Wrap Up - August 2019

Niekedy pred dvoma rokmi som sa rozhodla, že vám budem robiť aj zhrnutie toho, čo som za daný mesiac prečítala. Reálne mi to vydržalo niekoľko mesiacov a potom som už nestíhala a nemala čas tie články vždy písať. Teraz tomu dávam druhú šancu, pretože už nie je v mojich silách ani čase, aby som recenzovala každú knihu, ktorú prečítam. Lenže niekedy prečítam také množstvo úžasných kníh, o ktorých chcem aby ľudia počuli, ale nemám čas na ne napísať kompletnú recenziu. Takže toto (okrem odporúčaní) berte ako niečo, kde vám chcem povedať o knižkách, ktoré stoja za to, aby ste sa na ne pozreli. Takže držte palce tomuto druhému pokusu o wrap up.

Vzestup - Kiersten White

Pokračovanie Dobyvatelskej ságy (prvý diel Temnota) je kniha, na ktorú som sa po Temnote neskutočne tešila. Nemôžem povedať, že som bola sklamaná, ale mala som svoje výhrady, ktoré trošku dopomohli k nižšiemu hodnoteniu. Autorka však ponúka neuveriteľne realistický pohľad do života v 15. storočí, kde sa schyľuje k vojne a táto teta nás hodí rovno do biedy a zúfalstva, ktoré tí ľudia prežívajú a zároveň do toho, ako ich jedine viera (v Boha, Pannu Máriu,  alebo anjela s ohnivým mečom) posúva ďalej a dáva im nádej. Postavy sa v tejto knižke ešte omnoho viac vyvíjajú a dá sa s nimi veľmi dobre stotožniť. Autorka ukazuje obe strany osobnosti aj dobré aj zlé a aj to, ako aj človek, ktorý vám pripadá zlý, môže mať dobré úmysly, len ich dosahuje páchaním zla. Nepáčili sa mi však niektoré časti, ktoré boli podľa mňa zbytočne rozťahané a knihe nijak veľmi nepomohli. Rozhodne je však toto jedna z najzaujímavejších sérii, aké som čítala. 

The Summer of Us - Cecilia Vinesse

Cestovanie v knihách je vždy niečo pre mňa a tu to nebolo inak. Päť dlhoročných kamarátov sa vyberie na cestu po Európe, lenže to ešte nevedia, že to priateľstvo vydržať nemusí a že tam budú isté konfliktné situácie, ktoré zmenia mnoho vecí v ich budúcnosti. Ak však chcete atmosférickú knihu, kde si doslova budete užívať opis nových miest, tak potom vás sklamem, pretože táto to nie je. Niektoré miesta boli opísané neskutočne, úplne som si ich dokázala predstaviť, ale iné, napríklad taký Amsterdam, ktorý je v skutočnosti krásny, je tu vykreslený tak slabučko, že vás to miesto ničím neohúri. Cestovanie je len akási vec v pozadí, a hlavnou myšlienkou boli tie tínedžerské a priateľské a vzťahové problémy, s ktorými sa potýkali. Bola to však skveláukážka toho, ako si ľudia postupom času môžu začať liezť na nervy a ako rýchlo sa môže priateľstvo stať toxickým, ak sa na nejakého človeka príliš naviažete. Niekedy mi však dievčatá v mnohom liezli na nervy, ale inak je toto skvelá letná oddychovka, ktorá si určite zaslúži pozornosť. 

The Wonder of Us - Kim Culbertson

Znovu cestovanie a znovu toxické priateľstvo. Táto knižka bola dosť fajn, mala skvelú atmosféru a tie miesta boli fantasticky opísané, veľmi som si užívala každé z tých miest, ktoré navštívili a znovu ma láka oveľa väčšia časť sveta ako doteraz. Obe hrdinky boli miestami dosť otravné, pretože na svoj vek sa správali ako malé deti, hašterili sa kvôli úplným hlúpostiam. Totižto všetko mohli vyriešiť úplne iným spôsobom a hlavne úprimnosťou, ale oni robili všetko naopak. Páčilo sa mi však, ako sa snažili zlepiť to priateľstvo a ako sa snažili obe, nie len jedna strana. Taktiež to bol skvelý náhľad od tínedžerského života, do leta pred posledným rokom na strednej, do toho, ako musia mladí ľudia zrazu prevziať zodpovednosť. Taktiež skvelé oddychové čítanie.

Eliza a more príšer - Francesca Zappia

Tento príbeh vo mne zanechal všelijaké pocity. Neviem sa úplne rozhodnúť, ako by som to tak celkovo zhodnotila, keďže táto knižka ponúkala neskutočné množstvo pohľadov na rozličné životné situácie a rozhodnutia, a hlavne na to, ako sa vyrovnať s nátlakom okolia a ako sa naučiť mať rád samého seba, prestať o sebe pochybovať, ale zároveň sa báť toho, že vás tie pochybnosti stiahnu dole a nedokážete urobiť veci, ktoré by ste chceli. Eliza a more príšer je výnimočný príbeh v mnohých smeroch.

Zlodějský tanec - Mary E. Pearson

Ďalší parádny počin z dielne Mary E. Pearson. Skvelé a sympatické postavy, super zápletka, znovu som sa zamilovala do autorkinho štýlu písania. Páčilo sa mi, že autorka ešte s týmto svetom neskončila, pretože ponúka obrovské možnosti. Znovu sme sa dozvedeli niečo z histórie a kultúry a zo zvyklostí, ktoré nepoznajú vo Vende ani v Morrighane či Dalbrecku. Ocitli sme sa na mieste, kam Lia nemala možnosť cestovať v predošlej sérii a to miesto je úplne nové a hlavne ponúka obrovské možnosti ho spoznať a zamilovať si ho. Pre mňa je neskutočne fascinujúce sledovať, ako má autorka všetko premyslené, všetky tie tradície a zvyky a v každom kraji sú úplne iné a nepodobajú sa a to ma veľmi baví, pretože autorka sa snaží z toho vyťažiť čo najviac.Samotný príbeh, no čo vám budem hovoriť. Táto kniha má všetko - kúsok romantickej zápletky, úžasnú rodinu, zradu, intrigy, ďalšie mocenské boje a možno nadchádzajúcu vojnu, odhaľovanie tajomstiev a zradcov, zopár bitiek a obetí, ale aj niektoré staré známe postavy, ktoré si určite budete pamätať z predošlých kníh a ktoré ešte určite zamiešajú karty.

