším dôkazom. Ja osobne som spočiatku mala trochu pochybnosti o čom to bude, nevedela som si predstaviť veľrybu v roli hlavnej hrdinky a nevedela som si predstaviť, o čo by mohol byť samotný príbeh. V konečnom dôsledku som však neoľutovala, že som od Nessa prečítala aj toto. 

Hlavná hrdinka Batšeba je veľryba, ale to už viete. Lenže neviete to, že je absolútne skvelou rozprávačkou, ktorej príbeh vás chytí a nepustí až do konca. A taktiež neviete to, že je neskutočne sympatická, múdra a hrozne ľudská (v istom zmysle) a veľmi ľahko sa s ňou stotožníte a budete sa snažiť pochopiť jej situáciu. Páčilo sa mi, ako ju autor nespravil silnou, sebavedomou, nepremožiteľnou hrdinkou, ale dodal jej aj tú ľudskú stránku - protichodné myšlienky, pochybnosti, nerozhodnosť a neistotu. Batšeba je takou pozorovateľkou udalostí, povedala by som, že sa môže podobať vedľajšej postave, ktorá len rozpráva príbeh niekoho iného, pretože jej úlohou nie je zachrániť svet, jej úlohou je len počúvať rozkazy. Kapitánka Alexandra bola takým symbolom pomsty, ktorá je často dôvodom pre ešte väčšie boje a vojny a práve táto postava dokazuje, že či sme ľudia alebo zvieratá, tak neprestávame bojovať až kým nedostaneme to svoje a niekedy to vedie k väčším katastrofám a otrasným následkom, ale mnohokrát si to neuvedomíme alebo nás to ani nezaujíma, pretože sa ženieme za niečím, čo nám aj tak nič nedá. 

No zväčša, ako to už paradoxne vo všetkých vojnách býva, lovili sme, aby sme sami neboli lovení, presne ako oni. 

Povedala by som, že táto kniha nie je tak úplne o príbehu, ale skôr o tej hlavnej myšlienke toho príbehu. Tým nehovorím, že to bola nuda alebo čo. Ness nám dáva skvelý náhľad do života týchto veľrýb, zväčša sa pohybujeme v hlave Batšeby a vidíme, ako rozmýšľa, prečo robí niektoré veci a prečo spravila niektoré rozhodnutia. Dej je dynamický, je v nej dosť akcie, bojov a hlavne vojny a pátrania po nepriateľovi. Ale povedala by som, že táto kniha nie je o epickom konci ani o nejakom prekvapivom vyvrcholení. Táto kniha je práve o tej ceste - o tom ako si Batšeba postupne uvedomuje nejaké následky, nejaké škody, podaktoré hodnoty, ktoré sú dôležitejšie ako nejaká dlhá vojna s ľuďmi a o tom súcite a porozumení. Takže nie, nečítajte to preto, aby ste vedeli, ako to skončí, lebo to sa dozviete takmer na začiatku. Čítajte to preto, aby ste si uvedomili, čo čítate a ako krásne táto kniha zobrazuje náš svet, naše vojny a naše ľudské povahy, aby ste si uvedomili hodnoty, na ktorých naozaj záleží - nie je to sláva ani hrdinstvo a už vôbec nie pomsta, ale priateľstvo, súcit, nádej a porozumenie. Lebo toto je príbeh práve o nádeji a snoch, ale zároveň je to o vojne, ľudskej i zvieracej krutosti a o krutosti samotného sveta. 

"Ak bojuješ s diablom, tiež sa ním staneš." 

"Možno sa do boja s diablom môže pustiť len iný diabol." 

Nie som si istá, komu by som mala túto knihu odporučiť, pretože táto kniha nie je pre všetkých. Pre mnohých to bude nudné, mätúce a nič im to nedá. Ale každopádne, ak máte radi Nessa, tak tomu dajte šancu, pretože už poznáte jeho štýl písania, jeho rozmýšľanie aj vyjadrovanie a je vám dostatočne blízky na to, aby ste pochopili, čo tým chcel povedať. Mňa táto kniha neskutočne prekvapila a donútila rozmýšľať a vlastne som musela nejaké dva týždne čakať, aby som si dokázal utriediť myšlienky a nejak zmysluplne to skúsiť vyjadriť. Takže je len na vás, či sa do toho pustíte, ale podľa mňa rozhodne stojí za to. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. 
Vy môžete Batšebu a jej oceán spoznať TU. 

