utorok 18. septembra 2018

Odporúčam 9: Draci, mágia a vyvrheli

The Last Namsara - Kristen Ciccarelli

Prečo?
Draky. Spomeňte draky a ja som namotaná. A určite aj mnohí z vás. Lenže v tejto knihe nie je všetko o boji s drakmi, nie je to ani druhá Daenerys Targaryen. Hlavná hrdinka Asha totiž vôbec nie je milé dievča, ktoré sa s vami skamaráti. Zoznámte sa s najlepšou lovkyňou drakov, ktorá je veľmi prefíkaná, inteligentná a bojuje za to, čo má rada a zároveň je neistá, čo ju spravilo neskutočne ľudskou. Počas celej knihy zisťuje, ako nie je všetko len čierne a biele, jej postava je neskutočne vymakaná a živá. Svet je neskutočne komplexný a pestrý, plný mnohých zákutí a tajomstiev, mágie a príbehov, pretože príbehy majú obrovskú moc, intríg, bitiek a zvratov, drakov a drakov, lásky, ktorá nie je žiadna urýchlená romanca, ale postavy si k sebe postupne hľadajú cestu a vytvárajú vzťah a neskutočne premyslených mýtov a legiend. Táto kniha je jedna veľká divoká jazda a vy vôbec netušíte, kam vás ten vlak dovezie.

Even the Darkest Stars - Heather Fawcett

Prečo? 
Autorka nás hodí do príbehu o objavovaní hôr a miest v ríši, kde mladé dievča sníva o tom, aby bola Royal Explorer. Všetci od nej chcú úplne niečo iné, ale ona si stojí za svojím. Kamzin bola na počudovanie sympatická hrdinka, ktorá sa ničím nenechala odradiť a riadila sa vždy vlastným rozumom. Postavy boli realistické a rôznorodé a neskutočne zaujímavé. V tejto knihe sa znovu stretávame s úžasným, komplexným svetom plným mágie a pritom je to miestami napísané tak krásne poeticky, že aj vy si užívate spolu s Kamzin všetky výhľady a zasnežené hory. Dej bol akčný, dynamický a úžasne premyslený a prepracovaný. Nechýbali tu magické tvory každého druhu - čarodejnice, draky, tvory z nočných môr nazvané fiangul. Navyše, bola tu líška ako domáce zvieratko. A draky, malé dráčiky, ktoré proste žili s ľuďmi a pomáhali im. Už len pre toto to proste chcete čítať. Draky ako domáce zvieratká! Zamilujete sa. Do tej geniálnej obálky, do autorkinho štýlu písania, do Kamzin, do Tema, do malých dráčikov, do zasnežených hôr a hviezd. Do tohto geniálneho príbehu plného dobrodružstva, tajomstiev, odhalení a zvratov, priateľstva. Do tohto sveta. Ale ľudia, hlavne PET DRAGONS!!!!!!!

Six of Crows - Leigh Bardugo

Prečo?
Kaz Brekker vám nepríde ako dostatočný dôvod? Tak si aspoň prečítajte anotáciu, lebo keď sa dá dokopy 6 kriminálnikov/vyvrheľov spoločnosti, tak to sľubuje ďalšiu neskutočne moc divokú jazdu. Autorka vás šupne do tzv. podsvetia, ktoré má množstvo temných kútov, nebezpečných miest a veľkú kopu otrasných ľudí a podvodníkov a vrahov. Proste taká fajn zbierka ľudí, ktorých by ste v noci na ulici stretnúť nechceli (s výnimkou Kaza a jeho partičky). Keďže tu máme 6 hlavných postáv, tak sa vám to spočiatku môže zdať, ako jeden veľký chaos, ale to si zvyknete a až potom sa dostanete k tomu naozajstnému chaosu, ktorý rozpútajú. Celá šestka bola sympatická, vtipná a nebezpečná. Každý mal svoju minulosť, svoje problémy a spojila ich jedna nebezpečná úloha. Samozrejme, že popri ich drsných stránkach, tu mali aj ich reálne problémy, ich reálne pocity a vlastne všetko to viedli k tomu, akými ľuďmi sa stali. Nie som prvá, ani posledná, ktorá vám povie, že svet Grishe je brutálne premyslený, ale aj brutálne zložitý. Bolo to akčné, temné, plné intríg, bitiek, plánov, tajomstiev a ku koncu aj zvratov, ktoré rozhodne nečakáte. A samozrejme to všetko spestroval fantastický humor, pri ktorom sa pocikáte od smiechu. 

štvrtok 30. augusta 2018

Černé znamení


Autor: Sebastien De Castell
Originálny názov: Shadowblack
Séria: Divotvůrce
Diel: druhý
Počet strán: 354
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: Egmont

Kellen opustil lid Jan'Tepu a v šestnácti letech se stal psancem. Teď se musí víc než kdy jindy spoléhat na svůj důvtip, aby přežil v zemi Sedmi písků. Chybí mu domov, rodina a Nephenie, kterou nepřestal milovat. Pak se ale potká se Seneirou, dívkou se zavázanýma očima ukrývající velké tajemství. Společně s Ferius se rozhodnou pomoct, jenže v sázce je víc, než oba tuší. Moc černého stínu sílí a Kellen má podezření, že za vším stojí jeho vlastní lid.