The Moon & More - Sarah Dessen

Povedala som si, že je načase prečítať Sarah Dessen, ktorá mi doma stojí hrozne dlho, tak aspoň jedna kniha. Hlavná hrdinka bola dosť sympatická osôbka, ktorá hľadala sama seba, nevedela, čo v živote chce, tak skúšala pár nových vecí a v niektorých sa našla a vlastne celkovo prežívala svoje posledné leto pred univerzitou tak naplno ako mohla, pričom zbierala úplne nové skúsenosti. Rozhodne to bola zmeska veľmi zaujímavých a dobre spracovaných postáv, ktoré si čitateľ veľmi ľahko obľúbi. Celkovo príbeh bol fajn. Bolo to síce niekedy až príliš pomalé, ale bavilo ma to, lebo ma bavila Emaline, ktorá zažívala hrozne veľa trapasov, problémov, pekných chvíľ a pekných priateľstiev a viacmenej hľadala svoj zmysel života. Táto knižka bola viacmenej o skúsenostiach, o tom, ako aj tie zlé sú potrebné, ako nás to všetko posúva ďalej, ako sa nenechať zlomiť, ale preniesť sa cez niektoré veci, ako odpúšťať a ako je rodina dôležitá, o tom, že nič netrvá večne a podobne. Bolo to super oddychové čítanie, len by som niektoré veci vyškrtala.

Traitor to the Throne - Alwyn Hamilton

Prvý diel som čítala v češtine a neskutočne som si zamilovala Amani a Jina a celú rebéliu. Džinovia sú totálne neokukaná téma a práve preto ma táto séria tak fascinovala. Amani si musela prežiť v tejto knihe neskutočné peklo, bola to pre ňu brutálna skúška pevnej vôle a odvahy a bolo to skvelé. Autorka postupne odkrýva tajomstvá džinov, ako to vlastne je s celou tou mytológiu, odhalí niekoľko tajomstiev, Amani nadviaže niekoľko priateľstiev a nájde skvelých spojencov, napraví staré krivdy a nakope pár zadkov a vy to autorke budete papkať aj s navijakom, pretože je to neskutočná jazda. 

Hero at the Fall - Alwyn Hamilton

Záverečný diel akčnej púštnej trilógie nebol o nič horší než jeho predchodcovia a autorka nám znovu ponúka úžasný náhľad do života v púšti, do života džinov aj ich potomkov, do nepriateľského paláca a do bojov, ktoré musí rebélia spolu s Amani zvládnuť s čo najmenšími stratami. Počas celej knihy tú vládne napätá atmosféra, akási príprava na veľké finále, ktoré bude prekvapivejšie, než ste predpokladali a smutnejšie ako ste čakali. Autorka je totiž veľmi bezcitná a bez akéhokoľvek problému vám zabije obľúbené postavy a vy si môžete len oči vyplakať. Toto bol určite záverečný diel ako sa patrí a epické finále, aké bolo očakávané aj so stratami na životoch. Rozhodne jedna z najlepších sérií, aké som kedy čítala. 

Odporúčam 12: New Adult

Blind Kiss - Renee Carlino

Prečo? 
Lebo autorka a jej geniálny rozprávačský štýl. Lebo sa dostávate do neskutočne realistického príbehu, kde je priateľstvo veľmi dôležitým faktorom. Autorka nám predstaví postavy, ktoré si okamžite obľúbite, pretože Gavin bol veľký fešák a chlap na pravom mieste a Penny bola občas veľmi neistá a nerozhodná, ale taktiež vskutku sympatická. Oboch ich spojila náhoda, ale odvtedy sú priateľmi. Autorka sa znovu rozhodla pre príbehy, ktorý vám ukáže, aký má mnohokrát osud zmysel pre humor a ako sa s nikým nehrá. Zamilujete si všetky vzostupy a pády Penny a Gavina, zamilujete si ich priateľstvo aj lásku, ktorá láskou nebola a zároveň bola. Tento príbeh je zmesou smutného aj krásneho, vtipného aj depresívneho, silného a krutého. Je to divoká jazda na kolotoči, ktorú vám z celého srdca odporúčam, lebo táto kniha má neskutočné emócie a napätie a príťažlivosť a závisť a žiarlivosť. Jednoducho všetko.

The Simple Wild - K.A. Tucker

Prečo?
Lebo Aljaška, priatelia. Neskutočná atmosféra tohto magického miesta sa tiahne celou knihou a je to úžasný zážitok, pretože z autorkiných slov si viete predstaviť aj každý pohyb listu na stromoch. Autorka sa snaží poukázať na rozdiely medzi mestom a divočinou, takže sa vďaka tomuto ocitnete vo vtipných situáciách medzi hlavnými postavami. Takisto si užijete dosť netypický hate-love vzťah, ktorý vás ale bude neskutočne baviť a počas celej knihy sa budete modliť, aby sa dali dokopy. Nečakajte však od tohto príbeh plný sexu, ako to pri NA býva, pretože toto má jeden úžasný a silný a krásny príbeh otca a dcéry a pokus o napravenie tohto vzťahu. Dostanete sa do styku s mnohými zaujímavými postavami a veľmi sympatickými mladými pilotmi, uvidíte ako to funguje v takej menšej leteckej spoločnosti a spolu s hrdinkou budete objavovať krásy a zázraky aljašskej prírody a možno si aj trošku poplačete.

From Lukov with Love - Mariana Zapata

Prečo?

Lebo táto kniha ponúka toľko skvelých aspektov príbehu. Krasokorčuľovanie ako šport a vášeň a sen, ktorý hrdinka milovala a chcela. Ale zároveň aj to, aké ťažké je sa k tomu dostať a nevzdávať sa. Táto kniha je o tom, ako si dievča išlo za svojím najväčším snom. Ako ju ostatní zhadzovali a podceňovali, ale ani to ju neodradilo. Ako sa dá po každom páde vstať a pokračovať, pokiaľ človek vyslovene chce. O skvelej ľudskej sile, milujúcej rodine (verte mi, takúto rodinu ste ešte nestretli a dobre sa pobavíte) a o pádoch všetkých druhov, o priateľstve a láske. Navyše, hlavná hrdinka je nielenže sympatická, ale má aj geniálne podrezaný jazyk a nebojí sa ľuďom povedať pravdu, či už príjemne alebo urážlivo. Hlavný hrdina bol na tom veľmi podobne, ale ešte bol aj hrozne milý, zlatý, arogantný idiot, ktorého si zamilujete. Mariana Zapata píše skvelo a ponúkne vám naozaj kvalitný príbeh a nie bezduchú hlúposť plnú hlúpych hrdinov, naivity a sexu na každej strane (v tejto knihe sú však aj tie scény fantasticky napísané).