Za hranice kráľovstiev

Autor: Chris Colfer

Originálny názov: Beyond the Kingdoms

Séria: Krajina príbehov

Diel: štvrtý

Počet strán: 330

Rok vydania: 2018

Vydavateľstvo: Fragment

Maskovaný muž je na úteku a Veľrada víl neverí, že by pre krajinu príbehov mohol predstavovať vážne nebezpečenstvo. Alex a Conner sa preto musia opäť spoľahnúť len sami na seba a svojich najlepších priateľov: Zlatovlásku, Jacka, Červenú čiapočku a Matku hus. Nepriateľ totiž ovláda mocné kúzlo, pomocou ktorého dokáže každú knihu premeniť na portál a vstúpiť do jej sveta. Začína tak zhromažďovať armádu tých najhorších literárnych zloduchov, ktorí sa kedy v knihách objavili, a pripravuje útok. Súrodencov Baileyovcov a ich priateľov čaká dobrodružná cesta za hranice kráľovstiev: naprieč krajinou Oz, fantastickou Krajinou-Nekrajinou, ríšou kráľa Artuša, Alenkinou krajinou zázrakov...

O Krajine príbehov ste už určite počuli, keďže tieto knihy boli v zahraničí slávne už predtým, a v posledných rokoch sa stali dosť veľkým fenoménom aj u nás. Príbeh mladých súrodencov ohúril mnohých čitateľov, ale stálo aj štvrté pokračovanie za prečítanie? 

Postavy tejto knihy majú jedno obrovské plusko - majú totiž v sebe neskutočnú ľudskosť, vďaka ktorej sa s nimi potom čitateľ veľmi jednoducho dokáže stotožňovať v každej situácii. Páči sa mi, že Conner a Alex sa necítia ako nejakí hrdinovia, ktorí za každú cenu musia spasiť svet, necítia sa neporaziteľní, aj keď sú výnimoční. Nemajú potrebu to vyhadzovať každému na oči a robiť zo seba niečo špeciálne. Páči sa mi ako dvojčatá majú strach a pochybnosti a obavy, ako občas neovládnu hnev a celkovo emócie, ako mnohokrát reagujú bezhlavo a nepremyslene, len inštinktívne konajú, čo ich napadne a ako v mnohých situáciách nevedia nájsť východisko a nechajú si pomôcť a poradiť aj ich priateľmi. Neviem, či sa mi tu vôbec oplatí hovoriť, aká super je Zlatovláska s podrezaným jazykom a tým jej obrovským zápalom pre boj alebo Červená Čiapočka, ktorej životným cieľom je vyzerať dobre - všetci predsa viete, že títo novodobí princovia a princezné sú proste neskutočne super a určite si ich obľúbite.

"Ak máš šancu objaviť niečo, čo sa týka tvojho ja, buď taká láskavá a využi ju. Je to lepšie, než žiť s chýbajúcim kúskom srdca - z takých ľudí sa stávajú monštrá. Radšej buď hrdinkou vlastného príbehu, než by si sa zmenila na zloducha v príbehu niekoho iného." 