V prvej časti tejto série sme sa dozvedeli o Kellenovom svete, jeho rodine, spoločnosti, v ktorej žije, ich zvyky a tradície a presvedčenia. V pokračovaní sa autor rozhodol viac zamerať na jednotlivé postavy. Ako to dopadlo? 

Na prvý pohľad by ste nikdy nepovedali, koľko reálne prepracovaných postáv v tejto knihe nájdete. Kellen je stále rovnako zaujímavý a v tejto časti u vás stúpne ešte viac. Páči sa mi, ako veľmi na jeho osobnosti autor zapracoval. Ako sa v ňom bijú dve časti jeho povahy - jedna zbabelá, ktorá chce z každého nebezpečenstva ujsť ako každý normálny človek a druhá racionálna, ktorá mu potichu našepkáva, čo je správne a čo by mal urobiť, keby nebol zbabelý a ako by mal prekonať tej strach. Neskutočne si to užívam. Ferius aj naďalej zostáva postavou, ktorá je obalená rúškom tajomstva a autor pomaličky odhaľuje čo-to z jej minulosti, ktorá je nepochybne pestrá. Stále je brutálne úprimná, má pár trikov v zásobe a dokáže sa vykrútiť z takmer každej situácie. Seneira sa mi páčila oveľa viac ako Nephenia, ktorá bola neskutočne nudná. Seneira bola naopak veľmi temperamentná, inteligentná a milujúca a bojovala za to, čo chcela. A samozrejme, potom je tu Reichis, ktorý túto sériu robí neskutočne vtipnou a úžasne tam všetko spestruje. S postavami by som tu mohla byť do zajtra, keďže na novom mieste sa Kellen zoznámil s dobrými aj pofidernými ľuďmi. Všetci boli veľmi zaujímaví a rozhodne každý z nich ešte viac zamiešal karty a ja vôbec neviem, čo mám očakávať od pokračovania. Ostáva povedať len jediné: autor vie neskutočne fantasticky písať postavy a vdýchnuť im obrovský kus života.

"Ze všeho nejdřív se na dlouhých cestách naučíš, chlapče, že na způsobu, jakým mluvíš, zaleží stejně jako na slovách, která používáš." 

Jediná chybička tejto knihy bol pomalý rozbeh, teda minimálne pre mňa. Začiatok bol pre mňa neskutočne nudný, nemala som žiadne nutkanie čítať, asi dva týždne mi kniha stála niekde na 3. kapitole, pretože som vôbec nemala chuť to čítať. Akonáhle som sa však prehrýzla začiatkom, tak som sa do tej knihy zamilovala rovnako, ako do jednotky. Zatiaľ čo v prvej knihe sa autor zaoberal mágmi, mágiou a ich zvykmi, tradíciami, spôsobmi života, tak tu sa viac orientoval práve na samotnú postavu Kellena a černý stín, ktorý zrazu začal postihovať ľudí. Mali sme možnosť sa dozvedieť o tejto chorobe viac, videli sme ako to pôsobí na rôznych ľudí a akí sú mnohí ľudia odsudzovační a nepríjemní len kvôli odlišnosti. Dej bol, samozrejme, trošičku pomalší, keďže sa jednalo najmä o získavanie informácií o chorobe a hľadanie všetkých možných spôsobov, ako sa jej zbaviť. Taktiež nám dal autor možnosť viac nahliadnuť do jeho sveta. V jednotke sme stále čítali o nejakom kraji Sedmi písků, ale nikdy sme o ňom nevedeli nič viac. A to sa v tejto knihe zmenilo. Autor nám dal možnosť nahliadnuť do tejto záhadnej krajiny a preskúmať celú jeho politiku aj zvyky, vidieť odlišnosť medzi Kellenovými ľuďmi a tými, čo žijú tu. Autor trošku ubral na humornosti - rozhodne tu nie je toľko vtipných scén a situácií, keďže táto knižka je trošku pochmúrnejšia a Kellen si začal uvedomovať vážnosť jeho situácie. 

Ferius tvrdí, že dobrý způsob, jak s lidi naklonit, je nechat je mluvit o sobě. 

Na tejto sérii je veľkým plusom to, že ju môžu čítať aj deti aj dospelí. Nie sú tam žiadne komplikované veci, napísané je to veľmi sviežim štýlom a zároveň je to naplnené obrovskou akciou, niektoré scény sú máličko brutálnejšie, ale nič strašné a všetky informácie autor dávkuje po malých kúskoch, takže len veľmi ťažko uhádnete, čo sa bude diať. Autor má totiž obrovský talent na prekvapenia. Myslím, že mne osobne sa toto páčilo menej ako prvý diel, ale stále sa neskutočne teším na pokračovanie a na ďalšie úžasné autorove rozprávačské schopnosti. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.
Vy môžete v Kellenovom dobrodružstve pokračovať TU

pondelok 27. augusta 2018

Fakt láska bolí? Brutálne!