My deti zo stanice Zoo

Autor: Christiane F. 

Originálny názov: Wir Kindern vom Bahnhof Zoo

Počet strán: 296

Rok vydania: 2015

Vydavateľstvo: Premedia

Kniha zachytáva príbeh mladej tínedžerky v Západnom Berlíne v druhej polovici sedemdesiatych rokov, keď na scénu vtrhli tvrdé drogy, s ktorými mala skúsenosti už ako trinásťročná. Vznikla v spolupráci s dvoma nemeckými novinármi a toto už klasické dielo svojho žánru dodnes nestratilo nič na aktuálnosti. Christiane sa v centre mládeže už v dvanástich dostala k hašišu, na diskotéke sa v trinástich prepracovala k tvrdým drogám a skončila na heroíne. Jej matka dva roky netušila, že užíva drogy a zarába si na ne prostitúciou, ktorej sa nevyhlo takmer žiadne dievča s podobným osudom. Je to zároveň príbeh bezradnej spoločnosti, ktorá si s drogovo závislými deťmi nedokázala vo svojej dobe poradiť a mnohé z prípadov skončili tragicky.

Mám rada knihy o drogách. Vždy ma zaujímali osudy ľudí, ktorí na drogách skončili a tento príbeh je autobiografiou dievčaťa, ktoré na heroíne skončila ako trinásťročná, no vtedy už mala asi štrnásť. A poviem vám, toto bolo teda veľmi zaujímavé čítanie.

Christiane bola normálne dieťa, ako sme boli kedysi my všetci. Problém bol ten, že žila na mieste, kde bolo totálne všetko zakázané, takže ako dieťa sa väčšinu času nudila. Neskôr do toho prišli problémy doma, rozvod rodičov a sťahovanie sa. Takže musela začať úplne nový život v neznámom meste, v neznámej škole s úplne neznámymi ľuďmi, medzi ktorých moc nezapadala, keďže bola dievča z dediny a poznala hry, pri ktorých sa jej mestské deti vysmiali. A tak sa začala kamarátiť s Kessi, dievčaťom z jej triedy, ktoré obdivovala a chcela byť ako ona. A po tom všetkom začala chodiť do centra mládeže, na diskotéky, do klubov, kde boli pofidérne partie, ktoré skúšali všetko nové. A tým novým boli práve drogy. A viete, každý človek chce niekam zapadnúť a niekam patriť, mať kamarátov a cítiť sa cool a hlavne v tej dobe to tak bolo. A tak Christiane začala len s tabletkami a hašišom.

Pomaly som sa to naučila: buď máš nad druhými moc, alebo oni majú moc nad tebou. 

A potom prišla puberta. Viete, tá typická puberta, keď chcete všetko vyskúšať, všetko zažiť, porušovať pravidlá. Prišli prví chlapci a potom aj prvý heroín. To už pokračovalo ďalej a skončilo pri prostitúcii. Táto knižka je skvelou výpoveďou človeka, ktorý tie drogy okúsil a pekne ukazuje, čo drogy s človekom spravia, aké myšlienky a pocity ho posadnú a ako hrozné to je, keď má feťák absťák. Uvidíte, ako to autorku zničilo a ako sa z pekného dievčaťa s budúcnosťou v priebehu niekoľkých týždňov stala obyčajná troska, ktorej život doslova závisí od jedného pichnutia. Čo viac vám poviem. Bolo to naozaj hrozne zaujímavé čítanie a ak máte možnosť, tak tomu určite dajte šancu. Myslela som si, že keď to má skoro 300 strán, tak to bude miestami aj celkom nudné, ale to nebolo vôbec. Práve naopak, stále ma zaujímalo, čo bude s Christiane ďalej, či pôjde odvykať, či sa z tých drog niekedy dostane a bude žiť normálny život. Teda aspoň tak normálny, ako sa s takou minulosťou dá. V knižke sa takisto objavili zápisky Christianinej matky, ktorá dosť dlho nevedela, že jej dcéra je na drogách. Tie ma až tak moc nebavili, takže to je asi jediné mínus. Takisto v knihe nájdete aj fotky podaktorých Christianiných kamarátov z partie a  aj to, ako dopadli.

Nerozmýšľala som. Nad ničím. Nič som nevnímala. Bola som zaujatá len sama sebou. A pritom som nevedela, kto vlastne som. Niekedy som ani nevedela, či vôbec ešte žijem. 

Som rada, že som sa k tejto knihe dostala a mala možnosť si ju prečítať. Autorka má u mňa uznanie za to, že to dokázala takto porozprávať, aj keď to muselo byť dosť ťažké. Podľa mňa je toto skvelá kniha, ktorá by sa mala dať do rúk hlavne dnešnej skvelej mládeži, aby si aspoň trochu uvedomili, čo robia a dostali rozum. Najsmutnejšie na tej dobe bolo to, že si s tým spoločnosť nevedela dať rady. Keby to bolo inak, určite by sa zachránilo viac drogovo závislých a ušetrilo by sa viac životov. Toto je však jeden silný príbeh, ktorý si naozaj skúste prečítať. Alebo ak chcete niečo podobné, tak skúste Tovar od Tatiany Melasovej, to je takisto skvelá kniha. Za mňa určite palec hore za toto.

Eliza a more príšer

Autor: Francesca Zappia

Originálny názov: Eliza and Her Monsters 

Počet strán: 384

Rok vydania: 2019

Vydavateľstvo: CooBoo

Eliza Mirková je v maturitnom ročníku na strednej. Obyčajné dievča, o ktoré štyri roky nikto nezakopol. LadyConstellation je autorka megapopulárneho webkomiksu, ktorý si získal srdcia miliónov čitateľov po celom svete. Nikto netuší, že offline Eliza a online LadyConstellation je jedna a tá istá osoba.
Všetko sa zmení príchodom Wallaca. Je fanúšik Elizinho webkomiksu a dokonca autor najlepšej fanfiction. Keď sa im skrížia cesty, Eliza váha, či opustiť svoju bezpečnú ulitu a vystrčiť nos do offline sveta. Môže sa niekomu páčiť aj také obyčajné a nezáživné dievča ako Eliza Mirková?
Lenže keď verejnosť odhalí Elizinu pravú identitu, všetko, čo si tak urputne budovala –. webkomiks, vzťah s Wallacom a dokonca aj psychickú pohodu – sa razom rozpadá.