Narozdiel od tretej časti, kde sme sa trochu viac pohybovali v našom svete bez mágie a nie v Krajine príbehov, tu to autor neskutočne veľmi nahradil. Veľmi som ocenila to cestovanie, pretože autor dáva čitateľovi viac možností - nezdržujeme sa len v jednej oblasti, ale spoznávame, aký rozsiahly svet nám autor ponúka, koľko mágie je v ňom ukrytej. Práve tu sme znovu mali možnosť sa trošičku vrátiť do detstva, spomenúť si na postavy, ktoré boli naše obľúbené, ale aj tie neobľúbené. Obrovské množstvo týchto postáv sú neuveriteľne vtipní ľudia, ktorý celému príbehu dodávajú humorný nádych. Táto štvrtá kniha bola podľa mňa zatiaľ najlepšia zo série. Autor sa totižto už dosť vypísal, už dokáže vyškrtať zbytočné informácie a nechať tú podstatu, ktorú čitateľ reálne potrebuje vedieť. Táto kniha bola jedna divoká, akčná a vtipná jazda, kde ste nevedeli odhadnúť, čo vás na ďalšej strane bude čakať, pretože autor má ešte stále pár prekvapení, ktoré na nás určite vybalí. Vzhľadom na to, že je to pre mladších čitateľov, tak pre mňa to bolo v niektorých momentoch dosť predvídateľné a niektoré veci som dokázala hneď uhádnuť. To však takisto neberiem ako negatívum, pretože Chris píše neskutočne zaujímavo a je krásne vidieť, ako táto séria s každou knihou postupne naberá na kvalite, pretože už tam ani nenájdete nudné časti.

"Takže možno veľkosť človeka nespočíva v tom, aký je slávny, populárny, nesmrteľný, ale v tom, ši bojuje za dobro, aj keď sa mu svet obrátil chrbtom." 

Neskutočne oceňujem to, ako sa vždy nájde niekto nový, kto začne kuť tajné plány a robiť problémy a zbožňujem dobrodružstvá, na ktoré sa vďaka tomu musia dvojčatá vybrať. Je to plné tajomstiev a záhad, intríg a plánov na ovládnutie sveta, ale zároveň to má neskutočnú magickú atmosféru, ktorá vás sprevádza počas celého čítania. Nepáčia sa mi však tie otvorené konce, lebo čakanie na ďalšiu knihu je nekonečné. Ale ak hľadáte príjemné čítanie s dávkou mágie, skvelými postavami, vtipnými situáciami a zároveň aj obrovskou akciou a aj nejakými zvratmi, tak Krajina príbehov je to pravé pre vás. Ale rátajte s tým, že je to určené pre mladšie vekové kategórie, takže aby ste potom neboli sklamaní. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. 
Vy môžete Muža v maske odhaliť TU. 

Milionkrát June

Autor: Emily Henry

Originálny názov: A Million Junes

Počet strán: 381

Rok vydania: 2018

Vydavateľstvo: CooBoo

Celý život jí rodiče vtloukali do hlavy jediné pravidlo: drž se dál od rodiny Angertových. Ale když se June náhodou doslova srazí se Saulem Angertem, zajiskří to a její svět se propadne do chaosu. Kdo přesně je tenhle sarkastický a očividně nevinný týpek, který se po pěti letech zničehonic vrátil do jejich rodného města? A proč June, v hloubi duše věrná tradicím své rodiny, nikdy nepřemýšlela o tom, jak moc její otec Angertovy nenáviděl? Obě rodiny mají bohatou historii, ale o tom, co přesně způsobilo staleté spory, všichni svorně mlčí. Společně se Saulem rozkrývají tajemná kouzla a hrůznou kletbu, v jejíž moci oba rody žijí už celé generace.

Možno ste už o autorke počuli - napísala totižto jednu knihu, okolo ktorej bol v zahraničí chvíľu dosť veľký rozruch - The Love That Split the World, ktorú ste si mohli zapamätať aj vďaka prenádhernej obálke. S Milionkrát June som si nebola istá, či sa mi to bude páčiť, ale musím povedať, že po počiatočnom nepokoji si ma kniha získala. 