Autor: Holly Bourne
Originálny názov: How Hard Can Love Be? 
Séria: Klub okašlaných báb
Diel: druhý
Počet strán: 440
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: Slovart

Druhý diel série Klubu okašlaných báb. Založili ho tri kamošky – Amber, Evie a Lottie – baby čeliace životným prekážkam tínedžeriek pomocou priateľstva, feminizmu a syrových chrumiek. Kniha Fakt láska bolí? sa venuje Amber, talentovanej študentke výtvarníctva, ktorá túži len po jedinom – po láske. Má mamu, čo teda starostlivá určite nie je – a nebola taká ani pred tým, ako sa na ňu vykašľala a odsťahovala sa do Ameriky. Amber dúfa, že ak s ňou strávi leto, všetko sa zmení. Na scéne sa zjaví aj kráľ maturitného plesu a klasický lámač sŕdc Kyle. Naozaj sa doňho môže Amber zaľúbiť? Napriek tomu, že má vždy poruke rady svojich najlepších kamošiek, musí si priznať pravdu: láska fakt bolí. Brutálne!

"Zaľúbiť sa je ľahké, keď si mladá, svieti slnko a ty máš pocit, že svet je len na to, aby si diskutovala s niekým, koho obdivuješ." 

Prvý diel ma očaril. Hlavnou hrdinkou bola Evie a jej svet, jej problémy a strasti. V druhom pokračovaní tejto série sa ponoríme do sveta Amber a jej rodiny, túžieb a snov. Ako sa jej bude páčiť návšteva Ameriky? 

Priznám sa, že Amber mi je z tejto trojky dievčat najmenej sympatická. V jednotke mi prišla trošku pokrytecká, keď raz tvrdila že jej niečo vadí alebo je to trápne alebo na to nadávala a vzápätí to sama spravila. Keď som ju v tejto knižke lepšie spoznala, tak som ju začala mať oveľa radšej ako predtým. Autorka nám ukázala úplne inú časť Amberinej povahy - povedala by som, že bola viac pozitívna, viac otvorená novým veciam a dobrodružstvám a srande a dokonca aj láske, aj keď bola spočiatku skeptická. Páčilo sa mi však, že neriešila celý čas len či je zaľúbená alebo nie, ale aj veci ako problémy v rodine a stále bola motivovaná byť feministkou a zostala oddaná Klubu okašlaných báb. Kyle bol fajn, ale nezanechal vo mne žiadne hlbšie pocity. Proste bol tam, bol sympatický, vtipný a v pohode, ale nebol to typ hrdinu ako taký Will Herondale, ktorý vám aj po rokoch nedá spať. Páčila sa mi rôznorodosť všetkých postáv v tejto knihe. Ako v tom tábore bol každý iný a svojský a mal svoje slabé a silné stránky. Tie postavy sú v tejto sérii neskutočne realisticky vykreslené a práve to dodáva čitateľovi ten pocit, že ich naozaj pozná. 

V živote každého z nás je láska, ktorú si nevyberáme. Láska, ktorú iba cítime a nedokážeme sa jej zbaviť. Tá, ktorá nás mučí, mätie nám hlavy a niekedy dokonca bráni inej láske. Ale je tam aj láska, ktorú si volíme sami. Taká, ktorú nikomu nemusíme dať, ale aj tak sa ju rozhodneme niekomu venovať. 

Hneď na začiatku vám poviem, že toto sa mi páčilo o niečo menej a taktiež to nemalo taký silný príbeh, ako prvý diel. Ale táto kniha mala taktiež svoje prednosti, ktoré rozhodne stoja za zmienku. Prvá vec, ktorá ma neskutočne očarila bola Amerika a to maličké cestovanie, čo bolo v tejto knihe zakomponované. Ja ako cestovateľ som si neskutočne užívala všetky tie opisy a atmosféru miest, ktoré Amber navštívila. V tejto knihe si autorka vybrala trošku inú tému, na ktorú sa sústredila. Nebola to síce mentálna choroba, ale stále bolo dôležité na to poukázať. Totižto, Amber sa musí vyrovnávať s problémami, ktoré má asi každé dievča v puberte - nízke sebavedomie a sebadôvera a množstvo pochybností. Lenže nové prostredie spraví s človekom divy a mňa veľmi bavilo sledovať, ako sa Amber v novej spoločnosti totálne mení, pochopí niektoré veci a dokonca zmení svoje názory.Ale aspoň ten geniálne podrezaný jazyk jej zostane. V tejto knihe bolo vidno, ako na nás môžu ľudia vplývať - či už dobre alebo zle a ako nás každý človek sčasti zmení a zanechá v nás nejakú stopu. Autorka do toho zamotala ešte trochu rodinnej drámy (kde som Amber neskutočne obdivovala ako tvrdohlavo si dokáže stáť za svojimi názormi), lásky a tajomstiev a už vás má omotaných okolo prstu. Keďže sa to odohrávalo medzi deťmi, tak sme sa mohli stretnúť s množstvom vtipných, trápnych a milých situácií, ktoré ma veľmi pobavili. A čo viac si môže čitateľ želať, než to, aby ho kniha pobavila? 