Keď bola Eliza vypustená medzi čitateľov, ľudia ju začali prirovnávať k Fangirl od Rainbow Rowell. Niektorí dokonca tvrdili, že ju prekonala. Eliza s jej príšerami sa stala fenoménom v priebehu niekoľkých dní od vydania. Každý ju chcel čítať, každý ju chcel vlastniť. Lenže je naozaj taká, ako sa o nej hovorí? 

Ako to už v týchto príbehoch býva, Eliza je introvertka s veľkým tajomstvom - kreslí komiks, ktorý pozná celý svet. Keď sa v dnešnej dobe povie introvert, predstavíte si človeka, ktorý nemá rád spoločnosť. Čo je podľa môjho názoru omylné, pretože práve v tejto knižke autorka ukázala, aké je to byť introvertom. Eliza bola tichučká, utiahnutá, ponorená vo vlastnom svete, nerada rozprávala pred ľuďmi, nerada sa s nimi stýkala a vlastne najradšej by bola zatvorená v izbe a kreslila a kreslila a kreslila. Na jednej strane to bolo fantastické zobrazenie hlavnej hrdinky, na druhej strane mi však neuveriteľne vadilo, ako sa uzatvárala do seba, dokonca aj pred vlastnou rodinou, nezaujímala sa o nich a vlastne ich ani poriadne nepoznala. Potom sa tu stretávame so sympatickým Wallacom, ktorý si taktiež stráži vlastné tajomstvo a s Elizinou rodinou. Jej bratia boli skvelí, od prvej strany si ich zamilujete. Jej rodičia však boli krásnym príkladom rodičov, ktorí sa zasekli v minulosti a nedokážu pochopiť decká dnešnej doby, jednoducho z nich spravia závislých od technológií a nič viac ich nezaujíma, aj keď si tam to dieťa rozvíja talent. 

Chystám sa povedať nie, ale zastavím sa. Musím to skúsiť. Musím to skúsiť, pretože to už zase robím - zatváram sa pred všetkým, lebo som frustrovaná a unavená a pretože skutočný svet je zložitý a oveľa radšej by som žila vo vlastnom výplode. Ale nemôžem. Som tu a musím to skúsiť.

Ešte stále celkom neviem, čo si o tomto príbehu myslím. Bolo to napísané veľmi pútavo, autorka vedela zaujať a čítalo sa to neuveriteľne rýchlo. Autorka nám ponúkla náhľad od Elizinho života, do všetkých jej problémov a ako sa s nimi musela vyrovnať. Eliza ako hrdinka je skvelou ukážkou toho, ako občas človek musí prekonať svoje vlastné hranice na úkor toho, aby niekomu pomohol alebo bojoval za to, čo je správne. Alebo taktiež toho, ako prekonať svoj strach, minimálne sa o to snažiť, pretože vždy môžete byť lepším človekom a niekoho priateľom. Táto knižka ponúkla obrovské množstvo pohľadov na rozličné situácie, a hlavne to, ako sa s nimi dá vyrovnať, ako sa vyrovnať aj s nátlakom okolia a ako sa napokon naučiť mať rád samého seba a dať prednosť sebe pred ostatnými, pretože niekedy je to potrebné, ako o sebe prestať pochybovať, pretože tie pochybnosti vás dokážu stiahnuť dole a práve kvôli nim častokrát človek nespraví to, čo by sám chcel a čo ho robí šťastným. Eliza sa taktiež musela v niektorých momentoch vyrovnať s nepochopením okolia, s tým, ako ju ľudia nútili do toho, čo nechcela a preto môže človek začať nenávidieť to, čo predtým miloval. Autorka ukázala, akí sú priatelia dôležití, aká je podpora (aj keď je maličká) dôležitá pre to, aby sa človek nebál a aby dokázal to, o čom pochyboval. Takisto ponúkla náhľad ako sa človek dokáže zmeniť keď chce a keď sa snaží a hlavne keď si uvedomí, že niečo spravil zle voči iným a že mnohokrát je to nebadateľné, pretože sa sústredí na niečo iné. Eliza a more príšer je v mnohých smeroch veľmi výnimočná kniha, pretože autorka dáva možnosti vidieť svet očami niekoho, pre koho život nie je ľahký ako pre iných. Rozhodla sa rýpať do viacerých tém, ktorým sa spoločnosť vyhýba a ktoré sú častokrát tabuizované, pretože by si z nich ľudia mohli zobrať "zlý" príklad, aj keď by sa o nich malo hovoriť, lebo ľudia si z nich vezmú hlavne ponaučenie a to, že nie vždy je všetko také čierne, ako to niektorí vidíme a vždy tú budú ľudia, ktorí za vami budú stáť. A taktiež tu, samozrejme, vidíme nástrahy a vplyv internetu, kde je kyberšikana úplne bežnou vecou a ako môže vplývať na ľudskú psychiku. Ako som už povedala, veľmi veľa tém, o ktorých sa oplatí čítať. 

Veci, na ktorých vám najviac záleží, sú tie, po ktorých ostáva najväčšie prázdno. 

Neviem, či táto knižka sadne každému, pretože Eliza nie je dokonalou hrdinkou a niekedy budete mať chuť jej otrieskať hlavu o stenu, lenže tu nejde o to, aká je ona, ale o to, čo sa autorka snaží touto knižkou povedať. Navyše, Eliza sa na svoj vek správa veľmi adekvátne, pretože puberta sa nehrala s nikým z nás. Táto knižka je však plná iných a hodnotnejších vecí, na ktoré sa budete sústrediť, pretože autorka zaťala do živého a vy sa spolu s Elizou budete vyrovnávať so všetkými problémami, ktoré sa zdajú byť malicherné, ale pre niekoho sú kľúčové. Pre mňa bola Eliza a more príšer úžasným zážitkom, ale aj knižkou na zamyslenie, ktorá ponúkala humor, ale aj vážne témy, a hlavne dokázala čitateľa ohúriť a prekvapiť z mnohých strán. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia. 
Vy môžete Elizine príšery spoznať TU. 