Kniha rozpráva príbeh mladej June, ktorá vyrastala medzi dvoma znepriatelenými rodinami. June bola na prvý pohľad veľmi sympatickou hrdinkou, ktorú si ako čitateľ hneď na začiatku obľúbite. Saul Angert bol zas človek, pri ktorom si vôbec nebudete spočiatku istí, či sa vám pozdáva alebo nie. Môj obdiv však patrí fakt skvelému spracovaniu postáv. Všetci boli ohromne prepracovaní, potýkali sa s reálnymi problémami - v niektorých chvíľach to boli pochybnosti, inokedy neistota, nedôvera. Páčila sa mi tá obrovská a neskutočná chémia medzi postavami - nielen hlavnými, tie silné priateľstvá a vzájomné doťahovačky a uštipačné poznámky. Mali v sebe neuveriteľnú ľudskosť, ktorá z nich vyžarovala počas celého príbehu. Obrovským plusom, aspoň pre mňa, bola tá prepracovaná rodinná história - každý zastával určitú rolu v celej minulosti, každý mal svoje dôvody, prečo spravil to, čo spravil a autorka to všetko parádne vykreslila a celkovo spracovala. Teraz to však neberte tak, že je to plné histórie a ničoho - je to tam načrtnuté, spomenuté, ale nie v jednom kuse, ale na rozličných miestach, je to zaujímavé a perfektne to pomáha spájať si súvislosti.

Někteří lidé jsou ale moc živí na to, aby umřeli, mají za sebou moc velký příběh, aby najednou jen tak zmizeli. 

Keď sa o tejto knihe hovorilo, ako o retellingu Rómea a Júlie, nebol som si istá, či sa mi to bude páčiť a či sa do toho pustím. Čítať o zakázanej láske a skrývaní sa a romantických chvíľach sa mi nechcelo. Ale omyl. Tento príbeh nie je taký jednoduchý a jednoznačný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Počas celej knihy sa stretávate s úžasne magickou atmosférou, ktorá je zároveň aj neskutočne tajomná. Pretože v tejto knižke je všetko opradené jedným neskutočne obrovským tajomstvom, ktoré musíte spolu s June vyriešiť aj vy. A autorka vás perfektne drží v napätí. Počas celej knihy ani len nenaznačí o čo pôjde. Vy spolu s June postupne odkrývate rodinnú históriu a dôvody, prečo sa vlastne rodiny O'Donnelových a Angertových nemajú radi a kedy a kde vznikol tento obrovský spor. Pretože poznáme hneď niekoľko verzií, ale sú to tie správne? Páčilo sa mi, ako nás autorka naslepo hodila do situácie a my sme spolu s June museli zistiť, ako všetko funguje, prečo sa niečo deje. A pre mňa bolo toto neskutočne zaujímavé - ísť krôčik po krôčiku s June do jej záhadnej minulosti a celého jej zvláštneho života. Nemohla som nič predpokladať, pretože autorka to uhrala záhadne a tajomne. Počas celého príbehu vás sprevádza brutálna mágia a tajomstvá a čudné záhady a bytosti a zvyky, ktoré si absolútne neviete vysvetliť. Konečné rozuzlenie bolo ešte premyslenejšie, ako som čakala. Táto teta spisovateľka očividne veľmi dobre vedela, čo robí, pretože aj keď mi to spočiatku prišlo divné, nevedela som presne, čo si myslieť, na konci som všetko pochopila a zistila, že toto je jeden kvalitný, magický, premyslený a prepracovaný príbeh, ktorý rozhodne stojí za pozornosť, pretože sa venuje nielen rodinnej histórii, ale aj tomu, ako sa rozliční ľudia vyrovnávajú so stratou blízkeho, je tu krásne ukázané, ako si mnohokrát môžete myslieť, že ste niekoho poznali a pritom to tak vôbec nebolo. 

"A řekla bych, že mi došlo, že ublížit někomu neznamená nemít ho rád a být na někoho naštvaný neznamená přestat ho milovat." 

Máte radi magický realizmus? Páčili sa vám Havraní chlapci? Tak rozhodne choďte do tohto. Tu je toho magického realizmu síce o dosť menej, ale aj tak si prídete na svoje, pretože táto kniha má mnoho iných kvalít, ktoré rozhodne oceníte. Toto je jeden netypický, veľmi pekný príbeh o zakázanej láske, rodinnej histórii a obrovskom rodinnom tajomstve, o priateľstve a láske a fantastickej mágii. Podľa môjho skromného názoru tejto knihe rozhodne dajte šancu, lebo za pokus nič nedáte, ale hlavne dostanete niečo úplne iné, ako čakáte. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. 
Vy môžete rodinné tajomstvá O'Donnelových a Angertových odhaliť TU.