Všetka bolesť stojí za to, ak naozaj žijeme a ak robíme správne veci. A keď niekomu poviete, že ho ľúbite, vždy je to správna vec. 

Parádnym spestrením tejto knihy boli e-maily, ktoré si Amber vymieňala s kamoškami a jej zoznamy "vopred prehraté", ktoré tomu dodávali na humornosti. Ak od tejto knihy očakávate, že to bude nejaká presladená tínedžerská romanca, tak to ste na zlej adrese. Tu nás totiž veľkú časť knihy sprevádza smutná atmosféra kvôli Amberiným problémom v rodine, ale zároveň ju spestrujú a uvoľňujú vtipné príhody, feminizmus a Amberina prvá láska, ktorá však nebola láskou na prvý pohľad. Autorka ju totiž nezobrazila nijak rozprávkovo, ale realisticky a adekvátne na to, že sa naši hrdinovia poznali tak krátko. Už teraz sa neviem dočkať pokračovania a vy dajte tejto knihe šancu. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart
Vy môžete Amber a jej život lepšie spoznať TU

utorok 7. augusta 2018

Si ty normálna?!?


Autor: Holly Bourne
Originálny názov: Am I Normal Yet? 
Séria: Klub okašlaných báb
Diel: prvý
Počet strán: 416
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: Slovart

Známa autorka romantických románov Holly Bourne prichádza so sériou o dievčatách z klubu, v ktorom nik nie je dobrovoľne, z Klubu okašlaných báb.
V prvej časti si jedna z nich – Evie – nehovorí nič iné, len: „Buď už konečne normálna!“ Snaží sa vysadiť antidepresíva a odchádza na strednú. Tu nikto nevie, že jej preskočilo. Chodí z jednej párty na druhú a spoznáva nových ľudí. Na zozname jej už treba odfajknúť len jednu vec – dokonalého frajera. Vzťahy s chalanmi však pomotajú hlavu hocikomu. Eviene nové kamošky Amber a Lottie o tom tiež vedia svoje. Ona sa však so svojimi tajomstvami nedokáže zdôveriť ani priateľkám. Ako sa s nimi chce potom zveriť tomu pravému, ak sa konečne zjaví? Ako jej vôbec môže niekto pomôcť, ak nikto netuší, čo má za sebou?


Ľudia, ktorí majú sami problémy, dokážu problémy ostatných vycítiť na kilometre. 

Kým túto knihu nevydal Slovart, tak som o nej asi nikdy nepočula. Pri Slovarte ma však niečím neskutočne zaujala a ťahala ma k sebe. Nakoniec som dala na svoj inštinkt a povedala si, že to skúsim. A bolo to jedno z najlepších rozhodnutí, aké som mohla urobiť. 

Evie bola neskutočne sympatická hrdinka. Bola parádne prepracovaná a čitateľ si ju veľmi ľahko obľúbi, ale nie z ľútosti, ale z toho, aká reálne bola. Pretože bola múdra, miestami divná, ale v dobrom slova zmysle, neskutočne statočná, silná a odvážna. Nemala to v živote jednoduché, ale aj tak autorka poukázala na to, ako sa dá užívať život. Vytvorila akoby dve osobnosti, ktoré navzájom so sebou bojovali, pretože jedna bola choroba a druhá Evie a jej túžba byť "normálnou". Bolo vidno, ako veľmi sa snaží, ako veľmi chce zapadnúť a žiť normálny život. Jej kamarátky, Lottie a Amber  sa mi tiež páčili. Lottie bola taká prirodzene šialená a bláznivá a Amber trochu tichšia, ale za to mala veľmi zaujímavé názory a postrehy. Za to Jane som nemala vôbec rada a nechápem, načo sa s ňou vôbec bavili. A ten hrozný chlapec, ktorého meno ani neviem, lebo si to nezaslúžil, ten bol absolútne otrasný a vôbec som nechápala tú jeho obľúbenosť. 

Psychické ochorenie vás schmatne za nohu, a darmo kričíte o radu, celé vás pohltí. Urobí z vás sebca. Urobí z vás niekoho, kto neuvažuje racionálne. Urobí z vás niekoho, kto je pohltený sám sebou. Urobí z vás požadovačného človeka. Urobí z vás kohosi, kto ruší plány v poslednej minúte. Niekoho, s kým nie je žiadna sranda. Urobí z vás človeka, ktorého prítomnosť je každému na obtiaž. 