Roadtrip po Slovinsku

Plánovanie výletu na toto leto bolo pre našu partiu dosť náročné. Chceli sme sa totiž pozrieť na hrozne veľa miest - Rím, roadtrip po Taliansku, Miláno a okolie, Štokholm, Anglicko, Balaton, Sbrsko - bola to dlhá debata a dosť dlho trvalo, kým sme sa zhodli. Nakoniec padol výber na Slovinsko, ale vo forme roadtripu, aby sme mohli viac vidieť. A tak sme sa v štvrtok ráno vo veľmi nekresťanskú hodinu (3:00) nabalili do áut a hor sa za dobrodružstvom. Cesta trvala nejakých 8 hodín bez prestávok (my sme však prestávky mali), takže okolo obeda sme dorazili k našej prvej atrakcii, ktorou bolo vojenské múzeum vo Wurzen Pass na rakúsko-slovinských hraniciach. História nepatrí práve medzi moje koníčky, ale toto bolo veľmi zaujímavé a hrozne zábavné.  Ujo nám najprv porozprával nejaké informácie o vojne a aké to bolo na tomto mieste, behali sme po zákopoch (takmer celý areál sa dal pochodiť pod zemou), čo bola ohromná sranda, lebo to bolo také podzemné bludisko, že ste ani nevedeli, kam vás to napokon dovedie a či zvládnete nájsť cestu späť. Videli sme "veľmi" pohodlné postele, na ktorých vojaci spávali, videli sme tanky, dokonca bola možnosť sa aj povoziť v tanku, ale to za príplatok, a odviezli by vás tiež po celom areáli. Po prehliadke ste si mohli kúpiť guláš alebo inú polievku (neviem aká to bola), ak ste boli hladní a oddýchnuť a posedieť si tam. Nebolo to nejaké veľké, takže sme sa tam zdržali možno tak hodinu a pokračovali ďalej. Kúsoček od toho bola taká "vyhliadka" Kranjska Gora, kde bol výhľad na Alpy a všetky kopce okolo. Na tabuli tam boli všetky rozpísané aj s ich nadmorskou výškou a hneď pod vyhliadkou bola dedinka, ktorú tieto hory priamo držali v objatí. Vtedy som si pomyslela, že áno, tu by som určite neodmietla bývanie. Akonáhle sme prešli hranice, okamžite sme vedeli, že už nie sme doma. Ľudia, tie hory čo tam všetko obklopovali a tá príroda a lúky, malé farmy to bolo niečo úžasné a fantastické. Ten výhľad stál za to už keď sme cestovali autom po diaľnici medzi v Rakúsku, ale Slovinsko bolo ešte o to krajšie.

Našou následujúcou zastávkou bola roklina Vintgar Gorge, kde sme nad riekou behali po mostíkoch popri skalách. A to ešte len bola nádhera. Bola to taká ľahká, ale dlhšia prechádzka a totálne to za to stálo. Tá voda bola tak krásna, čistá a na niektorých miestach neskutočne tyrkysová. Navyše celá tá roklina vo vás vyvolávala pocit, že ste niekde v období Jurského parku a čoskoro odniekiaľ vybehne dinosaurus. Tie skaly boli neuveriteľne vysoké, stromy na nich rástli presne ako v filmoch, keď sa ľudia ocitnú v takých roklinách a pre mňa to malo brutálnu atmosféru práve toho Jurského parku a podobných filmov. Na začiatku aj na konci ste si mohli v stánkoch kúpiť jedlo a občerstviť sa. A vlastne tie mostíky nás napokon doviedli k veľkému vodopádu, ktorý sme si horko-ťažko odfotili, pretože nejaký chlapec, ktorý si myslel, že je neviem aký model a určite insta influencer, tam musel mať miliardu fotiek jeho nahého tela. Beriem, že chce fotku na pamiatku, ale čo je veľa, to je veľa. Samozrejme, naspäť sme sa vracali tou istou cestou ako sme prišli a kým sme prišli k autu, tak mohlo byť tak 18:00 večer, čiže sme sa išli ubytovať. Bývali sme v obci Jesenice v rodinnom dome a túto obec taktiež obklopovali hory, takže sme mali parádny výhľad. Napokon sme sa večer šli najesť do podniku, ktorý nám odporučila pani, u ktorej sme bývali. Skúsili sme čevapi, čo je jedlo, ktoré je v tej oblasti (Čierna hora, Slovinsko atď) zrejme niečo ako národné jedlo, pretože ho mali všade. Bolo to vlastne mäso ako z nášho čevapčiči, len bolo zabalené do takej žemle. Nebolo to zlé, ale prijala by som k tomu nejaký kečup alebo horčicu.

Na druhý deň sme po zdravom spánku vyrazili ďalej. Našou prvou zástavkou bolo Jazero Bled, ktoré podľa Instagramu vyzeralo krásne. Neverila som, že tá voda bude naozaj taká tyrkysová, lebo Instagram je plný príliš upravených fotiek, ale ona fakt bola. A bol to neuveriteľný a neskutočný a krásny pohľad. Ešte teraz keď si na to spomeniem, tak som v úžase. Rozhodli sme sa teda pre turistiku, aj keď bolo hnusné teplo a radšej by sme sa hneď šli kúpať. Cestou sme sa zastavili na lukostreľbe a dali si také malé súťaže medzi sebou. Na turistiku sme si vybrali Malú Osojnicu, odkiaľ bol výhľad na celé jazero (fotka je odtiaľ) a trvalo nám to tak 40 minút, možno menej. Pre mňa bolo úžasné vidieť ako krásne tam je, ako to jazero obklopujú hory z každej strany a aká neskutočné príroda je všade naokolo. Toto je jedna z tých vecí, ktorú naozaj chcete vidieť. Po ceste naspäť sme išli inou trasou a dolu sme šli po mega strmých schodoch a to som si ani nebola istá, či to vôbec zleziem. Dolu sme zbehli do áut pre plavky a v tom teple sme si dopriali to osvieženie v jazere. S kamarátkou sme chceli ísť loďkou na ten ostrov, ale chalani nesúhlasili, že vraj oni to preplávajú. A verte či nie, naozaj to preplávali. A ešte k tomu, celý deň svietilo slnko, bolo teplo, ale práve tých 45 min. čo sme sa kúpali, tak sa zamračilo a začalo pršať. Fakt len na chvíľu. Taktiež sme navštívili Bledský hrad, z ktorého bol výhľad na jazero zase z druhej strany, ale čakali sme, že tam bude aspoň nejaký sprievodca, ktorý nám niečo o hrade porozpráva. Bol to však úplne voľný program a nikoho tam netrápilo, či vás zaujíma niečo z histórie hradu alebo nie. Po hrade sme už znovu museli vyraziť na cestu do Koperu, aby sme sa stihli ubytovať. Zastavili sme sa ešte na večeru a potom už na ubytko. Tentokrát sme bývali v hosteli, ktorý vyzeral úplne krásne ako hotel a dlho do noci sme hrali spoločenské hry a karty.

Koper bol naším cieľom hlavne kvôli moru, keďže sme nechceli celý čas len behať, ale trošku si aj oddýchnuť. Celé doobedie až do nejakej pol 2 sme strávili pri mori. Koper bol fakt pekný, len škoda, že mal kamenistú pláž a na niektorých miestach to tam vyzeralo nie ako pri mori, ale na kúpalisku. My sme si ale vybrali také menej zaľudnené miesto. More bolo na kraji plné rias, ale ďalej bolo pekné a čisté. Po tomto oddychu sme sa vybrali do Jaskyne Postojna, čo bola obrovská jaskyňa, ktorú by sme peši asi nikdy nepobehali Odviezli nás takým vláčikom hlbšie do nej a tam sme nejakú trištvrte hodinu behali všetky tie stanoviská. Sprievodkyňu sme vôbec nepočuli, keďže tam neustále nejaké malé deti hučali a kričali, takže vám nič poriadne neviem povedať o jej histórii. Ale bývajú tam svadby, je tam miestnosť, ktorá robí brutálnu ozvenu, sú tam živočíchy, ktoré žijú špeciálne len v tej oblasti a vo vnútri je obchod so suvenírmi. Naspäť nám znovu vyviezli vláčikom a bola to neskutočná úľava vyjsť zo zimy do horúčavy, keďže sme s kamarátkou išli v kraťasoch, lebo veď načo sa prezliekať. Ešte sme si išli pozrieť vivárium, kde sme mohli vidieť malé živočíchy, ktoré žijú v jaskyni alebo v blízkom okolí a sú špecifické len pre určité oblasti. To nás s kamarátkou moc nebavilo a boli sme hladné, tak sme radšej išli na obrovskú palacinku s bielou čokoládou, ktorú robili v tom areáli. Chutila úžasne a určite ju skúste, ak tam raz pôjdete. Odtiaľ sme sa už vybrali po diaľnici do Ľubľany. Cestou sme zišli z diaľnice a v nejakej dedinke sme našli niečo ako naše koliby a tam sme sa dosýta najedli. V Ľubľane sme sa ubytovali a znovu trávili večer hrami.

Posledný deň v Ľubľane sme nemali žiadny konkrétny plán, povedali sme si, že pobeháme mesto a uvidíme. Vybrali sme si prechádzku po parku a cezeň sme sa presunuli do centra mesta, kde sme konečne nakúpili aj nejaké suveníry. Napokon sme sa vybrali na hrad, ktorý bol omnoho zábavnejší a zaujímavejší ako ten Bledský. Rozhodli sme sa vyskúšať adventure game a museli sme hľadať všelijaké vodítka, mali sme hodinu na to, aby sme zabránili drakovi zničiť hrad a udržať ho v spánku. Bolo to zábavné, ale dosť jednoduché, teda až na úlohu s kaplnkou, kde sme to vodítko vôbec nemohli nájsť. Každopádne, predbehli sme našu druhú skupinu, takže to sa dá považovať za úspech, a stihli sme to v časovom limite. Po tejto zábavke sme sa rozhodli vrátiť na vyhliadkovú vežu a porobiť nejaké fotky. Hrad nám zabral dosť času z dňa, takže dolu sme ešte dokúpili posledné suveníry, dali si obed, nakúpili nejaké zásoby na cestu a vybrali sa k autám, ale inou cestou, ako sme prišli, aby sme videli čo najviac. Ľubľana je naozaj krásne mesto a je škoda, že sme toho nestihli pobehať viac. Ponúka dosť atrakcií - môžete sa previesť na loďke, ísť na hrad, vidieť mosty, ktorých má mnoho, pozrieť budovu parlamentu (pre nás to bol veľmi vtipný pohľad, keďže sochy sú vždy spúšťačmi obrovskej kreativity) alebo sa len prejsť na tej promenáde popri rieke, popozerať obchody, zbehnúť na kávu. Rada by som sa do Slovinska ešte vrátila, pretože prekvapivo ponúka naozaj veľa možností. Po ceste nás na diaľnici zastihla obrovská búrka, takže istú dobu bola viditeľnosť veľmi biedna, ale okolo 11 večer sme v zdraví prišli domov.

Poviem vám pravdu, že som sa troch obávala toho, čo budeme v tom Slovinsku robiť, keďže som o ňom nikdy nepočula tak veľmi, ako o iných krajinách. To bola asi dosť veľká chyba, pretože táto krajina je nielenže neuveriteľne prekrásna a magická a ponúka nespočetne veľa prírodných úkazov, ale ponúka aj turistické možnosti na tak veľa miest, že by ste to nepobehali ani za celý život. Navyše je Slovinsko dosť priateľské čo sa týka rozpočtu, ľudia vám rozumejú aj slovenským jazykom (odskúšali sme), nemáte starosti s premenou peňazí a nie je to ďaleko, takže ak sa bojíte lietať, auto nie je vôbec problém. Ja som rada, že som mala možnosť vidieť aj túto krajinu, aj keď som nikdy nečakala, že ma tak veľmi očarí a som rada, že som to znovu mohla stráviť s partiou, s ktorou som toho už toľko pochodila a zažila. Ak si chcete ísť ľahnúť k moru, tak Slovinsko asi moc neodporúčam, na to sú aj lepšie destinácie, ale ak chcete niečo vidieť, niečo pobehať a objaviť a neminúť obrovské množstvo peňazí, tak určite choďte do Slovinska. My sme na to mali, žiaľ, len štyri dni, ale s tým, čo krajina ponúka, si viete vytvoriť program aj na dva týždne, pretože tam je stále čo pozerať. Stačí trochu googliť a pátrať. Ubytovanie nás tiež nevyšlo veľa a všetky boli fakt na úrovni - to prvé síce na menšej, ako tie ďalšie dve - ale nemám čo vytknúť, pretože aj tí ľudia neskutočne milí, pomohli, poradili, odporučili. Uvidíme, pre akú destináciu sa rozhodneme o rok, ale určite vám o nej napíšem.

Prebuď monštrum

Autor: Patrick Ness

Originálny názov: Monsters of Men
Séria: Nespútaný chaos
Diel: tretí
Počet strán: 520
Rok vydania: 2019
Vydavateľstvo: Slovart

Todd a Viola sa ocitli uprostred vojny. Voľbu medzi tým, či sa prikloniť na stranu tyrana alebo teroristov, zatienila bezprostredná hrozba v podobe armády domorodých tlkotov valiacich sa na Nové Prentissovo, aby pomstili smrť svojich druhov. Nespútaný chaos navyše násobí vesmírna loď s osadníkmi, ktorí práve pristáli na Novom svete, aby tu hľadali nový, lepší začiatok pre svojich ľudí. Todd s Violou tak opäť musia bojovať o holý život a zároveň sami so sebou, s najťažšou otázkou: Koho by ste zachránili, ak by ste si museli vybrať medzi milovanou osobou a zvyškom planéty? Zaslúži si svet, v ktorom sa v ľuďoch prebúdzajú monštrá, vykúpenie, alebo ho čaká záhuba? Zrýchlený čas nepokojov núti hlavných hrdinov čo najskôr dospieť a čeliť osudovým rozhodnutiam v šokujúcom finále výnimočnej dystopickej trilógie Nespútaný chaos z pera uznávaného autora Patricka Nessa.