Poviem vám pravdu, že nemám moc v láske knihy s mentálnymi poruchami a chorobami. Teraz nemyslím depresie, lebo to ma baví čítať, ale myslím niečo ako schizofrénia alebo OCD alebo úzkosť. Ale toto bolo niečo neskutočné a wow a ja som to absolútne nečakala. Nikdy som sa nestretla s tým, aby bola choroba vykreslená až takto. Vždy tam bola nejako okrajovo spomenutá, pár vecí súviselo s ňou, ale pri Evie to bolo totálne zamerané na tú chorobu, na boj s ňou a príznaky a všetky situácie, kde to Evie nečakane prepadlo. A bolo to veľmi zaujímavé. Páčili sa mi aj tie feministické prídavky, ktoré tam autorka nahádzala. Ako dievčatá riešili všetko, za čo sú ženy podceňované a diskriminované a ako si z toho všetkého spravili koníčka, ktorý možno raz prerastie do niečoho väčšieho. Autorka chcela jednoznačne týmto príbehom poslať do sveta jeden veľký a múdry odkaz. Samotný dej bol viacmenej o normálnych tínedžerských problémoch ako je prvá láska, strata panenstva, šikana, škola, chalani, priateľstvo a všetky takéto na prvý pohľad nepodstatné veci. Lenže do toho zakomponovaná mentálna porucha a feminizmus to spravili niečím wow. Taktiež sa mi páčilo, ako autorka realisticky zobrazila ten život tínedžerov. Neurobila z nich slušné detičky, ktoré vždy poslúchajú - práve naopak, ukázala to, čo mladí naozaj robia. Párty, alkohol, tráva, cigarety, nadržaní chlapci v puberte. Mnohokrát sa práve toto v knihách nevyskytuje, lebo je to považované za niečo, čo do slušnej spoločnosti nepatrí, ale aj tak to vždy všetci skúšali a naďalej skúšať budú, či sa to spoločnosti páči alebo nie. Navyše všetky tie situácie, aj napriek vážnejšej téme, boli ohromne vtipné. Celé to bolo vlastne napísané takým vtipným, sviežim a zábavným štýlom, jazykom mladých so slangom a to bolo obrovským plusom. 

Keď stratíte sami seba, stratíte toho veľa. Nielen svoju hrdosť a nádej, ale horšie veci - veci, ktoré ovplyvňujú ostatných. Napríklad schopnosť pomôcť im, keď vás potrebujú, všímať si, keď im niekto ubližuje. Ste príliš zaneprázdnení vlastnou bolesťou, vlastnými problémami. 

Takže áno. Ak ste na vážkach, povedzte tejto knihe jednoznačné áno, pretože naozaj stojí za prečítanie. Uvidíte, čím si hlavná hrdinka a vlastne všetci s takouto mentálnou poruchou musia preskákať, ich každodenné strasti a problémy. A taktiež sa dozviete pár rád o chalanoch a ostatných tínedžerských témach a problémoch. Pre mňa to bol veľký zážitok a dokonca som v niektorých situáciách aj slzičku uronila. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Vy sa môžete do Klubu okašlaných báb pridať TU




piatok 3. augusta 2018

Gobstone Alley (Flying Parcel Jún 2018) - Harry Potter box

Vždy som si chcela objednať nejaký Harry Potter box, pretože sú tam neskutočne krásne veci a pre mňa ako posadnutého fanúšika to bol doslova sen. Možno pred rokom, rokom a pol som našla u niektorých booktoberov Gobstone Alley, ale donedávna nemali možnosť platiť kartou a PayPal nemám, takže som si to nemohla kúpiť. Niekedy tento rok to však pridali a keď som to zistila, tak som neváhala a objednala ho. Tento box nie je z UK ani USA, ale z Poľska. Vyšiel ma 42€ aj s poštovným, čo je dosť, ale raz za život sa to prežije. Každý box obsahuje od 12 do 15 vecí, z toho jedna je vždy niečo na nosenie, 2 veci sú "licensed", väčšinou od Warner Bros., Incendio sviečku, nápoj od Cosy Elves a Harry Potter karty, ktoré sa vymieňajú medzi čitateľmi alebo fanúšikmi a tipujem, že po zozbieraní všetkých sa dá hrať hra. Takisto si môžete vybrať vašu fakultu, aby ste nedostali niečo z inej alebo všeobecne rokfortský erb Celkovo v tom boxe môžete natrafiť na všeličo - hrnčeky, odznaky, prútiky, plagáty, sladkosti, šperky a mnoho ďalších vecí. Ja som bola spokojná s tým, čo som dostala, ale nemyslím si, že si budem tento box znovu objednávať, predsa len je to dosť peňazí.

Prvá vec, čo na mňa vykukla bolo tričko s Hedvigou a citátom "Don't count your owls before they are delivered". Vybrala som si veľkosť M a je dosť voľné, takže nabudúce by som brala asi S. Keďže som Slizolin, tak tam na mňa čakala táto ozdoba v mojich farbách fakulty, ktorú ešte neviem, kde zavesím, keďže je to dosť dlhé. 