Záver dlhoočakávanej série Patricka Nessa nám zaklopal na dvere a nesie so sebou rozuzlenie celého príbehu o tlkotoch a šume a obrovskej vojne, ktorá môže zachrániť alebo zničiť celý svet. Ako sa naši hrdinovia popasujú s týmto údelom?

Todd a Viola, Viola a Todd. Obe tieto postavy sú pre mňa asi najzaujímavejšie zo všetkých kníh. Nie preto, že by mali nejaké zvláštne vlastnosti, boli divní a podobne. Je to preto, že ako postavy prešli obrovským, ale mega obrovským vývojom. Keď si porovná, akí boli na začiatku a akí sú teraz, tak tam vidím priam gigantické rozdiely a zmeny a to je neskutočne obdivuhodné. Páčilo sa mi, ako sa zmenili, ale zároveň si zachovali niektoré vlastnosti, páčilo sa mi, že mnohokrát museli robiť veci, ktoré im boli proti srsti, ale aj tak ich spravili, pretože vedeli, že to nie je len ich rozhodnutie, ale ako sa hovorí "pre väčšie dobro". Ako mnohokrát bojovali sami so sebou a svojím vnútrom. A hlavne, čo všetko sa naučili počas toho obdobia vojny, ako sa naučili úplne inak rozmýšľať, inak vnímať veci a chápať, že nie všetko je len čierne alebo biele, ale že každá minca ma dve strany. Patrick Ness sa s týmito postavami tak neskutočne vyhral, vdýchol im úžasný život, vsadil ich do sveta plného zla, kde sa často krát museli rozhodnúť, nie pre to, čo je dobré, ale pre to, čo bolo menšie zlo. Oceňujem ako ich postavil na dve odlišné strany a ako každému z nich ponúkol "rodičovský" vzor v živote a len Viola a Todd sa mohli rozhodnúť, či to pre nich bolo správne a budú počúvať, alebo skúsia nájsť inú cestu a vzoprú sa hoci aj celému svetu. Toto sú určite najlepšie spracované postavy, s akými som sa za všetky tie roky stretla.

Čo je po tom, ako sme ich zabili tak veľa, zvláštne, ale už od začiatku je jasné, že vojny nedávajú zmysel. Zabíjate ľudí, aby ste im povedali, že ich chcete prestať zabíjať. 

Príbeh sám o sebe nebol taký akčný a dynamický, ako sme mohli vidieť v predchádzajúcich knihách, ale to knižke určite neubralo na kvalite. Autor to totiž vynahradil informáciami a odpoveďami na otázky, ktoré nás zaujímali už od začiatku, objasnil niektoré veci a ponúkol svoje vysvetlenia. Dozvedeli sme sa o minulosti, o tlkotoch, o šume, o celej vojne a všetkých intrigách a tajomstvách, ktoré sa objavili v predchádzajúcich knihách. Autor ponúkol tomuto príbehu obrovskú škálu možností, ako to mohlo skončiť a vy ste sa po celý ten čas nevedeli rozhodnúť, ktorá to asi bude. A potom ujo Ness prekvapil čitateľa ešte viac a ukončil to tak, akoby vás nikdy v živote nenapadlo. Takže tu môžete očakávať naozaj čokoľvek a nikdy neviete, ako to bude. Skvelým spestrením bolo to striedanie pohľadov a hlavne to, že nám naozaj ponúkol akýsi náhľad do života tlkotov, do toho ako fungujú a ako vlastne premýšľajú. Práve toto je podľa mňa pre čitateľov veľmi zaujímavé, pretože majú možnosť spoznať nielen tú "dobrú" stranu, ale aj protivníka (aj keď to je tu relatívny pojem, keďže táto kniha má veľmi ďaleko stereotypu dobro-zlo). A práve táto komplexnosť robí príbeh takým zaujímavým - nikto nie je úplne dobrý a nikto úplne zlý, každý mohol spraviť niečo zlé a bojovať za správnu vec alebo proti správnej veci, ale vyslovene nikto nebol ten dobrý, ten hrdina. To je hlavný dôvod, prečo má Ness s touto sériou u mňa taký obrovský obdiv - nemáme dve strany, máme proste ľudí, mám chyby, máme ozajstnú ľudskosť a všetky problémy a nemáme žiadneho všemocného hrdinu, ktorý zachráni svet. Len obyčajných ľudí.  Podľa môjho názoru skončil celý ten konflikt veľmi zaujímavo a hlavne prekvapivo, pretože množstvo vecí ste nemali šancu predvídať. Celkové rozuzlenie príbehu bolo veľmi premyslené a nečakané a miestami dosť smutné, pretože očividne pri vojne sa počíta so stratami, ale som s koncom dosť spokojná, pretože autor úžasne ukázal, čo môže vojna a chamtivosť spraviť s ľuďmi a že stále je nádej na lepší život, šanca na mier, na čokoľvek a hlavne, ako veľmi sa ľudia dokážu zmeniť, keď sú medzi rozdielnymi skupinami. Za mňa je to ďalšie Nessove geniálne a epické dielko, ktorým rozhodne nesklame žiadneho čitateľa.

Sme také smutné tvory. Sme takí slabí, že musíme pokaziť všetko dobré. Nepostavíme nič bez toho, aby sme to nakoniec nezrúcali. 

Dystopia ako žáner u mňa už vyšla z módy, nebaví ma to, ako kedy a práve preto som sa obávala ísť do tejto knihy. Lenže Ness je majster svojho slova a dokáže vás zaujať aj nákupným zoznamom, takže ak máte podobný problém ako ja, nezúfajte. Patrick Ness je špičkový autor a naozaj vás chytí a nepustí aj touto sériou, pretože aj keď dystopia ponúka veľa príbehov a možností, som si takmer istá, že niečo takéto ste ešte nečítali. Takže moje posledné slová sú, aby ste dali šancu aj tejto sérii, pretože je to neuveriteľne napísané a premyslené a brutálne akčné.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. 
Vy si môžete záver Toddovho a Violinhu príbehu prečítať TU. 

Čo pozerať #2 - Moje najobľúbenejšie seriály - časť druhá

Pôvodne mali byť všetky moje obľúbené spolu a mal to byť 10-stupňový rebríček, ale keď som zistila, koľko o nich chcem písať, tak som sa rozhodla to rozdeliť na dve časti. Následujúce články, ktoré do tejto rubriky chystám, budú už každý na inú tému a nebudú rozdelené. Teda, aspoň zatiaľ to neplánujem, ale stať sa môže čokoľvek. Dnes teda ešte zostaneme pri seriáloch, ale nabudúce sa vám pokúsim priniesť aj nejaké filmové typy, ktoré ma zaujali. Ešte presne neviem, aký žáner to bude alebo či to spravím ako nejaký mix, ale moje obľúbené filmy to nebudú, lebo to by sme tu boli veľmi dlho. Tak sa teda poďme pustiť do druhej časti seriálov, ktoré sú môjmu srdcu najbližšie.

6. ONCE UPON A TIME

Toto je spolu s Upírskymi denníkmi asi prvý seriál, ktorý som kedy videla. Istý čas to hrali na Markíze (alebo JOJ?) a ja, také 13-15 ročné dievčatko som nechodila piatky von, ako chodia tieto dnešné deti, to proste nebola tá doba. A tak som si pekne sedela doma a každý piatok pravidelne pozerala Kde bolo, tam bolo. Čím ma to zaujalo? No hlavne tým, že to bol retelling, čo bolo na tú dobu neskutočne moderné a nové a neokukané a retellingy neboli až také rozšírené. Takže keď tam bola Zlá kráľovná, Snehulienka, Princ Krasoň a Martinko Klingáč v našom svete, to sa nedalo nepozerať. Páčilo sa mi sledovať mladého Henryho, ako sa snažil dokázať každému pravdu, bavili ma všetky tie tajomstvá, intrigy, záhady, bitky a neskutočne veľmi ma bavil Kapitán Hook, lebo na pirátov som mala vždy slabosť a ten ujo, čo ho hral je neskutočne pekný chlap. Časom to však strácalo na kvalite, takže teraz som rada, že seriál skončil a bola som úplne spokojná s tým koncom. 

7. YOUNG & HUNGRY

Toto je jeden z najvtipnejších seriálov, aké som kedy videla. Ako väčšina ľudí, aj ja som bola zvedavá na detskú hviezdu z Hannah Montana, ktorá dostala svoj seriál. Lily som mala vždy rada. A ako Gabi som si ju obľúbila ešte viac. Gabi zažívala mnoho strastí a slastí v jednom dni, dokázala sa dostať do všelijakých situácií, zažila mnoho trapasov, častokrát musela improvizovať a ešte viac sa musela ospravedlňovať. Josh bol také veľké dieťa, ktoré potrebovalo starostlivosť, Yolanda taká cool babička a Elliot bol taký super vtipný negativista. Emily Osment tú rolu geniálne zahrala. Neprešla jediná epizóda, pri ktorej by som sa nesmiala. Len ma mrzí, že ten seriál skončil (aspoň myslím). 

8. THE SHANNARA CHRONICLES

Ako pravý fanúšik Pána prsteňov a fantasy som si toto nemohla nechať ujsť. Bolo to geniálne premyslené, úžasný námet, skvelé obsadenie a brutálne herecké výkony. Príbeh dával zmysel, mal veľa zvratov a prekvapení, Amberle bola skvelá hlavná hrdinka, neskutočne som si zamilovala celý ten svet. Prvá séria bola totálna topka, každú epizódu som žrala aj s navijakom a ten koniec bol neskutočne smutný. Druhá séria ma až tak veľmi nebavila, čo ma dosť mrzelo. Už to nemalo také čaro, nebolo to také zaujímavé a riešili sa tam tie isté veci dookola, ale stále si to zachovalo tú akciu a napätie a všetky intrigy a temnotu. Navyše, Eretriu ako postavu mám hrozne rada, takže aspoň tá dostala viac priestoru. Skončilo to však dosť otvorene, ale obávam sa, že tretej série sa nedočkáme. 

9. THE ORIGINALS

Ale áno, aj Upírske denníky, Stefana a Damona som mala rada, ale títo si získali moje srdce. Klaus bol úžasný záporák, ktorý sa s nikým nemaznal, mal takú pravú psycho povahu, ktorú ste však aj tak mali radi, lebo mal neskutočný šmrnc. Kol bol mojím favoritom číslo dva. Ale tento seriál som mala rada najmä kvôli tej súrodeneckej láske (zase). Bolo fascinujúce sledovať, čo pre seba dokázali urobiť, obetovať, zabiť, len aby ochránili jeden druhého. S týmto seriálom som však mala asi dvojročnú pauzu, lebo ma to prestalo baviť, ale neskôr som sa k tomu vrátila a dopozerala to až dokonca. Áno, bolo to zbytočne natiahnuté a pokojne to mohlo skončiť skôr, ale Klaus vás proste nikdy neomrzí. Sklamal ma však koniec, ale to sú čisto subjektívne pocity, pretože keď to zhodnotím objektívne, tak ten koniec bol brutálny a nečakaný a neskutočne pekný a smutný a hrozne som plakala. 

10. GAME OF THRONES 

Ha! Dostala som vás čo? Čakali ste, že to slávne GoT bude na prvom mieste, však? Sklamem vás, ale GoT vo mne nikdy nevyvolalo také pocity, ako tieto predchádzajúce seriály. Áno, bolo to neskutočne skvelé, premyslené, naplánované, ten svet je neskutočne komplexný a fantastický, hrozne zaujímavý, plný tajomstiev a záhad, ktoré pozná len sám ujo Martin, ale stále to pre mňa nie je najlepší seriál. Povedzme si pravdu, prvé série boli len o sexe a vraždení, žiadna obrovská dejová línia, len také predstavenie sveta, že ako to kde chodí. Od tej 3. série to začalo mať aj obrovský zmysel, začali sa intrigy, odhaľovanie tajomstiev, zmyselné veľké bitky, pri ktorých ste nedýchali od napätia a zvedavosti, že kto napokon zasadne na ten trón. GoT bol úžasný zážitok a som rada, že som sa na to dala, pretože tie postavy prešli obrovskými zmenami, obrovským vývojom a z detí sa stali inteligentní dospelí. Posledná séria síce trošku porkrivkávala, ale v konečnom dôsledku som s koncom spokojná a GoT je naozaj obrovský a zložitý výtvor, ktorý rozhodne stojí za to.