Ďalšou vecičkou bola neskutočne krásna sviečka s názvom "The End of the Year Feast", ktorá je navrchu červená a má čierne bodky ako jahoda a spodok je potom taký žlto-béžový. A voňať má ako jahodový cheesecake a je to geniálne. 

Bola som neskutočne nadšená, keď som tam našla svoju prvú čarodejnícku kartičku z Čokoládovej žabky a bol to práve Lupin. Nie je to síce tá, čo sa hýbe, ale aj tak. Vzadu sú napísané jeho úspechy a tak. V každom boxe bola zatiaľ vždy jedna fľaštička s nejakým elixírom a tentokrát to bol Wolsbane Potion alebo aj Vlkodlačí elixír, ktorý Remus užíval pred splnom. Má neskutočne krásnu modrú farbu a som z neho totálne nadšená. 

Ďalšou vecičkou bola fľaštička atramentu zo Šikmej uličky z obchodu Flourish & Blotts. Je to obyčajný modrý atrament a čoskoro pochopíte, prečo ho tam dali. 

K tomu atramentu bolo aj toto krásne pero, ku ktorému dali aj niekoľko vymeniteľných nadstavcov, aby ste mohli všelijako ozdobne písať a cvičiť si kaligrafiu. Taktiež tam bol čaj - Cho Chang's Summer Tea od spomínanej spoločnosti Cosy Elves a vonia fakt dobre. Tie dve licensed veci boli odznak s erbom Rokforu a magnetka, taktiež z rokfortským erbom. Poslednou vecou je "podpivník" alebo ako sa volá tá vecička pod nápoje s erbom fakulty, ktorú ste si vybrali. U mňa teda Slizolin. To okolo sú tie karty, ktoré si fanúšikovia môžu medzi sebou meniť a hrať. 

V konečnom dôsledku som celkom spokojná a veľmi milo prekvapená s obsahom tohto boxu, pretože ja ako skalný fanúšik som rada presne za takéto blbosti, ktoré si môžem vystaviť na poličkách k celej mojej zbierke. Nemyslím si však, že by som si ho kúpila aj druhýkrát. Ešte taká zaujímavosť: všetko, čo bolo v boxoch sa dá kúpiť na oficiálnej stránke Gobstone Alley, kým sa to nevypredá a na narodeniny robili špeciálny box, taktiež na Vianoce a na Vianoce aj adventný kalendár, ktorý bol skvelý podľa videí, čo som videla. 

Čo vy a knižné a fanúšikovské boxy? Kupujete si nejaké pravidelne? Chceli by ste nejaký vyskúšať? 

sobota 28. júla 2018

Temný duet


Autor: Victoria Schwab
Originálny názov: Our Dark Duet
Séria: Monstra z Verity
Diel: druhý
Počet strán: 336
Rok vydania: 2018
Vydavateľstvo: CooBoo

Kate Harkerová se nebojí tmy. Je to dívka, která loví příšery. A jde jí to víc než dobře. August Flynn je příšera, která se nikdy nemůže stát člověkem, i když po tom sebevíc touží. Je nestvůrou, která má v téhle hře zahrát svou roli. A zahraje ji – za jakoukoli cenu. Téměř šest měsíců poté, co se Kate a August poprvé potkali, se válka mezi monstry a lidmi stala realitou. August se stal vůdcem ve Verity, i když po této pozici nikdy netoužil, a Kate se živí jako lovkyně nestvůr v Prosperity. Ale pak se najednou ze stínů vynoří nová příšera, která se živí chaosem a oživuje vnitřní démony lidí, a Kate se musí vrátit do hlavního města, aby čelila monstru, které si myslela, že zabila, a démonovi ve svém nitru.

This Savage Song alebo Divoká píseň vyvolala v roku 2016 v knižnom svete obrovský rozruch. Objavovalo sa množstvo kontroverzných recenzií od svetových blogerov a práve kvôli tomuto rozruchu sa stala populárnou. A jej pokračovanie na tom nebolo inak. Pri ňom bolo ešte viacej protichodných názorov. Ako zapôsobilo na mňa? 

Ubehlo šesť mesiacov, August a Kate sa rozdelili a obaja sa zmenili. Museli sa prispôsobiť situácii vo svete a už viac nezáležalo na ich snoch a nádejach. Kate naďalej loví príšery a žije svoj super akčný život. Len nie vo Verity, ale v inej časti sveta, kde vojna ešte nie je na tom tak zlé. August zatiaľ bojuje vo Verity a snaží sa zachrániť zvyšky mesta, v ktorom žil celý život a svojich milovaných. Lenže musel sa naozaj stať niečím, čím donedávna vôbec nechcel byť - príšerou, ktorá berie životy. Chýbal mi ten starý August, ktorý bol milý a dobrý a výnimočný. Áno, mala som rada aj tohto, lebo bol badass aj všetko, ale na neho to nesedí. Z tejto dvojky patrí táto rola Kate. Páčilo sa mi, ako bol August prepracovaný - ako mnohokrát bojoval sám so sebou, nevedel sa rozhodnúť, či je to správne, keď mu jedna jeho časť vravela áno a druhá nie. Bolo super, že autorka nám dala možnosť vidieť aj myšlienkové pochody druhej strany - príšery, ktorá to všetko znovu rozpútala a ktorej ide o viac, ako o smrť Henryho Flynna. Mrzí ma však, že Ilsa nedostala oveľa viac priestoru. Ilsa je totiž pre mňa asi najzaujímavejšia postava z tejto série a dúfala som, že autorka jej dá zopár kapitol, aby sa o jej minulosti čitatelia dozvedeli oveľa viac. Taktiež máme možnosť spoznať novú postavu sunaja, ktorý bol iba to - Soro - a Soro bolo neskutočne krvilačné a divoké, ale ocenila som, že bolo aspoň lojálne.  

Existují dva druhý příšer. Jedny chodí do ulic na lov a druhé žijí v lidské hlavě. S těmi prvními mohla bojovat, o to nebezpečnější byly ale ty druhé. Měly vždycky, vždycky náskok. 

Musím povedať, že dejovo sa mi jednotka páčila viac. Tu bol začiatok super, akčný a zaujímavý, ale potom to trošku spomalilo a dosť dlho sa to vlieklo práve v tomto duchu. Aj naďalej to však bolo zaujímavé a ja som si úplne užívala čítanie. Vytvorila som si obrovský vzťah k postavám, práve preto, že boli neskutočne prepracované a realistické. Samotný dej a udalosti boli plné akcie, bitiek, smrti a krvi, čo bol pre mňa totálny raj, pretože práve tieto veci milujem vo fantasy knihách. Veľmi obdivujem autorku za to, ako úžasne spracovala tento príbeh. Vymyslela jeden geniálny, zvrátený svet plný príšer, ale nie jedného druhu, ale rovno viacerých. A dokonca aj im vdýchla neskutočný život, dala osobnosti, vytvorila ich špecifické črty a zvyky. Pritom nám tiež ponúkla skvelých záporákov, ktorí to tam mnohokrát otočili hore nohami a dokázali, že aj temná strana má šancu v mnohých prípadoch vyhrať. Čo ma trošku hnevalo, bola tá nová príšera, o ktorej sme sa vlastne počas celej knihy nič nedozvedeli. Nemyslím Sora, ale tú druhú. Prišiel mi tam úplne zbytočný, nasilu natlačený len preto, aby sa niečo dialo aj mimo hlavnej dejovej línie. Vlastne tam ani nezohral nijakú dôležitú úlohu, a pritom mal obrovský potenciál to tam všetko totálne skomplikovať a zapliesť. Nuž, autorka ho tam asi dala len ako takú ozdôbku. Veľmi oceňujem ten koniec. Tým u mňa Victoria Schwab tak neskutočne stúpla. Pretože to bolo ukončené tak, ako to byť malo. Tak ako to osud chcel a inak si to ani neviem predstaviť. 

Lidé byli složití. Definovali se nejen tím, co udělali, ale také tím, co by udělali za jiných okolností. Jejich lítost je formovala stejně jako činy a rozhodnutí, za kterými stáli, i ta, která by nejraději neudělali. Nemohl vrátit čas, protože ten běžel jen kupředu, ale lidé se změnit mohli. 

Ak hľadáte niečo nové a originálne, rozhodne siahnite po tomto. Je to príbeh s temnou atmosférou, kde príšery nie sú len v rozprávkach a hrdinovia bojujú na život a na smrť vo vojne, ktorú majú veľmi malú šancu vyhrať. Stretnete tu veľmi zaujímavé postavy so zaujímavými životmi, kopu tajomstiev, podrazov a intríg a nezvyčajné priateľstvá a spojenectvá. Takisto originálne spracovanú tému hudby, ktorá tu nie je ako priateľ, ale ako vražedná zbraň. 


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia
Vy sa koniec Kateinho a Augustovho príbehu dozviete TU

nedeľa 15. júla 2018

Ako sme objavovali Nórsko part II

V pondelok sme hneď ráno (znovu okolo 10-11 hod.) vyrazili metrom na jednu parádnu vyhliadku/lyžiarsky skok/mostík Holmenkollen (prvá a druhá fotka), kde sa v roku 1952 konali Olympíjske hry. Po príchode sme si kúpili lístky, pozreli si múzeum (aspoň časť) a vybrali sa do výťahu, ktorý nás vyviezol hore. Bola tam hrozná zima a neskutočne fúkal vietor, ale ľudia, ten výhľad bol tak krásny a neuveriteľný a magický. Brutálny zážitok. Ako správni turisti sme porobili milión fotiek z každej strany, taktiež dali skupinovú na pamiatku a vybrali sa výťahom naspäť dolu. Bola možnosť sa spustiť aj na lane, kde sa len držíte takých rukovätí a visíte nohami vo vzduchu. Lenže to stálo tak 60€, takže asi vám je jasné, že to nikto z nás neskúsil, aj keď sme veľmi chceli. Potom sme si dopozerali lyžiarske a snowboardové múzeum, kde si chlapci vyskúšali dosku na strune a vybrali sa ďalej. V okolí bola taká úžasná obrovská socha trolla. Vedeli ste, že sú tam hrozne moc zaťažení na trollov? Ale o tom neskôr.

Našou druhou atrakciou bolo centrum Osla - Oslo Opera House, Akershus Castle & Fortress, City Hall a samozrejme, nákup suvenírov. Opera House je krásna stavba a veľmi zaujímavá a na hrade sa chlapci odfotili so strážnikom, ktorý nevyzeral moc nadšene. Po celom výlete sme sa konečne dostali k nákupu suvenírov, na čo som sa hrozne tešila, aj keď moja peňaženka obrovské slzy ronila. Ale tie obchodíky boli neskutočné. Nakúpila som každému niečo a navyše sme si celá partia kúpili tričká s vikingom na pamiatku. Nóri sú neskutočne zaťažení na trollov a vikingov - boli tam obrovské police plné rozličných sošiek vikingov a trollov. A boli neskutočne zlatunké a keby môžem, tak si kúpim z každej jednu, aby som si to vystavila v knižnici. Po nákupe sme sa vybrali obzrieť si kráľovský palác, ktorý bol krásny a navyše sme videli aj výmenu stráží, čo sa mi v Anglicku ani raz nepodarilo. Taktiež sme si obzreli palácové záhrady a taký park, kde sme znovu sledovali kačičky s malinkými káčatkami a nakoniec sme sa vybrali do štvrti Aker Brygge.

Aker Brygge (tretia fotka) je nejaká známa štvrť, ktorá vyzerá hrozne krásne. Nad celou ulicou tam boli malé farebné lampióny a bolo to brutálne a úžasné a hrozne magické. Tu sa chlapci rozhodli, že si dajú čapované pivo, ktoré by ich vyšlo tak na 12€ jedného. My sme sa s kamarátkou vybrali nájsť niečo, kde by sme kúpili waffle (na odporúčanie tej druhej kamarátky), ale nakoniec sme skončili v takej útulnej kaviarničke, kde sme si dali horúcu čokoládu a sladké pečivo. Ľudia, lepšiu horúcu čokoládu som v živote nikdy nepila. A navyše tam pracoval hrozne zlatý chlapec. No a chalani o chvíľu prišli za nami, lebo vraj pivo čapujú až od 23 a najstarší z nás má 23 až v októbri, takže skončili bez úspechu. Ako poslednú atrakciu sme si vybrali Vigeland Sculpture Park, ktorý bol vskutku zaujímavý a s kamarátkou sme sa na tých sochách neskutočne bavili. Totižto, ten park bol plný nahých chlapov a žien a detí vo všelijakých pofidérnych polohách, ktoré pripomínali kadečo, takže si viete predstaviť bandu turistov, ktorá sa ide pocikať od smiechu na umení.  Potom sme sa už vrátili na byt, zbalili si kufre a znovu sme do druhej hrali karty. Ehm, ale s tým, že sme vstávali o 4 ráno, aby sme stihli autobus, vlak a lietadlo, ktoré nám letelo po 8 ráno, s tým že hodinu a pol trvala len tá cesta vlakom. Počas letu sme zažili také maličké turbulencie, ale ja som si čítala knihu, takže mi to bolo nejak jedno. Okolo desiatej sme vyrazili na autách z Katowic, okolo tretej sme sa zastavili v Žiline na obed a okolo piatej som už bola doma a vybaľovala.

Takže ako hodnotím tento výlet? Podľa mňa bol veľmi úspešný, veľmi zábavný a Nórsko je jedna krásna, magická krajina, ktorá je síce predražená na naše pomery, ale rozhodne neľutujem všetky tie peniaze, ktoré som tam minula, pretože som znovu videla časť sveta a navyše sme boli fantastická partia. Nie je nič lepšie, ako dovolenka s kamarátmi. Len škoda, že sme nestihli všetko, čo sme plánovali. A rada pre vás: ak sa vyberiete do Nórska, vezmite si čo najviac jedla, ktoré je možné brať do lietadla, pretože za pizzu v krabici tam zaplatíte 5-7€. Znížte si výdavky vlastným jedlom a ubytko rozhodne hľadajte cez Airbnb, pretože budete mať väčšie súkromie. A ak tam raz pôjdete, odporúčam si pozrieť všetky atrakcie, o ktorých som vám tu písala. A zoberte si pomerne veľký budget, lebo len suveníry vás vyjdú dosť draho + doprava a vstupné na niektoré atrakcie.